Vatikán 16. júna (RV) Kresťan sa má učiť chrániť si srdce pred vášňami a pred lomozom sveta, aby bol v každej chvíli vnímavý na prijatie Božej milosti. Takto možno v skratke vyjadriť úvahu, ktorej sa venoval pápež František pri pondelkovej rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Existuje „milostivý čas“ pre prijatie nezištného daru Božej milosti, a tým časom je „teraz“. Ako povedal Svätý Otec, kresťan si toho musí byť vedomý a mať srdce vždy pripravené pre prijatie tohto daru, srdce zbavené svetského hluku, ktorý je „hlukom diabla“.Svätý Otec sa vo svojej úvahe inšpiroval oboma čítaniami z dnešnej liturgie. Od sv. Pavla (2 Kor 6,1-10) prevzal dôraz na to, aby nebola «prijatá nadarmo Božia milosť», pre ktorú milostivý čas «teraz», ako hovorí apoštol. To znamená, že „Pán nám dáva milosť v každom čase“. Je to „dar, ktorý je zdarma“. Prijmime ho a venujme pozornosť aj tomu ostatnému, čo hovorí sv. Pavol, totiž «nikomu v ničom nedávať pohoršenie», nabádal Svätý Otec:
„Je škandálom kresťan, ktorý sa nazýva kresťanom, aj chodí do kostola, v nedeľu je na omši, ale nežije ako kresťan, žije ako sveták alebo ako pohan. Keď je nejaký človek taký, pohoršuje. Koľkokrát sme len počuli v našich štvrtiach, v obchodoch: ‚Pozri na tamtoho alebo na tamtú. Každú nedeľu je na omši a potom robí to a to...‘ A ľudia sa pohoršujú. Preto Pavol hovorí: ‚Neprijímajte nadarmo.‘ A ako máme prijímať? Predovšetkým je to «milostivý čas», hovorí. Musíme byť vnímaví, aby sme zachytili čas Boha, teda chvíľu, keď bude Boh prechádzať naším srdcom.“
Prah tejto citlivosti dosahuje kresťan tým, že sa uvedie do stavu „bdelosti srdca“, vzdiali sa od každého rozruchu, ktorý nevychádza od Pána, a zbaví sa vecí, ktoré „oberajú o pokoj“, pokračoval Svätý Otec. Srdce oslobodené od vášní, ktoré v dnešnom evanjeliu (Mt 5,38-42) Ježiš vyjadruje starozákonným príkazom «oko za oko a zub a zub», obracia túto perspektívu a vyzýva nás, aby sme «tomu, kto nás udrie, nastavili aj druhé líce» a s tým, «kto nás núti ísť jednu míľu, aby sme išli dve».“
„Byť slobodní od vášní a mať pokorné a tiché srdce. Srdce sa stráži pokorou a tichosťou. Nikdy nie bojom a vojnami. Nikdy. To je lomoz: svetský lomoz, pohanský či diabolský lomoz. Pokojné srdce «nedáva nikomu dôvod na pohoršenie, aby nebola hanená naša služba», hovorí Pavol, avšak o kňazstve, ale tiež o službe kresťanského svedectva, aby nebolo kritizované.“
Strážiť srdce, aby vždy patrilo Bohu, ako to vypočítava sv. Pavol: „v súženiach, v ťažkostiach, v úzkostiach, v ranách, v žalároch, v nepokojoch, v námahách, v bdení, v postení“:
„Všetky tieto veci sú však nepekné a ja mám chrániť svoje srdce, aby som prijal milosť a dar Boha! Áno! A ako to urobím? Pavol pokračuje: «čistotou, poznaním, zhovievavosťou, dobrotivosťou, duchom svätosti». Pokorou, dobrotivosťou a trpezlivosťou, ktorá hľadí iba na Boha a má srdce otvorené pre Pána, ktorý prechádza.“
