-----------------------------------------------------------------

Svätý Otec František sa vo štvrtok 24. septembra popoludní letecky presunul z Washingtonu do New Yorku. Na letisku J. F. Kennedyho ho privítali okrem iných arcibiskup New Yorku kardinál Timothy M. Dolan, stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v New Yorku Mons. Bernardito Auza, primátor New Yorku Bill de Blasio, ako aj guvernér štátu New York a biskup Brooklynu. Svätý Otec sa z letiska helikoptérou presunul do slávnej mrakodrapovej štvrti Manhattan, kde ho čakalo slávenie vešpier v katedrále s rehoľníkmi a klérom. Neogotická katedrála sv. Patrika z 19. storočia už predtým hostila dvoch pápežov – dvakrát Jána Pavla II. (v roku 1979 a 1995) a Benedikta XVI. (v roku 2008). Pápeža, ktorý sa po Manhattane presúval papamobilom, v uliciach vítalo množstvo jasajúcich obyvateľov mesta. Približne o 18. hod. miestneho času (o polnoci nášho času) privítal pápeža Františka pred katedrálou arcibiskup New Yorku kardinál Dolan spolu s rektorom katedrály.

Za spevu chrámového zboru a potlesku prešiel Svätý Otec zaplnenou katedrálou s kapacitou tritisíc miest ku svätostánku, kde sa krátko pomodlil. Po položení kytice kvetov pri soche Panny Márie smeroval do sakristie, kde sa stretol so staršími kňazmi diecézy. Liturgia hodín bola slávená v latinčine, angličtine a španielčine. Svätý Otec sa modlil aj za „bratov moslimov“, ktorí v ten deň slávili Sviatok obetovania a pripomenul včerajšiu tragédiu na púti do Mekky, kde zahynulo v tlačenici množstvo ľudí. Prv než začal svoju homíliu, predniesol nasledovné slová:

„Dnes s ohľadom na mojich islamských bratov pociťujem dve túžby. Prvou je môj pozdrav, lebo slávia sviatok obetovania. Chcel by som, aby bol môj pozdrav čo najsrdečnejší. A druhou túžbou je blízkosť v súvislosti s tragédiou, ktorú dnes utrpel ich ľud v Mekke. V tejto chvíli modlitby sa pripájam, pripájame sa, vo vzývaní Boha, nášho všemohúceho a milosrdného Otca.“

V homílii pápež vychádzal z krátkeho čítania z Prvého listu sv. Petra (1,6-9) «Radujete sa, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky». Svätý Otec sa poďakoval zasväteným osobám a kňazom za budovanie Cirkvi v USA, osobitne za ich prínos v oblasti vzdelávania, pričom spomenul príklady sv. Alžbety Anny Setonovej či sv. Jána Neumanna. Kňazom a zasväteným osobám tiež vyjadril podporu v ťažkom čase hanby za tých, čo „zranili a pohoršili Cirkev v jej najbezbrannejších deťoch“. „Sprevádzam vás v tomto období bolesti a ťažkostí a zároveň ďakujem Bohu za službu, ktorú uskutočňujete sprevádzajúc Boží ľud“, povedal Svätý Otec a prítomným zdôraznil dve veci: ducha vďačnosti a ducha pracovitosti, ktoré pomáhajú napredovať v nasledovaní Krista. Vystríhal tiež pred „svetáckou spiritualitou“, najmä pred nebezpečenstvom merať hodnotu vlastných apoštolských snáh podľa kritéria účinnosti, funkčnosti a vonkajšieho úspechu, ale aj pred obklopením sa svetským pohodlím.

* * * * *

Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pri slávení vešpier s kňazmi a zasvätenými osobami:

Dnes s ohľadom na mojich islamských bratov pociťujem dve túžby. Prvou je môj pozdrav, lebo slávia Sviatok obetovania. Chcel by som, aby bol môj pozdrav čo najsrdečnejší. A druhou túžbou je blízkosť v súvislosti s tragédiou, ktorú dnes utrpel ich ľud v Mekke. V tejto chvíli modlitby sa pripájam, a pripájame sa, vo vzývaní Boha, nášho všemohúceho a milosrdného Otca.

Počúvajme Apoštola: «Radujete sa, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky» (1 Pt 1,6). Tieto slová nám pripomínajú niečo podstatné: naše povolanie máme prežívať v radosti.

Táto nádherná katedrála sv. Patrika, budovaná počas mnohých rokov vďaka obetám toľkých mužov a žien, je symbolom práce generácií amerických kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí prispeli k rozvoju Cirkvi v Spojených štátoch. Nielen na poli vzdelávania mali toľkí kňazi a zasvätené osoby v tejto krajine centrálnu úlohu pri pomoci rodičom poskytnúť vlastným deťom pokrm, ktorý ich sýti pre život! Mnohí tak činili za cenu mimoriadnych obetí a s hrdinskou láskou. Myslím napríklad na sv. Alžbetu Annu Setonovú, spoluzakladateľku prvej bezplatnej katolíckej školy pre dievčatá v Amerike alebo na sv. Jána Neumanna, zakladateľa prvého katolíckeho vzdelávacieho systému v tejto krajine.

Dnes večer, bratia a sestry, som sa prišiel s vami, kňazi, zasvätení a zasvätené modliť za to, aby naše povolanie aj naďalej budovalo veľkú stavbu Božieho kráľovstva v tejto krajine. Viem, že vy, ako kňazi uprostred Božieho ľudu, ste v nedávnej minulosti mnoho trpeli, keď ste znášali hanbu kvôli toľkým bratom, ktorí zranili a pohoršili Cirkev v jej najbezbrannejších deťoch... Slovami Zjavenia sv. apoštola Jána vám hovorím, že vy «prichádzate z veľkého súženia» (porov. Zjv 7,14). Sprevádzam vás v tejto chvíli bolesti a ťažkostí a zároveň ďakujem Bohu za službu, ktorú uskutočňujete sprevádzajúc Boží ľud. S úmyslom pomôcť vám napredovať po ceste vernosti Ježišovi Kristovi, chcel by som vám ponúknuť dve zamyslenia.

Prvé sa vzťahuje na ducha vďačnosti. Radosť mužov a žien, ktorí milujú Boha priťahuje druhých. Kňazi a zasvätené osoby sú povolaní, aby vyžarovali stálu radosť zo svojho povolania. Radosť prýšti z vďačného srdca. Je pravda, že sme veľa dostali, toľko milostí, toľko požehnania, a tešíme sa z toho. Prospeje nám opäť si sprítomniť priebeh nášho života vďaka milosti pamäte. Spomienka na prvé povolanie, spomienka na prejdenú cestu, spomienka na toľké prijaté milosti... a predovšetkým spomienka na stretnutie s Ježišom Kristom v toľkých momentoch počas cesty. Spomínanie s údivom, ktorý v našom srdci vyvoláva stretnutie s Ježišom Kristom. Sestry a bratia, zasvätení a kňazi, treba prosiť o milosť rozpamätať sa, aby sme rástli v duchu vďačnosti. Snáď by sme sa mali spytovať seba samých: Dokážeme spočítať prijaté požehnania alebo sme na ne zabudli?

