Ekvádor 8. júla (RV) Páter Federico Lombardi, hovorca Svätej stolice, bilancoval prvú časť cesty pápeža Františka v Latinskej Amerike - v Ekvádore. Najskôr reaguje na otázku, ako sa má Svätý Otec, ako zvláda nápor týchto dní: "Pápež sa má stále dobre. Nehovorím to preto, že to musím povedať, ale preto, že je to pravda, a preto, že ak človek vidí, čo robí, nemôže zostať bez obdivu nad tou mimoriadnou energiu. Ale potom aj vidiac ho zblízka, a to napriek námahe týchto dní, ho vidieť skutočne stále radostného, úplne pokojného, vyrovnaného, pozorného k rôznym ľuďom, ktorých stretáva, tiež pozorného na detaily... Takže naozaj prejavuje schopnosť žiť toto obdobie tak mimoriadne na nasadenie s celkovou schopnosťou vyrovnať sa s každým aspektom.“Aké boli najsilnejšie momenty dňa v hlavnom meste Quito?
„Tento deň mal tú výhodu, že všetko prebiehalo na tom istom mieste, takže neboli presuny... Po celý deň sme zostali v hlavnom meste a naozaj to umožnilo zrealizovať program s množstvom významných udalostí: od stretnutia s biskupmi, ktoré bolo súkromné, ale malo svoju plnú dôležitosť v logike pastoračnej návštevy cirkvi. Potom tá mimoriadna omša v Parku Bicentenario, ktorá bola tiež pripravená veľmi dobre: slávenie, ktoré bolo naozaj radosť zažiť, nielen pre bohatstvo obsahu, ale aj pre duchovnú starostlivosť, s akou bolo pripravené.
V popoludňajších hodinách pápež mohol uskutočniť tie dve významné udalosti v rámci návštevy. Stretnutie so svetom výchovy a vzdelávania je tak trochu charakteristické pre túto fázu Ekvádoru. Bolo tiež žiadané cirkvou v Ekvádore pre skutočné podnietenie veľkého výchovného záväzku cirkvi, ale vsadené do skutočnosti širšej a komplexnejšej, do celkovej výchovnovzdelávacej oblasti.
A toto dalo možnosť pápežovi dotknúť sa série vážnych problémov, ktoré sa týkajú nielen špeciálne výchovy ako takej, ale veľkých hodnôt, ktoré sú odovzdávané prostredníctvom výchovy a vzdelávania. Teda ide o veľké otázky dnešného sveta. Pápež sa odvolával najmä na otázky, ktorými sa zaoberal aj v poslednej encyklike Laudato si‘. Predkladajúc ich ako otázky, ktoré sú odovzdávané a ktoré umožňujú nastaviť vzdelávanie s cieľom pomôcť mladým ľuďom pripraviť sa odpovedať na tieto otázky ľudstva dnes ich zodpovednosťou a ich zodpovedajúcou prípravou.“
A pokiaľ ide o utorkové stretnutie so svetom kultúry, občianskou spoločnosťou, čo by bolo dobré z hlbokého príhovoru pápeža Františka, ktorý sa dotýkal rôznych tém, zvlášť zdôrazniť? Odpovedá páter Lombardi:
„Bol to určite veľmi očakávaný prejav, pretože moment, ktorý prežíva teraz aj ekvádorská spoločnosť, podobne ako mnoho ďalších spoločností, je citlivým časom rozvoja, v ktorom sú aj napätia. Iste badať veľmi pozitívny vývoj krajiny počas mnohých rokov, ale je tu aj veľa otvorených otázok. Takže ako by mal pápež na to reagovať, aký príspevok by mohol dať ekvádorskému ľudu v tejto situácii, to bola samozrejme jedna otázka. A pápežovi sa všetkými príhovormi týchto dní, takým či onakým spôsobom, podarilo odovzdať posolstvo o dialógu, solidarite, orientácii na budovanie harmonickej spoločnosti, inkluzívnej, schopnej integrovať všetky svoje odlišné komponenty a ich zodpovednosť do spoločného záujmu o spoločné dobro národa. A spôsob, ktorý si pápež zvolil vo svojom prejave, bol ten, aby sa začalo od konkrétnej skúsenosti rodiny, rodinných hodnôt, a aby sa hodnoty, ktoré sa zakusujú pri utváraní rodinného spoločenstva rozšírili na spoločnosť. A potom poukázal na veľmi konkrétny spôsob ako nastaviť túto diskusiu, ktorú on sústredil na postoje, ktoré by mal mať každý, aby ponúkol pozitívny príspevok k budúcnosti svojej krajiny.“
