Bohatstvo latinskoamerickej Cirkvi je v jej mladosti a životaschopnosti

Taliansky vatikanista Andrea Tornielli požiadal Svätého Otca o súhrnné vyjadrenie, aké posolstvo chcel zanechať latinskoamerickej cirkvi počas týchto dní a akú úlohu môže zohrávať latinskoamerická cirkev ako znamenie pre svet. Pápež odpovedal:

„Cirkev Latinskej Ameriky má veľké bohatstvo: je mladou cirkvou, a to je dôležité. Mladá cirkev s určitou sviežosťou, aj s istými neformálnosťami, nie je veľmi formálna. Má tiež bohatú teológiu, bádanie. Chcel som dodať oduševnenie tejto mladej cirkvi a verím, že táto cirkev môže dať veľa nám. Poviem jednu vec, ktorá ma tak silno zasiahla. Vo všetkých troch krajinách ... boli pozdĺž cesty otcovia a mamy s deťmi, ukazovali svoje deti. Nikdy som nevidel toľko detí, tak veľa detí... Je to ľud – a taká je aj Cirkev –, ktorý nám dáva poučenie, pre Európu, kde klesajúca pôrodnosť trochu desí, a kde je tiež málo politík na pomoc viacdetným rodinám. (...) Bohatstvom tohto ľudu a tejto cirkvi je, že je cirkvou živou. Je to bohatstvo, je to cirkev životaschopná. Toto je dôležité. Myslím si, že sa musíme z tohto poučiť a skorigovať veci, pretože v opačnom prípade, ak nebudú prichádzať deti, ... To je to ‚odpisovanie‛, ktoré sa ma tak veľmi dotýka, odpisujú sa deti, odpisujú sa starí ľudia, s nedostatkom práce sa odpisujú mladí. Preto nám nové, mladé národy dodávajú silu. Pre Cirkev, ktorá je cirkvou mladou - s toľkými problémami, ktoré má – myslím si že toto je posolstvo, ktoré vidím: Nemať strach z tejto mladosti a sviežosti tejto Cirkvi. Môže to byť aj Cirkev trochu nedisciplinovaná, ale časom sa zdisciplinuje, a dá nám veľa dobrého.“

Dar bolívijského prezidenta treba chápať v kontexte

Otázka portugalskej novinárky, vatikanistky Aury Vistas Miguel: „Svätý Otče, čo ste si pomysleli, keď ste videli kosák a kladivo s Kristom na vrchu, čo vám podaroval prezident Morales? A kde skončil tento predmet?“

„Je to zaujímavé, toto som nepoznal, a ani som nevedel, že otec Espinal bol tiež sochárom a aj básnikom. Dozvedel som sa to v týchto dňoch. Videl som to a bolo to pre mňa prekvapenie. Po druhé, môže sa to označiť za druh protestného umenia. Napríklad v Buenos Aires bola pred niekoľkými rokmi inštalovaná výstava jedného skvelého, tvorivého argentínskeho sochára. Už je nebohý. Bolo to protestné umenie a spomínam si, že tam bolo dielo zobrazujúce ukrižovaného Krista na bombardéri smerujúcom k zemi. Bola to kritika kresťanstva ako spojenca imperializmu, predstavovaného bombardérom.

Po prvé som teda o tom nevedel, po druhé kvalifikujem to ako protestné umenie, ktoré v niektorých prípadoch môže byť urážlivé - v niektorých prípadoch. Po tretie, v tomto konkrétnom prípade: Otec Espinal bol zabitý v roku 1980. Bolo to v čase, keď teológia oslobodenia mala mnoho rôznych prúdov, z ktorých jeden bol spojený s marxistickou analýzou reality, a otec Espinal patril k nemu. Toto som vedel, pretože v tom čase som bol rektorom teologickej fakulty a veľa sa o tom hovorilo, o rôznych prúdoch a o tých, ktorí boli ich zástancami. V tom istom roku páter generál Spoločnosti Ježišovej, otec Arrupe, napísal list celej Spoločnosti o marxistickej analýze reality v teológii, čím to trochu pozastavil, s vyjadrením: Nie, toto nie je v poriadku. Sú to odlišné veci, to nejde dokopy, nie je to správne. A o štyri roky neskôr, v roku 1984, Kongregácia pre náuku viery zverejnila prvý malý obežník, prvé vyhlásenie o teológii oslobodenia, ktoré toto kritizuje. Potom vyšlo druhé, ktoré otvára viac kresťanské perspektívy. Zjednodušujem to, nie? Urobme hermeneutiku [výklad v celkovom kontexte] tej epochy. Espinal je nadšenec tejto analýzy marxistickej skutočnosti, ale aj teológie, používajúc marxizmus. Tu je pôvod tohto diela.