Druhou oblasťou je duch pracovitosti. Vďačné srdce je spontánne pobádané slúžiť Pánovi a osvojiť si pracovitý životný štýl. Vo chvíli, keď si uvedomíme, koľko nám Boh daroval, sa cesta zriekania seba kvôli práci pre neho a iných, stáva privilegovaným spôsobom odpovede na jeho veľkú lásku.

Avšak, ak sme čestní, vieme, ako ľahko môže tento duch veľkorysej obetavosti pohasnúť. Sú dva spôsoby, ako sa to môže stať a oba sú príkladom tej «svetáckej spirituality», ktorá nás oslabuje na našej ceste zasvätených žien a mužov, na ceste služby, a znehodnocuje čaro, úžas z prvého stretnutia s Ježišom Kristom.

Môžeme sa ocitnúť v pasci merať hodnotu našich apoštolských snáh podľa kritéria účinnosti, funkčnosti a vonkajšieho úspechu, ktorý vládne svetu podnikania. Niežeby tieto skutočnosti neboli dôležité! Bola nám zverená veľká zodpovednosť a Boží ľud oprávnene očakáva jej výsledky. No pravá cena nášho apoštolátu sa meria podľa hodnoty, ktorú má v Božích očiach.

Vidieť a hodnotiť veci z Božej perspektívy si vyžaduje neprestajný návrat k prvým rokom nášho povolania a tiež, a to netreba ani spomínať, vyžaduje si veľkú pokoru. Kríž nám predkladá odlišný spôsob hodnotenia úspechu, na nás je, aby sme zasievali a Boh vidí ovocie našich námah. Ak sa zavše naše námahy a práca zdajú zbytočné a neprinášajúce ovocie, pripomeňme si, že nasledujeme Ježiša Krista... a jeho život, ľudsky povedané, skončil neúspechom, neúspechom kríža.

Ďalšie nebezpečenstvo prichádza, keď sme žiarliví na náš voľný čas, keď si myslíme, že obklopenie sa svetským pohodlím nám pomôže lepšie slúžiť. Problém tohto spôsobu uvažovania spočíva v tom, že môže pridusiť silu každodenného Božieho volania k obráteniu a ku stretnutiu s ním. Pomaly, ale isto umenší nášho ducha obety, nášho ducha zriekania sa a pracovitosti. A tiež nás vzdiali od ľudí, ktorí trpia hmotnou chudobou a sú nútení prinášať väčšie obety ako my, bez toho, aby boli zasvätenými.

Oddych je nutnosť, sú ním aj chvíle voľného času a osobného obohatenia, ale musíme sa naučiť ako oddychovať, spôsobom, ktorý prehĺbi našu túžbu veľkoryso slúžiť. Blízkosť chudobných, utečencov, migrantov, chorých a využívaných, seniorov, ktorí trpia samotou, väzňov a toľkých Božích chudákov nás naučí iný druh odpočinku, kresťanskejší a veľkodušnejší.

Vďačnosť a pracovitosť sú dva stĺpy duchovného života, o ktoré som sa chcel dnes večer podeliť s vami, kňazi, rehoľníčky a rehoľníci. Ďakujem vám za modlitby a za prácu, za každodenné obety, ktoré prinášate na rôznorodých poliach vášho apoštolátu. Mnohé z nich pozná iba Boh, no prinášajú veľa ovocia do života Cirkvi.

Chcel by som osobitným spôsobom vyjadriť môj obdiv a moju vďaku rehoľným sestrám Spojených štátov. Čím by bola Cirkev bez vás? Silné ženy, bojovníčky, s tým duchom odvahy, ktorý vás stavia do poprednej línie ohlasovania evanjelia. Vám, rehoľníčky, sestry a matky tohto ľudu, chcem povedať «vďaka», «velikánska vďaka»... a tiež vám povedať, že vás mám veľmi rád.

Viem, že mnohí z vás sú v prvých líniách vzhľadom na výzvy adaptovania sa vzhľadom na meniacu sa pastoračnú situáciu. Ako sv. Peter, prosím vás, aby ste pred každou skúškou, ktorej treba čeliť, nestratili pokoj a odpovedali tak ako Kristus: poďakoval sa Otcovi, vzal svoj kríž a hľadel vpred.

Drahí bratia a sestry, o chvíľu, o niekoľko minút, zaspievame Magnifikat. Vložme do rúk Panny Márie dielo, ktoré nám bolo zverené, pripojme sa k nej v ďakovaní Pánovi za veľké veci, ktoré urobil a ešte urobí nám a všetkým, ktorým máme výsadu slúžiť. Nech sa tak stane. / Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

V závere vešpier Svätému Otcovi poďakoval arcibiskup New Yorku kardinál Dolan. Ako povedal, odvtedy, ako pápež prekročil bránu na slávnej ulici Fifth Avenue, stal sa oficiálnym Newyorčanom. Avšak v srdciach ľudu podľa neho Svätý Otec prebýva už dávno. Z katedrály sa pápež František presunul do sídla Stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN, ktorá je v New Yorku jeho rezidenciou.

-----------------------------------------------------------------

Pápež František dnes vystúpil na pôde Organizácie Spojených národov v New Yorku. Prehovoril k Valnému zhromaždeniu pri príležitosti jeho 70. zasadnutia. V obsažnom príhovore vyzdvihol nezastupiteľnú úlohu OSN pre ľudstvo, vystavené vážnym krízam. Cez zástupcov členských štátov sa prihovoril aj národom, ktoré zastupujú. Vo svetle neoddeliteľnosti úcty k človeku od rešpektovania životného prostredia vysvetlil opodstatnenosť hovoriť aj o právach životného prostredia. Zdôraznil historický moment pre zodpovedné rozhodnutia v záujme udržateľného rozvoja a ozdravenia planéty, pričom za základný predpoklad úspechu v oboch oblastiach označil otvorenosť pre transcendenciu. Podčiarkol posvätnosť ľudského života a pripomenul aj správne chápanie posvätnosti prírody.

Okrem otázky vojny a mieru a zopakovania výzvy na zamedzenie prenasledovania kresťanov a iných menšín na Blízkom východe položil dôraz i na sociálne témy. Zdôraznil najmä potrebu mať vždy na zreteli konkrétne tváre ľudí, a nie len samotné programy a stratégie. Na prstoch jednej ruky vymenoval základné minimum pre posudzovanie rozvojových cieľov: strecha nad hlavou, práca, pôda a sloboda ducha, zahŕňajúca náboženskú slobodu, vzdelanie a ďalšie občianske práva. Upozornil na hodnotu základov medzinárodného práva a za veľké nebezpečenstvo označil účelové a dvojtvárne taktizovanie s ich plnením. Zástupcom členských štátov prízvukoval, aby za žiadnu cenu nepodľahli pokušeniu uspokojiť sa pri aktuálnom valnom zhromaždení s čisto deklaratívnymi výsledkami, ktoré by slúžili len na formálne utíšenie svedomia.

