Kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých v úvode predstavil štyri osobnosti a predložil Svätému Otcovi žiadosť o ich svätorečenie. Po tom, ako pápež predniesol kanonizačnú formulu, boli na čestnom mieste pri oltári vystavené relikvie nových svätíc. Relikviár sv. Márie Alfonzíny Ghattasovej k oltáru priniesla generálna predstavená Ružencových sestier v sprievode príbuzných novej svätej. Ostatky svätej karmelitánky Márie od ukrižovaného Ježiša, familiárne nazývanej „Malá Arabka“, niesli sestry bosé karmelitánky z Betlehema a jeden z jej príbuzenstva. Muž, ktorý bol zázračne uzdravený na príhovor sr. Márie Alfonzíny priniesol v sprievode obetné dary spolu s talianskou rodinou, ktorá si na orodovanie sr. Márie od Ukrižovaného Ježiša vyprosila uzdravenie dieťaťa.

Sv. Jana Emília de Villeneuve (1811-1854) z Toulouse, z francúzskej šľachtickej rodiny, založila kongregáciu Sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie, starajúcu sa o najchudobnejších, chorých a morálne padlých. Sv. Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia, rodným menom Adelaide Brando (1856-1906) z Neapola, založila kongregáciu Sestier vykupiteľskej obety sviatostného Ježiša. Sv. Mária Alfonzína Danil Ghattasová (1843-1927) z Jeruzalema je zakladateľkou Kongregácie ružencových sestier. Sv. Mária od Ukrižovaného Ježiša, rod. menom Mariam Baouardyová (1846-1878), z obce Abellin v Galilei (neďaleko Nazareta), je zakladateľkou Karmelu v Betleheme a ďalšieho Karmelu v Indii.

V homílii sa Svätý Otec zameral na tému svätosti, ktorú predstavil ako prebývanie v láske, život v ustavičnom spojení s Kristom, vydávanie svedectva o jeho zmŕtvychvstaní a vytváranie jednoty. Poukázal pri tom na konkrétne vzory, ktoré má Cirkev v štyroch nových svätých. "Vďaka ich spoľahlivému svedectvu mnohí uverili, a z viery vo vzkrieseného Krista sa zrodili a neprestajne sa rodia kresťanské spoločenstvá. Aj dnes zakladáme našu vieru na zmŕtvychvstalom Pánovi podľa svedectva apoštolov, ktoré sa k nám dostalo prostredníctvom poslania Cirkvi. Naša viera je pevne spätá s ich svedectvom ako v neprerušenej reťazi zloženej v priebehu storočí nielen z apoštolov, ale aj mnohých, premnohých kresťanských pokolení," prihovoril sa prítomným Svätý Otec František.

*

Prinášame plné znenie homílie pápeža Františka:

„Skutky apoštolov nám predstavili rodiacu sa Cirkev vo chvíli vyvolenia toho, ktorého Boh povolal nastúpiť na Judášovo miesto v kolégiu apoštolov. Nejde o prevzatie funkcie, ale služby. A naozaj, Matej, na ktorého padne výber, prijíma poslanie, ktoré Peter definuje takto: «Treba teda, [...] aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania» - Kristovho zmŕtvychvstania (Sk 1,21-22). Do týchto slov zhŕňa, čo znamená patriť medzi Dvanástich: znamená to byť svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania. To, že hovorí «spolu s nami», umožňuje pochopiť, že poslanie ohlasovať vzkrieseného Krista nie je individuálnou úlohou; má sa prežívať v komunitnom duchu, v apoštolskom kolégiu a so spoločenstvom. Apoštoli priamo zažili podivuhodnú skúsenosť Zmŕtvychvstania; sú očitými svedkami tejto udalosti. Vďaka ich spoľahlivému svedectvu mnohí uverili, a z viery vo vzkrieseného Krista sa zrodili a neprestajne sa rodia kresťanské spoločenstvá. Aj dnes zakladáme našu vieru na zmŕtvychvstalom Pánovi podľa svedectva apoštolov, ktoré sa k nám dostalo prostredníctvom poslania Cirkvi. Naša viera je pevne spätá s ich svedectvom ako v neprerušenej reťazi zloženej v priebehu storočí nielen z apoštolov, ale aj mnohých, premnohých kresťanských pokolení. Napodobňovaním apoštolov je každý Kristov učeník povolaný stať sa svedkom jeho vzkriesenia, a to najmä v takých ľudských prostrediach, v ktorých je najviac zabúdania na Boha a poblúdenosti človeka.