Aj básne Espinala sú týmto druhom protestu, nuž bol to jeho život, bolo to jeho myslenie, bol osobitným človekom, s veľkou ľudskou genialitou, ktorý bojoval s dobrým úmyslom. Keď sa urobí takáto hermeneutika, rozumiem tomuto dielu. Pre mňa to nebola urážka. Ale musel som si urobiť túto hermeneutiku a hovorím vám to, aby tu neboli pomýlené názory. Tento predmet teraz nesiem so sebou, ide so mnou. Možno ste počuli, že prezident Morales mi chcel dať dve ocenenia, to najvyššie v rámci Bolívie, a druhé, Rad otca Espinala, nové ocenenie. Nikdy som neprijal cenu, nie je to pre mňa... Ale on to urobil s takou dobrou vôľou a túžbou potešiť ma. A pomyslel som si, že toto pochádza od ľudí Bolívie - modlil som sa za to a pomyslel som si, že keď to vezmem do Vatikánu, pôjde to do múzea a nikto to neuvidí. Tak som si rozmyslel, že to nechám Panne Márii v Copacabane, Matke Bolívie, a poputuje to do tejto svätyne, takže vo svätyni Panny Márie z Copacabany budú tieto dve ocenenia, ktoré som odovzdal. Avšak Krista si nesiem so sebou. Vďaka.“

Kuba a USA majú na zmierení vlastnú zásluhu, spoločným ziskom je mier

Až dve otázky novinárov mierili k nedávnemu usporiadaniu vzťahov medzi USA a Kubou, krajinami, ktoré budú v septembri cieľom ďalšej cesty pápeža Františka. Javier Martínez Brocal (Rome Reports) sa opýtal, či by sa podobná úspešná „mediácia“ ako medzi Kubou a USA nedala sprostredkovať zo strany Svätej stolice aj pre iné krajiny, ako napr. Kolumbiu či Venezuelu. Svätý Otec vysvetlil:

„Proces medzi Kubou a Spojenými štátmi nebol mediáciou. Nemal charakter mediácie. Bola to túžba, ktorá dospela k cieľu. ... Bola to dobrá vôľa tých dvoch krajín: zásluha je ich, sú to oni, kto to uskutočnil. My sme neurobili takmer nič, len malé veci, a v polovici decembra to bolo oznámené. Toto je ten príbeh, skutočne, nie je tu nič viac. Mne v tejto chvíli robí starosť, aby sa nezastavil mierový proces v Kolumbii. Musím to povedať, a dúfam, že tento proces bude napredovať a v tomto zmysle sme vždy ochotní pomôcť, mnohorakými spôsobmi pomoci. Ale bolo by zlé, keby to nemohlo ísť ďalej. Vo Venezuele biskupská konferencia pracuje na upokojení, ale ani tam nejde o žiadnu mediáciu.“

Novinárka z USA (Courtney Walsh, Fox News) sa pápeža Františka opýtala či si myslí, že by si Kuba teraz v novej situácii vzťahov s USA mala zlepšiť svoju medzinárodnú reputáciu v otázke dodržiavania ľudských práv, a či Kube nehrozí, že niečo stratí pri tomto novom vzťahu s USA. Pápež František odpovedal:

„Ľudské práva sú pre všetkých, a nielen v jednej alebo dvoch krajinách sa ľudské práva nerešpektujú. Hovorím, že v mnohých krajinách sveta sa nerešpektujú ľudské práva, v mnohých krajinách sveta! A čo stratí Kuba a čo stratia Spojené štáty? Obaja niečo získajú a niečo stratia, pretože vo vyjednávaní je to tak. Ale to, čo obaja získajú, je mier. To je isté. Stretnutie, priateľstvo, spolupráca: to je zisk. Čo stratia, to nedokážem posúdiť, budú to konkrétne veci, ale vo vyjednávaní sa vždy získava aj stráca. Ale - vrátiac sa ešte k ľudským právam a náboženskej slobode - uvážte: vo svete existujú krajiny, vrátane niektorých európskych krajín, kde ti nedovolia urobiť náboženský znak, z rozličných dôvodov, je tak? A na iných kontinentoch rovnako.“

Rešpekt voči túžbe Bolívie po prístupe k moru

Viacero otázok smerovalo k špecifickým politickým témam Ekvádoru, Bolívie či Paraguaja a možnej deziterpretácie významu návštevy politickými stranami. Pápež František zdôraznil zásadu nevytŕhať žiadne vyjadrenie z kontextu. Dve novinárky z bolívijských médií požiadali pápeža Františka o vyjadrenie, čo považuje túžbu Bolívijčanov po získaní územného prístupu k moru za spravodlivú. Svätý Otec objasnil, že vo svojom prejave v bolívijskej katedrále pri stretnutí s politickými a občianskymi predstaviteľmi krajiny, kde hovoril o nevyhnutnosti dialógu v tejto záležitosti a spomenul aj slovo „more“, sa tejto delikátnej témy dotkol diplomatickým spôsobom, vzhľadom na fakt, že záležitosť je momentálne predmetom posudzovania medzinárodného súdu na podnet Bolívie.

Pápeža Františka sa novinári pýtali aj na jeho vyjadrenia k sociálnym témam počas návštevy. Vysvetlil, že vždy hovoril len to, čo učí Cirkev vo svojom sociálnej náuke, pričom to aplikoval na danú situáciu, napríklad na fenomén ľudových hnutí, na ktorých svetovom stretnutí v bolívijskom Santa Cruz predniesol významný a veľmi obsažný prejav. Ako povedal, rovnako by zo Sociálnej náuky Cirkvi vychádzal aj vtedy, keby sa stretol s podnikateľmi. Tému chudoby a sociálnej nerovnosti však považoval vzhľadom na situáciu Latinskej Ameriky za prioritnú.

Na otázku jedného z novinárov, či prezradí „tajomstvo“ jeho fyzických síl počas cesty, pápež František reagoval s humorom:

„Aká je vaša ‚droga‛ - to ste sa ma chceli opýtať? [so smiechom] Nuž, maté mi pomáha, ale žiadnu koku som neochutnával. Je to jasné?“

( TK KBS, RV jb, jak; ml ) 20150714022   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]