Sedemdesiate valné zhromaždenie OSN začalo svojej zasadanie 16. septembra, pričom práve dnes sa začína všeobecná rozprava za účasti hláv štátov a vlád k prijatiu nových celosvetových rozvojových cieľov na obdobie rokov 2015 - 2030. V newyorskom sídle svetovej medzivládnej organizácie bola dnešná návšteva Svätého Otca Františka v poradí štvrtou návštevou pápeža a spadá do rámca 50. výročia od historického prejavu pápeža Pavla VI. na tejto pôde (4. október 1965). Dnešná návšteva pápeža Františka na extrateritoriálnom území sídla OSN v New Yorku, pozostávajúcom z troch budov, trvala dve a pol hodiny. Ráno o 8.30 miestneho času (14.30 nášho času) pri vstupe do sídla Sekretariátu, v 39-poschodovom Krištáľovom paláci pápeža Františka privítal generálny tajomník Ban Ki-moon (Kórea, 1944) s manželkou, za prítomnosti čestnej stáže. Dve deti na znak privítania podali Svätému Otcovi kvety. Boli to deti dvoch činiteľov OSN, ktorí zomreli pri výkone služby.

Generálny tajomník odprevadil pápeža spolu s niektorými členmi sprievodu výťahom na 38. poschodie budovy, kde sa konalo ich súkromné stretnutie s následným predstavením delegácií, výmenou darov a zápisom do pamätnej knihy. V krátkom príhovore zaželal prítomnému personálu OSN, aby sa ideál jednoty ľudskej rodiny, ktorému slúžia, odrážal aj v ich vzájomných vzťahoch. Vzápätí nasledoval akt uctenia si pamiatky činiteľov OSN, ktorí zahynuli pri výkone služby.

* * * * *

Prinášame plné znenie krátkeho pozdavu pápeža Františka zamestnancom Organizácie Spojených národov:

Milí priatelia, som rád, že na záver mojej návštevy Spojených národov vás môžem pozdraviť, mužov a ženy, ktorí sú v mnohých ohľadoch chrbtovou kosťou tejto organizácie. Ďakujem vám za vaše prijatie a som vďačný za všetko, čo ste urobili pre prípravu mojej návštevy. Chcel by som Vás poprosiť, aby ste moje pozdravy odovzdali členom vašich rodín a vašim kolegom, ktorí tu dnes nemohli byť s nami.

Prevažná väčšina vašej tu vykonávanej práce nie je predmetom záujmu médií. Hoci ukryté za scénou, vaše každodenné úsilie umožňuje mnohé z diplomatických, kultúrnych, ekonomických a politických iniciatív Spojených národov, ktoré sú tak dôležité pre to, aby sa nádejam a očakávaniam ľudí tvoriacich našu ľudskú rodinu vychádzalo v ústrety. Sú medzi vami experti a skúsení pracovníci vykonávajúci úrad v teréne, úradníci a pracovníci sekretariátu, prekladatelia a tlmočníci, upratovači a kuchári, údržbári a bezpečnostný personál. Patrí vám vďaka za všetko, čo robíte!

Vaša tichá a oddaná práca nielenže prispieva k zdokonaľovaniu Spojených národov, ale má tiež veľký význam pre vás osobne. Pretože to, ako pracujeme, vyjadruje našu dôstojnosť a to, akými ľuďmi sme.

Mnohí z vás prišli do tohto mesta z krajín celého sveta. Ako takí tvoríte mikrokozmos národov, ktorých Organizácia zastupuje a snaží sa im slúžiť. Tak ako mnohým iným ľuďom po celom svete, aj vám ide o zdravie a výchovu vašich detí. Robíte si starosti o budúcnosť planéty a o to, aký svet zanecháme pre budúce generácie. Ale dnes, a každodenne, by som chcel poprosiť každého jedného z vás, bez ohľadu na vaše kapacity, aby ste sa starali jeden o druhého. Buďte si vzájomne nablízku, rešpektujte jeden druhého, a tak zosobňujte medzi vami ideál tejto organizácie – ideál zjednotenej ľudskej rodiny, nažívajúcej vo svornosti, pracujúcej nielen pre mier, ale v mieri; pracujúcej nielen pre spravodlivosť, ale v duchu spravodlivosti.

Milí priatelia, zo srdca žehnám každému jednému z vás. Budem sa modliť za vás a za vaše rodiny; a každého z vás zas prosím, aby v modlitbách pamätal na mňa. A ak niektorí z vás nie ste veriaci, prosím vás, aby sme mi priali dobro. Boh nech vás všetkých žehná. Ďakujem vám. / Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

Potom sa pápež František premiestnil do budovy Generálneho zhromaždenia, kde sa na 1. poschodí uskutočnili súkromné stretnutia s novým predsedom 70. valného zhromaždenia OSN, ktorým je bývalý dánsky minister zahraničných vecí Mogens Lykketoft, a s odchádzajúcim predsedom 69. VZ OSN Samom Kahambom Kutesom z Ugandy.

V Rokovacej sále na 2. poschodí pápeža Františka privítal predseda 70. valného zhromaždenia OSN Mogens Lykketoft spolu s generálnym tajomníkom Ban Ki-moonom. Nasledoval očakávaný prejav pápeža Františka reprezentantom národov, prednesený v španielčine, jednom z oficiálnych jazykov OSN.

Ako pripomenul hneď po úvodných pozdravoch, „dnes je to po piatykrát, čo pápež navštevuje Spojené národy“. Spomenul návštevy svojich predchodcov Pavla VI. v roku 1965, Ján Pavol II. v rokoch 1979 a 1995 a pápeža Benedikt XVI. v roku 2008. „Títo všetci nešetrili slovami uznania na adresu Organizácie, považujúc ju za adekvátnu odpoveď práva a politiky na dejinný okamih,“ povedal Svätý Otec a dodal, že ide o odpoveď „nevyhnutnú od chvíle, kedy sa moc technológie v rukách ideológií“ stáva schopnou produkovať strašné krutosti. V tomto duchu potvrdil dôležitosť, akú Cirkev priznáva tejto inštitúcii, ktorá slávi svoje 70. výročie. Tento čas nazval dejinami „dôležitých spoločných úspechov v období neobvykle rýchleho behu udalostí.“

„Isté je, že aj keď zostávajú mnohé závažné problémy nevyriešené, je predsa len zrejmé, že bez všetkej tej medzinárodnej aktivity, by ľudstvo nekontrolovaným používaním svojej vlastnej potenciality nemuselo prežiť.“

Odvolávajúc sa na skúsenosť týchto sedemdesiatich rokov Svätý Otec poukázal na nevyhnutnosť reformy a prispôsobenia sa dobe, aby sa napredovalo smerom k finálnemu cieľu, ktorým je poskytnúť všetkým krajinám „možnosť participovať a mať reálny a rovný dosah na rozhodovanie.“

„Toto pomôže obmedziť akýkoľvek druh zneužívania alebo úžery najmä voči krajinám, ktoré sú na ceste rozvoja. Medzinárodné finančné orgány musia bdieť nad udržateľným rozvojom krajín a nad tým, aby nedochádzalo k dusivému podriaďovaniu krajín veriteľským systémom, ktoré – ďaleko od toho, aby stimulovali rozvoj – podrobujú populácie mechanizmom väčšej chudoby, vylúčenia a závislosti.“

Pápež vychádzajúc z predpokladov Preambuly a prvých článkov konštitučnej Charty poznamenal, že úlohu Spojených národov možno chápať ako rozvoj a napomáhanie suverenity práva, uvedomujúc si, že spravodlivosť je nevyhnutnou požiadavkou pre dosiahnutie ideálu univerzálneho bratstva. V tomto kontexte pripomenul, že ohraničenie (limitovanie) moci je implicitnou myšlienkou v koncepcii práva.