Aby sa to dalo uskutočniť, je potrebné zostať vo vzkriesenom Kristovi a v jeho láske, ako nám to pripomenul Prvý Jánov list: «Kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom» (1 Jn 4,16). Ježiš to nástojčivo pripomínal svojim učeníkom: «Zostaňte vo mne... Zostaňte v mojej láske» (Jn 15,4.9). Toto je tajomstvo svätých: prebývať v Kristovi, spojení s ním ako ratolesti na viniči, aby prinášali veľa ovocia (porov. Jn 15,1-8). A toto ovocie nie je nič iné ako láska. Táto láska sa skvie vo svedectve sestry Jany Emílie de Villeneuve, ktorá zasvätila svoj život Bohu a chudobným, chorým, väzneným, vykorisťovaným tak, že sa pre nich a pre všetkých stala konkrétnym znamením Pánovej milosrdnej lásky.

Vzťah so vzkrieseným Ježišom je takpovediac ‚ovzduším‛, v ktorom kresťan žije a v ktorom nachádza silu zostať verný evanjeliu aj uprostred prekážok a nepochopení. «Zostaňte v láske»: toto činila aj sestra Mária Kristína Brandová. Bola celkom pohltená zanietenou láskou ku Kristovi, a z modlitby, zo stretnutia od srdca k srdcu so vzkrieseným Ježišom prítomným v Eucharistii prijímala silu znášať utrpenie a rozdávať sa ako rozlámaný chlieb mnohým od Boha vzdialeným ľuďom a hladným po skutočnej láske.

Podstatný prvok vydávania svedectva o vzkriesenom Pánovi je jednota medzi nami, jeho učeníkmi, podľa vzoru tej jednoty, ktorá je medzi ním a Otcom. Aj dnes zaznela v evanjeliu Ježišova modlitba v predvečer umučenia: «Aby boli jedno ako my» (Jn 17,11). Z tejto večnej lásky medzi Otcom a Synom, ktorá sa vlieva do nás prostredníctvom Ducha Svätého (porov. Rim 5,5), čerpá silu naše poslanie a naše bratské spoločenstvo; z nej vždy nanovo vyviera radosť z nasledovania Pána na ceste jeho chudoby, jeho panenstva a jeho poslušnosti, a tá istá láska povoláva k rozvíjaniu kontemplatívnej modlitby. Pozoruhodným spôsobom to zakúsila sestra Mária Baouardyová, ktorá, pokorná a nevzdelaná, dokázala dávať rady a teologické vysvetlenia s veľkou jasnosťou, ako ovocie jej dialógu s Duchom Svätým. Poslušná poddajnosť voči Duchu Svätému z nej taktiež urobila nástroj stretnutia a spoločenstva s moslimským svetom. Tak aj sestra Mária Alfonzína Danil Ghattasová dobre pochopila, čo znamená vyžarovať Božiu lásku v apoštoláte a stať sa svedkom miernosti a jednoty. Ponúka nám jasný príklad toho, ako veľmi je dôležité stať sa zodpovednými jedni za druhých, žiť v službe jeden pre druhého.

