Vatikán 17. marca (RV) Cirkev je Ježišovým domom, domom milosrdenstva, ktorý prijíma všetkých, a preto nie je miestom, kde kresťania môžu zavrieť dvere. Toto je hlavná myšlienka homílie pápeža Františka z dnešnej rannej svätej omše, slávenej v Dome sv. Marty. Ide o rozpor, ku ktorému sa Svätý Otec vracia už dlhšiu dobu. Rozpor medzi tým, ako Ježiš otvára dvere každému, kto ho hľadá, zvlášť keď je ďaleko od neho, a tými kresťanmi, ktorí zatvárajú dvere Cirkvi pred nosom tých, ktorí na ne klopú. Rozpor medzi Kristovým bezhraničným milosrdenstvom a neraz malým prejaveným milosrdenstvom aj zo strany tých, čo v neho veria.Pápežova reflexia sa na základe liturgických čítaní sústreďuje na vodu, ktorá uzdravuje. U Proroka Ezechiela (47,1-9.12) komentuje opis prameňa vyvierajúceho spod prahu chrámu, ktorý sa vonku stáva veľkou riekou, v ktorej vodách, bohatých na ryby, sa ktokoľvek môže uzdraviť. Potom je to voda v rybníku Betsata, ktorý sa spomína v evanjeliu (Jn 5,1-3.5-16). Pri ňom 38 rokov leží skľúčený ochrnutý, a podľa slov Svätého Otca aj trochu „lenivý“ muž, ktorému sa nikdy nepodarilo v snahe o uzdravenie sa ponoriť do vody, keď sa zvíri. Ježiš ho však uzdravuje a povzbudzuje, aby si zobral lôžko a išiel, čo vyvolá kritiku zákonníkov, pretože uzdravenie sa uskutočnilo v sobotu. Príbeh, ktorý sa často opakuje aj dnes, poznamenal Svätý Otec a pokračoval:
„Muž, žena, ktorý sa cíti chorý v duši, smutný, ktorý urobil v živote veľa chýb, v istej chvíli zacíti, že voda sa víri: je to Duch Svätý, ktorý niečím hýbe. Prípadne zachytí nejaké slovo... a povie si: ‚Idem!‘ Naberie odvahu a ide. A koľkokrát dnes u spoločenstva kresťanov nájde dvere zatvorené: ‚Ale ty nesmieš, nie, ty nemôžeš. Tu si zlyhal, a tak nemôžeš. Keď chceš prísť, príď v nedeľu na omšu, buď tam, ale viac nerob.‘ A tak to, čo robí Duch Svätý v srdciach tých ľudí, kresťania s mentalitou zákonníkov zničia.“
„Je mi toho ľúto“, dodáva vzápätí pápež František a opakuje, že Cirkev má mať vždy otvorené dvere:
„Je Ježišovým domom, a Ježiš prijíma. Ale nielen prijíma, ale ide vyzerať ľudí, tak ako vyšiel hľadať aj tohto. A ak sú ľudia zranení, čo robí Ježiš? Vyčíta im, prečo sú zranení? Nie, prichádza a berie ich na ramená. A toto sa volá milosrdenstvom. A keď Boh napomína svoj ľud: «Milosrdenstvo chcem, a nie obetu!», hovorí o tomto.“
„Kto si, že zatváraš dvere svojho srdca pred mužom či ženou, ktorí sa chcú polepšiť, vrátiť sa späť do Božieho ľudu, pretože Duch Svätý sa dotkol ich srdca?“ – pýta sa Svätý Otec. Pôstne obdobie nech nám pomáha neurobiť chybu tých, ktorí opovrhli Ježišovou láskou k ochrnutému len preto, že to bolo v rozpore so zákonom:
„Prosme si dnes od Pána vo svätej omši pre každého z nás a pre celú Cirkev konverziu smerom k Ježišovi, konverziu k Ježišovi, konverziu k Ježišovmu milosrdenstvu. A takto bude Zákon dokonale vyplnený, pretože Zákon je milovať Boha a nášho blížneho ako seba samého.“