Osobitne zdôraznil existenciu skutočného „práva [životného] prostredia“: Ako ľudské bytosti „sme súčasťou [životného] prostredia. Žijeme s ním v spoločenstve, nakoľko samo prostredie zahŕňa etické limity, ktoré ľudské konanie musí rozpoznať a rešpektovať“. A potom, „každé stvorenie, zvlášť živé tvory, má hodnotu samo o sebe čo do jeho bytia, života, krásy a vzájomnej závislosti na iných stvoreniach.“

„My, kresťania, spoločne s inými monoteistickými náboženstvami, veríme, že svet pochádza z rozhodnutia lásky Stvoriteľa, ktorý umožňuje človeku s rešpektom si poslúžiť stvorenstvom pre dobro jemu podobných a na chválu Stvoriteľa, no bez toho, aby stvorenstvo zneužíval, či dokonca sa považoval za oprávneného ničiť ho. Pre všetky náboženské vierovyznania je životné prostredie základným dobrom (porov. Encyklika Laudato si’, 81).“

V dnešnom prejave na pôde OSN zaznelo aj varovanie, že zneužívanie a ničenie prostredia sa súčasne spájajú s nezadržateľným procesom vylučovania, lebo „egoistická a bezhraničná túžba po moci a materiálnom blahobyte vedie tak k zneužívaniu dostupných materiálnych vecí, ako aj k vylučovaniu slabých a menej schopných“, z rôznych dôvodov.

„Svet naliehavo vyžaduje od všetkých, ktorí vládnu, účinnú, praktickú a stálu vôľu, spočívajúcu v konkrétnych krokoch a okamžitých opatreniach na zachovanie a zlepšovanie životného prostredia a na čo najrýchlejšie zdolanie fenoménu sociálneho a ekonomického vylúčenia, s jeho smutnými následkami v podobe obchodovania s ľuďmi, obchodovania s ľudskými orgánmi a tkanivami, sexuálneho vykorisťovania detí, otrockej práce, vrátane prostitúcie, obchodovania s drogami a so zbraňami, terorizmu a medzinárodne organizovanej zločinnosti. Sú to také veľké rozmery týchto situácií a také počty nevinných životov, ktorých sa týkajú, že sa musíme vyhnúť akémukoľvek pokušeniu upadnúť do frázovitého (deklaratívneho) nominalizmu s utišujúcim účinkom na svedomie. Musíme sa postarať o to, aby naše inštitúcie boli skutočne účinné v boji proti všetkým týmto pliagam.“

Pápež František varoval, že ekologická kríza a zničenie „značnej časti biodiverzity môže ohroziť existenciu samotného ľudského druhu“.

„Preto si obrana životného prostredia a boj proti vylúčeniu vyžadujú uznanie morálneho zákona vpísaného do samotnej ľudskej prirodzenosti, ktorá obsahuje prirodzenú odlišnosť medzi mužom a ženou (porov. Laudato si’, 155) a absolútny rešpekt k životu vo všetkých jeho etapách a dimenziách (porov. Laudato si’, 123; 136). Bez uznania istých neprekonateľných prirodzených etických hraníc, a bez okamžitého uskutočňovania uvedených pilierov integrálneho ľudského rozvoja, ideál „záchrany budúcich generácií pred pliagou vojny“ (Charta Spojených národov, Preambula) a „podporovania sociálneho pokroku a vyššej úrovne života v rámci väčšej slobody“ (Charta Spojených národov, Preambula) podstupuje riziko, že sa stane iba nedosiahnuteľnou vidinou alebo – ešte horšie – prázdnymi slovami, ktoré slúžia na ospravedlnenie akéhokoľvek zneužívania či korupcie, alebo na napomáhanie ideologickej kolonizácii skrze nanútenie anomálnych modelov a štýlov života, cudzích identite národov a v konečnom dôsledku nezodpovedných.“

Pápež opakovane pripomenul, že „vojna je popretím všetkých práv a dramatickou agresiou voči životnému prostrediu“. Ako podmienku pre skutočný integrálny ľudský rozvoj pre všetkých označil napredovanie v úsilí vylúčiť vojnu. Upozornil tiež na nebezpečenstvo „zamieňania si normy s jednoduchých nástrojom na použitie vtedy, keď sa to práve hodí a obchádzať ich, keď sa to nehodí“. Prirovnal to otvoreniu „Pandorinej skrinky nekontrolovateľných síl, ktoré vážne poškodzujú bezbranné populácie, kultúrne prostredie a tiež prostredie biologické“.

Odvolávajúc sa na Preambulu a prvý článok Charty Spojených národov Svätý Otec v prejave poukázal na základy budovania medzinárodného práva: mier, mierové riešenie konfliktov a rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi a pokračoval:

„V silnom kontraste k nim a ich praktickým popretím je stále prítomná tendencia šírenia zbraní, obzvlášť tých hromadného ničenia, ako sú napríklad zbrane nukleárne. Etika a právo založené na hrozbe vzájomného zničenia sa – a potenciálne i celého ľudstva – sú protirečením a predstavujú spreneverenie sa voči celému vybudovaniu Spojených národov, ktoré by sa tak zmenili na „Národy spojené strachom a nedôverou“.

Je potrebné usilovať sa o svet bez nukleárnych zbraní plným aplikovaním Zmluvy o nešírení, podľa litery i podľa ducha, smerom k úplnému zákazu týchto prostriedkov. Súčasná zhoda v nukleárnej otázke v citlivom regióne Ázie a Blízkeho východu je skúškou možností politickej dobrej vôle a práva, uplatňovaných s úprimnosťou, trpezlivosťou a vytrvalosťou.

V tejto súvislosti pápež František vyjadril prianie, aby táto zhoda bola trvácnou a účinnou a aby vďaka spolupráci všetkých zaangažovaných priniesla ovocie. Po tom, ako na záver opäť pripomenul, že je tu čas na múdre a neodkladné rozhodnutia, svoj príhovor uzavrel týmto uistením:

„Uisťujem vás o mojej podpore, mojej modlitbe a podpore a modlitbe všetkých veriacich Katolíckej cirkvi, aby táto inštitúcia, všetky jej členské štáty a každý jeden z jej funkcionárov vždy vykonávali účinnú službu ľudstvu, aby ich služba rešpektovala rozmanitosť a aby v záujme spoločného dobra vedeli rozvíjať to, čo je pre každý ľud a každého občana najlepšie. Požehnanie Najvyššieho, pokoj a prosperita nech sú s vami všetkými a so všetkými vašimi národmi. Ďakujem.“

* * * * *

Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka reprezentantom národov na 70. valnom zhromaždení OSN:

Vážený pán predseda, dámy a páni, dobrý deň!

