Vatikán 20. októbra (RV) Boh dáva svoju milosť ľuďom vždy štedro, tí však naopak zvyknú veci premeriavať. Schopnosť pochopiť hojnosť Božej lásky je vždy ovocím milosti. To je v skratke obsah homílie pápeža Františka počas svätej omše v Dome sv. Marty. Prekypujúca – taká je láska Boha k človeku. Ide o štedrosť, ktorá človeku naopak uniká, pretože je príliš zvyknutý trocháriť, keď sa rozhodne darovať čosi, čo vlastní. Svätý Otec takto vysvetľuje liturgické čítanie z Listu Rimanom (5,12.15b.17-19.20b-21). Spása prinesená Ježišom, ktorá prekonáva Adamov pád, je ukážkou tohto prekypujúceho darovania sa. Ako vysvetlil pápež František, spása „je priateľstvo medzi nami a ním“:
„Ako dáva Boh – v tomto prípade priateľstvo, spásu, ktorá je celá pre nás? Dáva tak, ako hovorí, že nám dá, keď robíme niečo dobré: daruje nám dobrou mierou, natlačenou, vrchovatou, natrasenou... Nuž, toto nás vedie k premýšľaniu nad hojnosťou. A slovo ‚hojnosť‛ sa v tomto úryvku opakuje trikrát. Boh dáva hojne, až tak, že Pavol ako záverečné zhrnutie uvádza: «kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť». Všetko rozhojňuje. A toto je láska Boha: bez miery. Dáva celého seba samého.“
Ako povedal Svätý Otec, Boh dáva bez miery – tak, ako otec z evanjeliového podobenstva, ktorý každý deň pozoruje horizont, aby videl, či sa jeho syn nerozhodol k nemu vrátiť späť. „Srdce Boha nie je uzavreté, je neustále otvorené. A keď prichádzame, tak ako ten syn, objíma nás, bozkáva nás – je to Boh, ktorý sa raduje“:
„Boh nie je úzkoprsým Bohom: nepozná obmedzenosť. Dáva všetko. Boh nie je nehybným Bohom: vyzerá, vyčkáva, že sa obrátime. Boh je Bohom, ktorý vychádza: vychádza hľadať – hľadať každého z nás. Je to pravda? Každý deň nás hľadá, pátra po nás. Ako to už urobil, ako už povedal v príbehu o stratenej ovci či o stratenej minci: hľadá. Stále tak robí.“
Svätý Otec pripomenul že v nebi je „väčšia oslava“ pre jedného hriešnika, ktorý sa obráti, než pre stovku, ktorí zostávajú spravodlivými. Aj tak však „s našimi ľudskými kritériami“, malými a obmedzenými, „nie je ľahké pochopiť lásku Boha“. Dá sa to len vďaka „milosti“, ako to pochopila jedna 84-ročná sestra, známa v jeho diecéze, ktorá aj vo svojom veku ešte neustále navštevovala oddelenia nemocnice, aby sa s úsmevom plným Božej lásky prihovárala chorým. Mala „dar pochopiť toto tajomstvo, túto hojnosť“ Božej lásky, čo nám väčšinou uniká:
„Je to pravda, máme vždy vo zvyku premeriavať situácie a veci našimi mierami: a naše miery sú malé. Preto nám prospeje pýtať si od Ducha Svätého milosť, modliť sa k Duchu Svätému, prosiť ho o milosť priblížiť sa aspoň trochu, aby sme pochopili túto lásku a zatúžili nechať sa objať, pobozkať, s tou mierou bez hraníc.“
