Vatikán 9. augusta (RV) Svätý Otec František v súvislosti so 70. výročím tragédie Hirošimy a Nagasaki vyzval k celosvetovému jadrovému odzbrojeniu. Pri svojom pravidelnom stretnutí s veriacimi pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 9. augusta vyslovil požiadavku zákazu jadrových zbraní a zbraní hromadného ničenia a odmietnutia vojny a násilia: „Nie vojne, nie násiliu, áno dialógu, áno pokoju!“ Pápež František tiež vyjadril solidaritu obyvateľstvu Salvádoru v zhoršujúcej sa sociálnej a ekonomickej kríze. V príhovore pred modlitbou Anjel Pána sa zameral na zmysel Ježišových slov o „chlebe života“. Hovoril o viere ako dynamike vzťahu medzi človekom a Bohom v Najsvätejšej Trojici, podmienenej otvorením sa človeka voči Duchu Svätému.
Prinášame plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto nedeľu pokračuje čítanie šiestej kapitoly Jánovho evanjelia, v ktorej Ježiš po tom, ako vykonal veľký zázrak rozmnoženia chlebov, vysvetľuje ľuďom význam tohto „znamenia“ (Jn 6,41-51).
Tak ako to urobil predtým pri stretnutí so Samaritánkou, keď vychádzal zo skúsenosti smädu a zo znamenia vody, tu Ježiš vychádza zo skúsenosti hladu a zo znamenia chleba, aby zjavil seba samého a pozval k viere v neho.
Ľudia ho hľadajú, ľudia ho počúvajú, pretože zostali uchvátení zázrakom; chceli ho urobiť kráľom! No keď Ježiš tvrdí, že tým pravým chlebom darovaným od Boha je on sám, mnohí sa pohoršujú, nechápu a začínajú medzi sebou šomrať: «Vari nepoznáme jeho otca a matku? Ako teda hovorí: ‚Zostúpil som z neba!?‘» (porov. Jn 6,42). A začali šomrať. Nato Ježiš odpovedá: «Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal» a dodáva: «Kto verí, má večný život» (Jn 6,44.47)
Toto Pánovo slovo nás napĺňa úžasom a núti nás premýšľať: «Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec... a kto verí vo mňa, má večný život».
Núti nás to uvažovať. Toto slovo uvádza do dynamiky viery, ktorá predstavuje vzťah: vzťah medzi ľudskou osobou – každým z nás – a Osobou Ježiša, kde rozhodujúcu úlohu zohráva Otec, a prirodzene aj Duch Svätý – ktorý tu zostáva v pozadí. Nestačí stretnúť Ježiša, aby sme v neho uverili, nestačí čítať Bibliu, Evanjelium. Zaiste, je to dôležité, ale to nestačí. Nestačí ani byť svedkom zázraku, ako bol ten s rozmnožením chlebov... Toľko ľudí bolo v úzkom kontakte s Ježišom a neuverili v neho, ba naopak, znevážili ho a odsúdili. A ja si kladiem otázku: prečo je to tak? Neboli pritiahnutí Otcom? Nie, toto sa stalo preto, lebo ich srdce bolo uzavreté pred pôsobením Ducha Svätého. A ak máš srdce uzavreté, viera [doň] nevchádza. Boh Otec nás vždy priťahuje k Ježišovi: je to na nás, či otvoríme naše srdce alebo ho zavrieme. No viera, ktorá je ako semiačko v hĺbke srdca, vzklíči, keď sa necháme „pritiahnuť“ Otcom k Ježišovi, a keď „ideme k nemu“ s otvorenou mysľou, s otvoreným srdcom, bez predsudkov; vtedy v jeho tvári spoznávame Božiu tvár a v jeho slovách Božie slovo, pretože Duch Svätý nám dal vstúpiť do vzťahu lásky a života, ktorý je medzi Ježišom a Bohom Otcom. A tam dostávame dar, prijímame dar viery.
Nuž s týmto postojom viery môžeme porozumieť aj zmysel „Chleba života“, ktorý nám Ježiš dáva a vyjadruje to takto: «Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta» (Jn 6,51). V Ježišovi, v jeho „tele“ – to znamená v jeho konkrétnom človečenstve – je prítomná všetka láska Boha, ktorou je Duch Svätý. Kto sa nechá pritiahnuť touto láskou, ide k Ježišovi a ide s vierou, a prijíma od neho život, život večný.
Tá, ktorá prežívala túto skúsenosť vzorovým spôsobom, je Panna z Nazareta, Mária: prvá ľudská osoba, ktorá uverila v Boha prijímajúc Ježišovo telo. Učme sa od nej, našej Matky, radosti a vďačnosti za dar viery. Dar, ktorý nie je „súkromný“; dar, ktorý nie je súkromným vlastníctvom, ale je darom na podelenie sa: je darom «pre život sveta»! / Preložila: Slovenská redakcia VR
* * *
Po modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec pripomenul trvalé memento tragédií Hirošimy a Nagasaki a ich naliehavý odkaz pre ľudstvo. Toto sú jeho slová, ktoré médiá priniesli v priamom prenose z Námestia sv. Petra:
„Drahí bratia a sestry, pred sedemdesiatimi rokmi, 6. a 9. augusta 1945, sa udiali strašné atómové bombardovania Hirošimy a Nagasaki. Aj s veľkým odstupom času táto tragická udalosť stále vyvoláva hrôzu a reakciu. Stala sa symbolom bezuzdnej deštruktívnej moci človeka, keď tento zvrátene využíva pokrok vedy a techniky, a predstavuje trvalé napomenutie ľudstvu, aby navždy zavrhlo vojnu a zakázalo jadrové zbrane a všetky zbrane hromadného ničenia. Toto smutné výročie nás pozýva predovšetkým modliť sa a zasadiť sa za mier, aby sa vo svete šírila etika bratstva a atmosféra pokojného spolunažívania medzi národmi. Nech z každej krajiny vyjde jednotný hlas: Nie vojne, nie násiliu, áno dialógu, áno pokoju! Vojnou sa vždy stráca. Jediný spôsob ako vyhrať vojnu je nerobiť ju!“
Pápež František vyjadril aj svoju solidaritu s obyvateľstvom Salvádoru:
„S ozajstnými obavami sledujem správy, ktoré prichádzajú z El Salvadoru, kde sa v uplynulých dňoch zhoršilo strádanie obyvateľstva v dôsledku neúrody, hospodárskej krízy, ostrých sociálnych kontrastov a rastúceho násilia. Povzbudzujem drahý salvádorský ľud, aby vytrval zjednotený v nádeji a vyzývam všetkých k modlitbe, aby v krajine blahoslaveného Oscara Romera znovu zakvitla spravodlivosť a pokoj.“
