Vatikán 20. júla (RV) Veriaci, ktorí v nedeľu prišli na vatikánske námestie pomodliť sa Anjel Pána spolu so Svätým Otcom a prijať požehnanie, si vypočuli jeho slová o Ježišovom prístupe k ľuďom. Na základe biblických čítaní 16. nedele v cezročnom období im predstavil Ježiša ako Dobrého pastiera, ktorý sa vyznačuje vnímavosťou a spolucítením a tomu istému učí aj svojich nasledovníkov. Pápež František tiež stručne zhrnul svoju apoštolskú cestu v Latinskej Amerike v dňoch 5. - 13. júla a poďakoval sa ľudu troch krajín, ktoré navštívil. Vyjadril im vďaku za ich hrejivé prijatie a oduševnenie. Slová uznania adresoval aj biskupom, kňazom a zasväteným osobám pôsobiacim v Ekvádore, Bolívii a Paraguaji.-----------------------------------------------------------------
Prinášame plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Vidím, že ste odvážni v tejto horúčave na námestí, máte moje uznanie!
Dnešné evanjelium nám hovorí, že apoštoli sa po tom, ako zažili skúsenosť misie, vrátili spokojní, ale aj unavení. A Ježiš im s plným porozumením chce dopriať trochu odpočinku, a tak ich berie do ústrania, na odľahlé miesto, aby si mohli trochu oddýchnuť (porov. Mk 6,31). «Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili ... a predstihli ich» (v. 33). A v tejto chvíli nám evanjelista podáva Ježišov obraz s mimoriadnou intenzitou, takpovediac „fotografujúc“ jeho oči a zachytávajúc pocity jeho srdca. Evanjelista hovorí takto: «Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam» (v. 34).
Všimnime si v tomto sugestívnom fotografickom zázname tri slovesá: vidieť, zľutovať sa, vyučovať. Môžeme ich nazvať slovesami pastiera. Vidieť, zľutovať sa, vyučovať. Prvé a druhé, vidieť a zľutovať sa, sú v Ježišovom postoji vždy spojené: vskutku, jeho pohľad nie je pohľadom sociológa alebo nejakého fotoreportéra, pretože on pozerá vždy „očami srdca“. Tieto dve slovesá, vidieť a zľutovať sa, vykresľujú Ježiša ako Dobrého pastiera. Aj jeho spolucítenie, ktoré nie je čisto ľudským citom, ale je pohnutím Mesiáša, v ktorom sa stelesnila Božia nežnosť. A z tohto spolucítenia sa rodí Ježišova túžba nasýtiť zástup chlebom svojho slova, čiže vyučovať ľudí Božiemu slovu. Ježiš vidí, Ježiš spolucíti, Ježiš nás učí. Toto je krásne!
A ja som si prosil od Pána, aby ma Duch Ježiša - Dobrého pastiera, tento Duch, viedol počas apoštolskej cesty, ktorú som absolvoval v uplynulých dňoch v Latinskej Amerike, a ktorá mi umožnila navštíviť Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj.
Ďakujem Bohu s celým srdcom za tento dar. Ďakujem národom týchto troch krajín za ich precítené a hrejivé prijatie a nadšenie. Opakujem moje uznanie predstaviteľom týchto krajín za ich pohostinnosť a spoluprácu. S veľkou láskou ďakujem mojim bratom biskupom, kňazom, zasväteným osobám a všetkému obyvateľstvu za srdečnosť, s ktorou boli účastní.
S týmito bratmi a sestrami som chválil Pána za úžasné veci, ktoré vykonal v kráčajúcom Božom ľude v týchto krajinách, za vieru, ktorá inšpirovala a inšpiruje jeho život a jeho kultúru. A chválili sme ho aj za prírodné krásy, ktorými obohatil tieto krajiny. Latinskoamerický kontinent má veľký ľudský a duchovný potenciál, uchováva hlboko zakorenené kresťanské hodnoty, ale prežíva aj závažné sociálne a ekonomické problémy. Cirkev pre to, aby prispela k ich vyriešeniu, zmobilizovala duchovné a morálne sily svojich komunít, spolupracujúc so všetkými zložkami spoločnosti. Stojac pred veľkými výzvami, s ktorými sa ohlasovanie evanjelia musí vysporiadať, som pozval čerpať od Pána Ježiša milosť, ktorá zachraňuje a dodáva silu snahe vydávať kresťanské svedectvo, rozvíjať šírenie Božieho slova, aby mimoriadna nábožnosť obyvateľov týchto krajín mohla byť vždy verným svedectvom o evanjeliu.
Materinskému príhovoru Panny Márie, ktorú celá Latinská Amerika uctieva ako patrónku s titulom „Naša Pani z Guadalupe“, zverujem ovocie tejto nezabudnuteľnej apoštolskej cesty.
-----------------------------------------------------------------
Preložila: Slovenská redakcia VR