Opätovne, držiac sa tradície, ktorou sa cítim byť poctený, generálny tajomník Spojených národov pozval pápeža, aby sa prihovoril tomuto ctenému zhromaždeniu národov. Vo svojom mene, ako aj v mene celej katolíckej komunity, Vám, pán Ban Ki-moon chcem vyjadriť tú najúprimnejšiu a najsrdečnejšiu vďaku. Ďakujem aj za vaše milé slová. Zdravím aj tu prítomných čelných predstaviteľov štátov a vlád, veľvyslancov, diplomatov a aj politických funkcionárov a technických pracovníkov, ktorí ich sprevádzajú, zamestnancov Spojených národov zaangažovaných na tomto 70. zasadaní Generálneho zhromaždenia, personálu všetkých programov a agentúr patriacich do rodiny OSN a všetkých tých, ktorí takým či onakým spôsobom participujú na tomto zhromaždení. Skrze vás tiež zdravím i občanov všetkých tých národov, ktoré tu na tomto stretnutí zastupujete. Ďakujem za úsilie všetkých i každého jedného vynakladané pre dobro ľudstva.

Dnes je to po piatykrát, čo pápež navštevuje Spojené národy. Učinili tak moji predchodcovia Pavol VI. v roku 1965, Ján Pavol II. v rokoch 1979 a 1995 a môj bezprostredný predchodca, dnes emeritný pápež Benedikt XVI., v roku 2008. Títo všetci nešetrili slovami uznania na adresu Organizácie, považujúc ju za adekvátnu odpoveď práva a politiky na dejinný okamih, ktorý je charakterizovaný technologickým prekonávaním vzdialeností a hraníc, a zdanlivo tiež akýchkoľvek prirodzených limitov pre potvrdzovanie moci. Za odpoveď nevyhnutnú od chvíle, kedy sa moc technológie v rukách ideológií, nacionalistických alebo falošne univerzalistických, stáva schopnou produkovať strašné krutosti. Nemôžem sa nepripojiť k oceneniu zo strany mojich predchodcov, nanovo potvrdzujúc dôležitosť, akú Cirkev priznáva tejto inštitúcii a nádeje, ktoré vkladá do jej činností.

Dejiny spoločenstva organizovaného štátmi, reprezentovaného Spojenými národmi, ktoré v týchto dňoch slávi svoje 70. výročie, sú dejinami dôležitých spoločných úspechov v období neobvykle rýchleho behu udalostí. Bez ašpirácie byť teraz úplný môžem spomenúť kodifikáciu a rozvoj medzinárodného práva, vytvorenie medzinárodnej normatívy ľudských práv, zdokonalenie humanitárneho práva, vyriešenie mnohých konfliktov a mierové či zmierovacie operácie, i mnohé iné výsledky dosiahnuté vo všetkých sektoroch medzinárodnej projekcie ľudskej činnosti. Všetky uvedené výkony sú svetlom, ktoré kontrastuje s temnotou neporiadku spôsobeného nekontrolovanými ambíciami a kolektívnymi egoizmami. Isté je, že aj keď zostávajú mnohé závažné problémy nevyriešené, je tiež je zrejmé, že bez všetkej tejto medzinárodnej aktivity, by ľudstvo nekontrolovaným používaním svojej vlastnej potenciality nemuselo prežiť. Každý jeden z týchto progresov, politických, právnych či technických, je krokom na ceste konkretizácie ideálu ľudského bratstva a prostriedkom k jeho väčšej realizácii.

Vzdávam teda hold všetkým mužom a ženám, ktorí verne a obetavo slúžili celému ľudstvu počas týchto sedemdesiatich rokov. Zvlášť chcem dnes pripomenúť tých, ktorí položili vlastný život za mier a zmierenie národov: počnúc Dagom Hammarskjöldom až po obrovské množstvo funkcionárov na každom stupni, padlých v humanitárnych, mierových a zmierovacích misiách.

Skúsenosť týchto sedemdesiatich rokov, navyše k tomu všetkému, čo sa dosiahlo, ukazuje, že reforma a prispôsobenie sa dobe sú vždy nevyhnutné k tomu, aby sa postupovalo smerom k finálnemu cieľu, ktorým je poskytnúť všetkým krajinám bez výnimky možnosť participovať a mať reálny a rovný dosah na rozhodovanie. Táto nevyhnutnosť väčšej rovnosti platí osobitne pre orgány s účinnou exekutívnou schopnosťou, ako sú Bezpečnostná rada, finančné orgány a skupiny či mechanizmy špeciálne vytvorené pre riešenie ekonomických kríz. Toto pomôže obmedziť akýkoľvek druh zneužívania alebo úžery najmä voči krajinám, ktoré sú na ceste rozvoja. Medzinárodné finančné orgány musia bdieť nad udržateľným rozvojom krajín a nad tým, aby nedochádzalo k dusivému podriaďovaniu krajín veriteľským systémom, ktoré – ďaleko od toho, aby stimulovali rozvoj – podrobujú populácie mechanizmom väčšej chudoby, vylúčenia a závislosti.

Úlohu Spojených národov možno chápať, vychádzajúc z predpokladov Preambuly a prvých článkov konštitučnej Charty, ako rozvoj a napomáhanie suverenity práva, uvedomujúc si, že spravodlivosť je nevyhnutnou požiadavkou pre dosiahnutie ideálu univerzálneho bratstva. V tomto kontexte je vhodné pripomenúť, že ohraničenie (limitovanie) moci je implicitnou myšlienkou v koncepcii práva. Dať každému, čo mu patrí, podľa klasickej definície spravodlivosti, znamená, že nijaký jednotlivec či ľudská skupina sa nemôže považovať za všemohúceho, oprávneného šliapať po dôstojnosti a právach iných osôb, jednotlivcov či spoločenských skupín. Faktické rozdelenie moci (politickej, ekonomickej, vojenskej, technologickej, atď.) medzi pluralitu subjektov a vytvorenie právneho systému na riadenie nárokov a záujmov, konkretizuje limitovanie moci. Dnešná svetová panoráma nám však prezentuje mnoho falošných práv a súčasne i rozsiahle ničím nechránené sektory, obete predovšetkým zlého výkonu moci: prírodné prostredie a rozsiahly svet vylúčených žien a mužov. Dva navzájom veľmi úzko spojené sektory, ktoré vládnuce politické a ekonomické vzťahy premenili na krehké časti reality. Z tohto dôvodu je preto nevyhnutné s rozhodnosťou potvrdiť ich práva, upevňujúc ochranu životného prostredia a skoncujúc s vylúčením.

