Vatikán 24. apríla (RV) Ježiš nikdy nezabúda na deň, kedy sme ho prvýkrát stretli. Prosme si od Boha „milosť pamäti“, aby sme na to stále pamätali. Na tento zdroj hlbokej nádeje poukázal dnes Svätý Otec v homílii rannej svätej omše v kaplnke Domu sv. Marty.Spôsobom, ktorý si Ježiš zvolil na to, aby zmenil život druhých, je stretnutie. Výstižne to vyjadruje príbeh Pavla z Tarzu, prenasledovateľa kresťanov, ktorý sa vďaka zážitku pred vstupom do Damasku stáva apoštolom. Na túto známu epizódu z dnešnej liturgie slova (Sk 9,1-20) nadviazal Svätý Otec a pohľad sústredil na nespočetné stretnutia, ktoré sú predmetom rozprávania evanjelií.
Presnejšie povedané, pápež považuje „prvé stretnutie“ s Ježišom za to, ktoré „mení život“ tých, čo stoja pred ním. Ján a Andrej, ktorí trávia s Pánom „celý večer,“ Šimon, ktorý sa okamžite stáva „skalou“ novej komunity, a potom žena Samaritánka, malomocný, ktorý sa vráti poďakovať za uzdravenie, chorá žena, ktorá sa uzdravuje dotykom Kristovho plášťa. Tieto rozhodujúce stretnutia kresťana utvrdzujú v tom, že nesmie zapadnúť prachom spomienku na svoj prvý kontakt s Ježišom:
„On nikdy nezabúda, ale my zabúdame na stretnutie s Ježišom. A toto by mohla byť celkom pekná domáca úloha – zaspomínať si: ‚Kedy som cítil Pána skutočne blízko pri mne? Kedy som pocítil, že by som mal zmeniť svoj život, alebo byť lepším, alebo odpustiť nejakej osobe? Kedy som počul, že Pán ma o niečo žiada? Kedy som sa stretol s Pánom?‘ Pretože naša viera je stretnutím s Ježišom. Toto je základ viery: stretol som sa dnes, tak ako Šavol, s Ježišom.“
Pýtajme sa úprimne, pokračuje Svätý Otec František: „Kedy si mi ty povedal niečo, čo zmenilo môj život alebo si ma pozval urobiť onen životný krok vpred?“
„Toto je krásna modlitba a odporúčam modliť sa ju každý deň. A keď si spomenieš, raduj sa z toho, z tej spomienky, ktorá je spomienkou na lásku. Ďalšou peknou úlohou by bolo zobrať si Evanjelium a sledovať tie mnohé príbehy tam a vnímať, ako sa Ježiš stretáva s ľuďmi, ako si vyberá apoštolov... Sú tam mnohé stretnutia s Ježišom. Možno sa niektoré z nich podobajú na to moje. Každý má svoje vlastné.“
Ako Svätý Otec pripomenul v závere homílie, netreba zabúdať, že Kristus chápe „vzťah s nami“ v zmysle zaľúbenia, vzťahu celkom osobnej lásky:
„Modlime sa a prosme si o milosť pamäti: ‚Pane, kedy bolo to stretnutie, tá prvá láska?‘ Aby sme nemuseli počuť pokarhanie, ktoré Pán vyslovuje v Apokalypse: ‚Mám proti tebe, že si zanechal svoju prvotnú lásku."