Zotrvávať v Bohu a v jeho láske, aby sme slovom a životom ohlasovali Ježišovo vzkriesenie, svedčili o jednote medzi nami a o láske ku všetkým. Takto činili štyri dnes kanonizované svätice. Ich žiarivý príklad stavia otázky aj pred náš kresťanský život: Akým som svedkom vzkrieseného Krista? To je otázka, ktorú si musíme klásť. Ako v ňom ostávam, ako prebývam v jeho láske? Som schopný ‚zasievať‛ v rodine, v pracovnom prostredí, v mojom spoločenstve, to zrno jednoty, ktoré nám on daroval umožňujúc nám účasť na trojičnom živote?

Dnes si pri návrate domov odnesme so sebou radosť z tohto stretnutia so vzkrieseným Pánom, rozvíjajme v srdci úsilie prebývať v Božej láske, zostávajúc spojení s ním i medzi nami navzájom a kráčajúc v stopách týchto štyroch žien, vzorov svätosti, ktoré nás Cirkev pozýva napodobňovať.“

*

Prítomný na slávnosti bol aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás, ktorý tak dal najavo, že udalosť sa týka všetkých Palestínčanov, kresťanov i moslimov. Na slávnosti sa zúčastnila vyše dvojtisícová delegácia z Palestíny, Jordánska a Izraela, vedená latinským patriarchom Jeruzalema a predsedom Zhromaždenia katolíckych ordinárov Svätej zeme patriarchom Fouadom Twalom. Ďalej boli prítomní čelní predstavitelia grécko-melchitských a maronitských katolíkov, ako aj ďalší biskupi z Libanonu, Iraku, Maroka, Tuniska, Egypta, Líbye a Cypru. Najbližšími koncelebrantmi Svätého Otca boli latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal a neapolský arcibiskup, kardinál Crescenzio Sepe. Prítomní boli prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života kardinál João Braz de Aviz a kardinál Jean-Louis Tauran, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg.

*

V závere slávnosti Svätý Otec pozdravil všetkých, ktorí prišli na svätorečenie, osobitne oficiálne delegácie z Palestíny, Francúzska, Talianska, Izraela a Jordánska. Pozdravil sestry, ktoré sú členkami rehoľných spoločenstiev štyroch nových svätíc ako ich duchovné dcéry. Zaželal duchovné ovocie krajinám, ktoré boli ich vlasťou: „Nech na ich príhovor Pán udelí nový misionársky impulz krajinám ich pôvodu. Inšpirujúc sa ich príkladom milosrdenstva, lásky a zmierenia, nech kresťania týchto krajín hľadia s nádejou do budúcnosti, napredujúc na ceste solidárnosti a bratského spolunažívania.“

Pápež František dnes na diaľku pozdravil aj veriacich v Česku, ktorí si dnes na Svatom Kopečku pri Olomouci pripomínajú 20. výročie návštevy sv. Jána Pavla II. na tomto mieste. Pripomenul tiež sobotné blahorečenie kňaza Luigiho Caburlotta, vychovávateľa a zakladateľa kongregácie Dcér sv. Jozefa, ktoré sa uskutočnilo v Benátkach. Vyzval aj k modlitbe za africkú krajinu Burundi, ktorou v posledných dňoch otriasli politické nepokoje: „Chcel by som vás tiež pozvať k modlitbe za drahý ľud Burundi, ktorý prežíva chúlostivý moment: nech Pán pomôže všetkým vyhnúť sa násiliu a zodpovedne konať pre dobro krajiny.“

*

V predvečer kanonizácie bolo v Ríme v Bazilike sv. Sabíny na Aventíne modlitbové stretnutie za účasti členov delegácie Svätej zeme. V pondelok patriarcha Twal bude predsedať omši vďakyvzdania v Bazilike Santa Maria Maggiore s biskupmi, kňazmi, diakonmi, rehoľníkmi, seminaristami a veriacimi. Svätú omšu bude sláviť v arabčine. Bude to prvá patriarchálna omša v histórii slávená v hlavnej mariánskej bazilike Ríma v arabčine.

( TK KBS, RV jb; ml ) 20150517004   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]