Predovšetkým je treba povedať, že jestvuje skutočné „právo [životného] prostredia“, a to z dvojakého dôvodu. Po prvé preto, že ako ľudské bytosti sme súčasťou [životného] prostredia. Žijeme s ním v spoločenstve, nakoľko samo prostredie zahŕňa etické limity, ktoré ľudské konanie musí rozpoznať a rešpektovať. Človek, i keď bol obdarený „originálnymi schopnosťami“, ktoré „poukazujú na jedinečnosť, ktorá presahuje fyzickú a biologickú oblasť“ (Encyklika Laudato si’, 81), je zároveň súčasťou tohto prostredia. Vlastí telo pozostávajúce z fyzických, chemických a biologických elementov, a môže prežiť a rozvíjať sa jedine vtedy, ak má na to priaznivé ekologické prostredie. Akákoľvek ujma na prostredí je teda ujmou na samotnom ľudstve. Po druhé je to preto, lebo každé stvorenie, zvlášť živé tvory, má hodnotu samo o sebe čo do jeho bytia, života, krásy a vzájomnej závislosti na iných stvoreniach. My, kresťania, spoločne s inými monoteistickými náboženstvami, veríme, že svet pochádza z rozhodnutia lásky Stvoriteľa, ktorý umožňuje človeku s rešpektom si poslúžiť stvorenstvom pre dobro jemu podobných a na chválu Stvoriteľa, no bez toho, aby stvorenstvo zneužíval, či dokonca sa považoval za oprávneného ničiť ho. Pre všetky náboženské vierovyznania je životné prostredie základným dobrom (porov. Encyklika Laudato si’, 81).

Zneužívanie a ničenie prostredia sa súčasne spájajú s nezadržateľným procesom vylučovania. V skutočnosti egoistická a bezhraničná túžba po moci a materiálnom blahobyte vedie tak k zneužívaniu dostupných materiálnych vecí, ako aj k vylučovaniu slabých a menej schopných, či už z dôvodu odlišných schopností (ľudia s hendikepom), alebo kvôli tomu, že im chýbajú vedomosti a vhodné technické prostriedky, prípadne že nemajú dostatočnú schopnosť politického rozhodovania. Ekonomické a sociálne vylúčenie je úplnou negáciou ľudského bratstva a vážnym atentátom na ľudské práva a na [životné] prostredie. Tými najchudobnejšími sú tí, čo trpia týmito atentátmi z trojakého závažného dôvodu: sú vyradení spoločnosťou, zároveň sú nútení žiť z odpadkov a musia nespravodlivo znášať následky zneužívania [životného] prostredia. Tieto fenomény tvoria dnes tak veľmi rozšírenú a nevedomky sa upevňujúcu „kultúru vyraďovania (skartovania)“.

Dramatickosť tejto situácie vylúčenia a nerovnosti, s jej jasnými dôsledkami, ma spoločne s celým kresťanským ľudom a mnohými ďalšími vedie uvedomiť si tiež moju vážnu zodpovednosť v tomto ohľade, kvôli čomu pozdvihujem svoj hlas spoločne s hlasom všetkých tých, čo túžobne očakávajú urýchlené a účinné riešenia. Prijatie „Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj“ na svetovom samite, ktorý sa začína v dnešný deň, je dôležitým znamením nádeje. Verím tiež, že Konferencia v Paríži o klimatických zmenách dospeje k podstatným a účinným dohodám.

Nepostačujú však slávnostným spôsobom prijaté záväzky, hoci predstavujú istotne nevyhnutný krok smerom k riešeniu. Klasická definícia spravodlivosti, ktorú som tu už pred chvíľou spomenul, obsahuje ako svoj podstatný element stálu a trvalú vôľu: Iustitia est constans et perpetua voluntas ius suum cuique tribuendi [Spravodlivosť spočíva v stálej a trvalej vôli priznávať každému jeho právo]. Svet naliehavo vyžaduje od všetkých, ktorí vládnu, účinnú, praktickú a stálu vôľu, spočívajúcu v konkrétnych krokoch a okamžitých opatreniach na zachovanie a zlepšovanie životného prostredia a na čo najrýchlejšie zdolanie fenoménu sociálneho a ekonomického vylúčenia, s jeho smutnými následkami v podobe obchodovania s ľuďmi, obchodovania s ľudskými orgánmi a tkanivami, sexuálneho vykorisťovania detí, otrockej práce, vrátane prostitúcie, obchodovania s drogami a so zbraňami, terorizmu a medzinárodne organizovanej zločinnosti. Sú to také veľké rozmery týchto situácií a také počty nevinných životov, ktorých sa týkajú, že sa musíme vyhnúť akémukoľvek pokušeniu upadnúť do frázovitého (deklaratívneho) nominalizmu s utišujúcim účinkom na svedomie. Musíme sa postarať o to, aby naše inštitúcie boli skutočne účinné v boji proti všetkým týmto pliagam.

Početnosť a komplexnosť problémov si vyžaduje využívať technické prostriedky merania. To ale v sebe obnáša dvojité riziko: obmedziť sa na byrokratickú činnosť zostavovania dlhého zoznamu dobrých predsavzatí – mét, cieľov a štatistických ukazovateľov –, alebo veriť, že jediné teoretické a vopred navrhnuté riešenie dá odpoveď na všetky výzvy. Nikdy netreba strácať zo zreteľa, že politická a ekonomická činnosť je účinná len vtedy, keď je chápaná ako činnosť rozvážna, vedená odvekým konceptom spravodlivosti, a keď v nijakej chvíli nestratí zo zreteľa to, že pred i za plánmi a programami sú konkrétne ženy a mužovia, rovnakí ako tí, čo vládnu, ktorí žijú, zápasia a trpia, a ktorí sa mnohokrát cítia byť prinútení žiť úboho a zbavení akéhokoľvek práva.

Aby sa títo konkrétni mužovia a ženy mohli vymaniť spod extrémnej chudoby, je im treba priznať, že sú hodnými aktérmi svojho vlastného osudu. Integrálny ľudský rozvoj a úplné uplatňovanie ľudskej dôstojnosti nemôžu byť nanútené. Musí ich budovať a uskutočňovať každý jeden človek, každá rodina, spoločne s ostatnými ľuďmi a v správnom vzťahu so všetkými okruhmi, v ktorých sa rozvíja ľudská sociálnosť – priatelia, spoločenstvá, dediny a obce, školy, podniky a odbory, regióny, národy, atď. Toto predpokladá a vyžaduje si právo na vzdelávanie – aj pre dievčatá, ktoré sú v niektorých oblastiach vylúčené, – čo sa v prvom rade zabezpečí rešpektovaním a posilňovaním prednostného práva rodín na výchovu a práva cirkví a spoločenských združení na podporovanie a spoluprácu s rodinami pri výchove ich detí. Takto pochopené vzdelávanie tvorí základ pre realizáciu Agendy 2030 a pre ozdravenie [životného] prostredia.

Súčasne musia vládnuci činitelia urobiť všetko pre to, aby mohli mať všetci ten minimálny hmotný a duchovný základ na uplatňovanie vlastnej dôstojnosti a na založenie a zabezpečenie rodiny, ktorá je primárnou bunkou každého spoločenského rozvoja. Toto absolútne minimum má na materiálnej úrovni tri mená: domov, práca a zem; a ďalšie meno na úrovni duchovnej: sloboda ducha, ktorá zahŕňa náboženskú slobodu, právo na vzdelanie a všetky ostatné občianske práva.

Na základe všetkých týchto dôvodov bude tou najjednoduchšou a najprimeranejšou mierkou a ukazovateľom plnenia novej Agendy rozvoja efektívny, praktický a bezprostredný prístup, pre všetkých, k nevyhnutným materiálnym a duchovným dobrám: vlastné bývanie, dôstojná a patrične ohodnotená práca, primeraná výživa a pitná voda; náboženská sloboda a všeobecnejšie sloboda ducha a vzdelanie. Zároveň tieto piliere integrálneho ľudského rozvoja majú spoločný základ, ktorým je právo na život a v širšom zmysle to, čo môžeme nazvať právom na existenciu samotnej ľudskej prirodzenosti.

Ekologická kríza spolu so zničením značnej časti biodiverzity môže ohroziť existenciu samotného ľudského druhu. Neblahé dôsledky nezodpovedného nezvládnutého riadenia svetovej ekonomiky, vedeného iba vidinou zisku a moci sa musia stať apelom k vážnemu zamysleniu sa nad človekom: „Človek nie je len sloboda, s ktorou tvorí seba samého. Je duch a vôľa, ale aj príroda“ (Benedikt XVI., Príhovor k nemeckému parlamentu, 22. septembra 2011; citované v encyklike Laudato si’, 6 [Preklad SSV: „Človek sám seba netvorí. Je duch a vôľa, ale aj príroda“]). Stvorenie je ohrozované tam, „kde sme my sami poslednými inštanciami [...]. Plytvanie stvorením začína tam, kde neuznávame nad sebou žiadnu vyššiu inštanciu, ale vidíme iba seba samých“ (Príhovor k diecéznemu kléru Bolzana-Bressanone, 6. augusta 2008, citované v encyklike Laudato si’, 6). Preto si obrana životného prostredia a boj proti vylúčeniu vyžadujú uznanie morálneho zákona vpísaného do samotnej ľudskej prirodzenosti, ktorá obsahuje prirodzenú odlišnosť medzi mužom a ženou (porov. Laudato si’, 155) a absolútny rešpekt k životu vo všetkých jeho etapách a dimenziách (porov. Laudato si’, 123; 136).

Bez uznania istých neprekonateľných prirodzených etických hraníc, a bez okamžitého uskutočňovania uvedených pilierov integrálneho ľudského rozvoja, ideál „záchrany budúcich generácií pred pliagou vojny“ (Charta Spojených národov, Preambula) a „podporovania sociálneho pokroku a vyššej úrovne života v rámci väčšej slobody“ (Charta Spojených národov, Preambula) podstupuje riziko, že sa stane iba nedosiahnuteľnou vidinou alebo – ešte horšie – prázdnymi slovami, ktoré slúžia na ospravedlnenie akéhokoľvek zneužívania či korupcie, alebo na napomáhanie ideologickej kolonizácii skrze nanútenie anomálnych modelov a štýlov života, cudzích identite národov a v konečnom dôsledku nezodpovedných.

Vojna je popretím všetkých práv a dramatickou agresiou voči životnému prostrediu. Ak chceme skutočný integrálny ľudský rozvoj pre všetkých, je potrebné neúnavne napredovať v úsilí vylúčiť vojnu medzi krajinami a národmi.

S týmto cieľom je treba zabezpečiť nespochybniteľnú vládu práva, a neúnavné dovolávanie sa rokovania, dobrého výkonu úradov a arbitráže, tak ako to navrhuje Charta Spojených národov, opravdivá základná právna norma. Skúsenosť sedemdesiatich rokov existencie Spojených národov vo všeobecnosti a zvlášť prvých pätnástich rokov tretieho milénia ukazujú práve tak na účinnosť v podobe plnej aplikácie medzinárodných noriem, ako aj na neúčinnosť v podobe ich nedostatočného napĺňania. Ak sa Charta Spojených národov rešpektuje a aplikuje s transparentnosťou a úprimnosťou, bez postranných úmyslov, ako povinný referenčný bod spravodlivosti, a nie ako nástroj na zastieranie pochybných úmyslov, je možné dosiahnuť výsledky mieru. Keď sa ale, naopak, norma zamieňa s jednoduchých nástrojom na použitie vtedy, keď sa to práve hodí a obchádza sa vtedy, keď sa to nehodí, rovná sa to skutočnému otvoreniu Pandorinej skrinky nekontrolovateľných síl, ktoré vážne poškodzujú bezbranné populácie, kultúrne prostredie a tiež prostredie biologické.

Preambula a prvý článok Charty Spojených národov poukazujú na základy budovania medzinárodného práva: mier, mierové riešenie konfliktov a rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi. V silnom kontraste k nim a ich praktickým popretím je stále prítomná tendencia šírenia zbraní, obzvlášť tých hromadného ničenia, ako sú napríklad zbrane nukleárne. Etika a právo založené na hrozbe vzájomného zničenia sa – a potenciálne i celého ľudstva – sú protirečením a predstavujú spreneverenie sa voči celému vybudovaniu Spojených národov, ktoré by sa tak zmenili na „Národy spojené strachom a nedôverou“. Je potrebné usilovať sa o svet bez nukleárnych zbraní plným aplikovaním Zmluvy o nešírení, podľa litery i podľa ducha, smerom k úplnému zákazu týchto prostriedkov.

Súčasná zhoda v nukleárnej otázke v citlivom regióne Ázie a Blízkeho východu je skúškou možností politickej dobrej vôle a práva, uplatňovaných s úprimnosťou, trpezlivosťou a vytrvalosťou. Vyjadrujem svoje prianie, aby táto zhoda bola trvácnou a účinnou a aby spoluprácou všetkých zaangažovaných strán priniesla svoje očakávané plody.

V tomto zmysle nechýbajú vážne prejavy negatívnych následkov politických a vojenských zásahov, ktoré neboli skoordinované medzi členmi medzinárodného spoločenstva. Z tohto dôvodu, hoci som si prial, aby som nebol nútený to urobiť, nemôžem inak ako nezopakovať moje viacnásobné apely vo vzťahu k bolestnej situácii celého Blízkeho východu, severu Afriky a ostatných afrických krajín, kde kresťania, spoločne s inými kultúrnymi a etnickými skupinami a tiež s tou časťou členov prevažujúceho náboženstva, ktorá sa nechce nechať zatiahnuť do nenávisti a šialenstva, boli prinútení stať sa svedkami ničenia ich bohoslužobných miest, ich kultúrneho a náboženského dedičstva, ich domovov a majetku a boli postavení pred alternatívu utiecť alebo zaplatiť za svoju voľbu dobra a pokoja svojím vlastným životom či otroctvom.

Tieto skutočnosti sa musia stať vážnym apelom na spytovanie svedomia tých, čo nesú zodpovednosť za riadenie medzinárodných záležitostí. Nielen v prípadoch náboženského či kultúrneho prenasledovania, ale i v každej situácii konfliktu, ako toho na Ukrajine, v Sýrii, Iraku, Líbyi, v Južnom Sudáne a v oblasti [afrických] Veľkých jazier, majú konkrétne tváre ľudí miesto pred skupinovými záujmami, akokoľvek by boli legitímne. Vo vojnách a konfliktoch ide o našich bratov a sestry, mužov a ženy, mladých i starých, plačúce malé deti, ktorí trpia a umierajú. Ľudské bytosti sa stávajú skartovaným materiálom, keď sa činnosť obmedzí len na vyratúvanie problémov, stratégie a diskusie.

Ako som v mojom liste z 9. augusta 2014 prosil generálneho tajomníka Spojených národov, nech „najelementárnejšie chápanie ľudskej dôstojnosti [zaväzuje] medzinárodné spoločenstvo, zvlášť skrze normy a mechanizmy medzinárodného práva, urobiť všetko, čo sa len dá, na zastavenie a zabránenie ďalšiemu systematickému násiliu páchanému na etnických a náboženských menšinách“ a na ochranu nevinných populácií.

V tej istej línii by som chcel spomenúť iný typ konfliktnej situácie, nie vždy až tak explicitnej, no ktorá potichu so sebou prináša smrť miliónov osôb. Iný typ vojny zažívajú mnohé naše spoločnosti konfrontované s fenoménom obchodovania s drogami. Vojny „trpenej“, v ktorej sa len slabo bojuje. Zo svojej vlastnej povahy súvisí obchod s drogami s obchodovaním s ľuďmi, s praním špinavých peňazí, obchodom so zbraňami, s vykorisťovaním detí a inými formami korupcie. Korupcia, ktorá prenikla do rozličných úrovní spoločenského, politického, vojenského, umeleckého a náboženského života, v mnohých prípadoch vytvárajúc paralelnú štruktúru, ktorá ohrozuje vierohodnosť našich inštitúcií.

Svoj príspevok som začal pripomenutím návštev mojich predchodcov. Teraz by som osobitným spôsobom chcel, aby moje slová boli akoby pokračovaním záverečných slov z príhovoru Pavla VI., ktoré vyslovil takmer presne pred päťdesiatimi rokmi, no nestratili nič zo svojej trvalej hodnoty, citujem: „Je tu hodina, kedy sa natíska chvíľa na zastavenie sa, zamyslenie, uvažovanie, takmer na modlitbu: uvažovať o našom spoločnom pôvode, spoločných dejinách, spoločnom osude. Ešte nikdy [...] sa nestal apel na morálne svedomie človeka tak nevyhnutným ako je tomu dnes, [pretože] nebezpečenstvo nepochádza ani z pokroku ani z vedy: ak sa totiž dobre používajú, prinášajú skôr riešenia na množstvo vážnych problémov sužujúcich ľudstvo“ (Príhovor k predstaviteľom štátov, 4. októbra 1965). Medzi inými bez pochyby pomáha ľudská genialita, pokiaľ je dobre použitá, riešiť vážne výzvy ekologického úpadku a vylúčenia. Pokračujem slovami Pavla VI.: „Skutočné nebezpečenstvo spočíva v človeku, vlastníkovi stále mocnejších prostriedkov, [pôvodcovi] ničivého konania a stále väčších činov dobývania“ (Príhovor k predstaviteľom štátov, 4. októbra 1965). Až potiaľto Pavol VI.

Spoločný domov všetkých ľudí musí byť naďalej postavený na správnom chápaní univerzálneho bratstva a na rešpekte voči posvätnosti každého ľudského života, života každého muža a každej ženy; života chudobných, starých, detí, chorých, nenarodených, nezamestnaných, opustených, tých, čo sú posudzovaní ako súci na vyradenie, pretože sa nepovažujú za iné než iba čísla tej či onej štatistiky. Spoločný domov všetkých ľudí sa má tiež budovať na chápaní istej posvätnosti stvorenej prírody.

Takého chápanie a rešpekt si vyžadujú vyšší stupeň múdrosti, ktorá by akceptovala nadprirodzenosť, tú, ktorú každý má, odmietla budovanie všemocnej elity a ktorá by chápala, že plný zmysel života jednotlivca i spoločenstva spočíva v nezištnej službe iným a v rozumnom a ohľaduplnom používaní stvorenia pre spoločné dobro. Povedané slovami Pavla VI., „budovanie modernej civilizácie musí byť založené na duchovných princípoch, ktoré jediné sú schopné nielen ju podopierať, ale tiež ju osvecovať“ (Príhovor k predstaviteľom štátov, 4. októbra 1965).

„Gaučo Martin Fierro“, klasické dielo literatúry mojej rodnej krajiny, spieva: „Nech sa bratia zjednotia, lebo to je prvý zákon. Nech sú v každom čase skutočne zjednotení, lebo keď sa medzi sebou hádajú, tí z vonku ich pohltia“.

Súčasný svet, zdanlivo prepojený, zažíva rastúcu a neustále pokračujúcu sociálnu fragmentáciu, ktorá vystavuje nebezpečenstvu „všetky základy spoločenského života“ a teda končí tým, že „postaví jedných proti druhým pre obranu svojich vlastných záujmov“ (Laudato si’, 229).

Súčasnosť nás pozýva k tomu, aby sme preferovali činnosti, ktoré by v spoločnosti vyvolali nové dynamizmy, ktoré prinesú svoje ovocie v dôležitých historických udalostiach (porov. Evangelii gaudium, 223).

Nemôžeme si dovoliť presúvať „niektoré agendy“ do budúcnosti. Budúcnosť si od nás žiada kritické a globálne rozhodnutia vo vzťahu k svetovým konfliktom, ktoré navyšujú čísla vyraďovaných a núdznych ľudí.

Chvályhodná konštrukcia medzinárodného práva Organizácie Spojených národov a všetkých jej uskutočnených činností, ktorá ako každé iné ľudské dielo môže byť stále vylepšovaná, a súčasne je nevyhnutná, môže byť zárukou bezpečnej a šťastnej budúcnosti pre budúce generácie. Takou sa stane, ak predstavitelia štátov budú vedieť odložiť bokom svoje čiastkové záujmy a ideológie a úprimne sa budú snažiť o službu spoločnému dobru. Prosím Všemohúceho Boha, aby sa tak stalo a uisťujem vás o mojej podpore, mojej modlitbe a podpore a modlitbe všetkých veriacich Katolíckej cirkvi, aby táto inštitúcia, všetky jej členské štáty a každý jeden z jej funkcionárov vždy vykonávali účinnú službu ľudstvu, aby ich služba rešpektovala rozmanitosť a aby v záujme spoločného dobra vedeli rozvíjať to, čo je pre každý ľud a každého občana najlepšie. Nech vás Boh všetkých požehná. / Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

Po odznení hodinového prejavu sa Svätý Otec za burácajúceho potlesku zhromaždenia rozlúčil s predsedom Valného zhromaždenia, s generálnym sekretárom, i so šéfom Kabinetu a Rokovaciu sálu opustil.

OSN ako medzivládna organizácia je tvorená zo 193 členských štátov a dvoch štátov nečlenov - pozorovateľov: Svätá stolica od roku 1964 a Štát Palestína od roku 2012. Svätú stolicu reprezentuje pri OSN v New Yorku Mons. Bernardito Auza, ako stály pozorovateľ s právom zúčastňovať sa na prácach, avšak bez aktívneho či pasívneho práva hlasovať. Podobne pri OSN v Ženeve je stálym pozorovateľom Svätej stolice Mons. Silvano Maria Tomasi.

-----------------------------------------------------------------

Informácie k ďalšiemu programu apoštolskej návštevy prinesieme ďalší deň.

Zdroj: RV SK

( TK KBS, RV zk, jak; ml ) 20150925046   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]