Vatikán 16. marca (RV) Boh je do nás zaľúbený, my sme jeho snom lásky. Toto nemôže vysvetliť žiaden teológ. Môžeme nad tým len plakať od lásky. To je v skratke odkaz dnešnej rannej homílie pápeža Františka z Domu sv. Marty. Vychádzajúc z dnešného prvého čítania z Knihy proroka Izaiáša (65,17-21), kde Pán hovorí, že utvorí „nové nebo a novú zem“, Svätý Otec poznamenal, že druhé Božie stvorenie je ešte úžasnejšie než to prvé, lebo „keď Pán ‚pretvorí‛ svet zničený hriechom“, ‚pretvorí‛ ho v Ježišovi Kristovi. A v tomto znovuobnovení všetkého Boh zjavuje svoju nekonečnú radosť:„Zisťujeme, že Pán je plný entuziazmu – hovorí o radosti a vyslovuje jedno slovo: «tešiť sa budem z môjho ľudu». Pán myslí na to, čo vykoná. Myslí na to, že on, on sám sa bude radovať spolu so svojím ľudom. Akoby to bol Pánov sen: Pán sníva. Má svoje sny - sny o nás. ‚Ach, aké to len bude pekné, keď sa všetci stretneme, keď sa tam stretneme, keď táto osoba, tento človek alebo ten ďalší bude kráčať so mnou... V tej chvíli sa budem tešiť!‛ Uvediem príklad, ktorý by nám mohol pomôcť – je to akoby premýšľalo dievča o svojom snúbencovi, či chlapec o svojej snúbenici: ‚Keď raz budeme spolu, keď sa vezmeme...‛ Je to Boží sen.“
Ako povedal pápež František, „Boh myslí na každého jedného z nás“ a „zmýšľa v dobrom, má nás rád, ‚sníva‛ o nás. Sníva o radosti, ktorú si s nami bude vychutnávať. Preto nás Pán chce ‚pretvoriť‛, urobiť naše srdce novým, pretvoriť ho, aby radosť triumfovala“:
„Pomysleli ste na to? ‚Pán o mne sníva! Myslí na mňa! Ja som v mysli a v srdci Pána! Pán je schopný zmeniť môj život!‛ Robí mnoho plánov: ‚postavíme domy, vysadíme vinice, budeme spolu stolovať‛ ... sú to všetko predstavy, ktoré má jedine ten, kto je zamilovaný... Vidíme tu Pána zamilovaného do svojho ľudu. Svojmu ľudu hovorí: ‚Veď ja som si ťa nevybral preto, že si najsilnejší, najväčší, najmocnejší. Ale vybral som si ťa preto, že si najmenší zo všetkých. Môžeš tiež povedať: najbiednejší zo všetkých. Takéhoto som si ťa vybral.‛ A toto je láska.“
Boh „je do nás zamilovaný“, zopakoval Svätý Otec aj komentujúc úryvok evanjelia (Jn 4,43-54) o uzdravení syna kráľovského úradníka:
„Myslím, že neexistuje žiaden teológ, čo by toto mohol vysvetliť – nedá sa to vysvetliť. O tomto sa dá len premýšľať, precítiť to a plakať. Plakať láskou. Pán nás môže zmeniť. ‚Čo však musím urobiť?‛ Veriť. Veriť, že Pán ma môže zmeniť, že on je mocný – tak ako to urobil aj ten muž z evanjelia, ktorý mal chorého syna: «Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!» «Choď, tvoj syn žije!» Ten muž uveril slovu, ktoré mu povedal Ježiš a vydal sa na cestu. Uveril. Uveril, že Ježiš mal moc zmeniť jeho dieťa, zdravie jeho dieťaťa. A vyhral. Viera znamená vytvoriť priestor tejto láske Boha, znamená vytvoriť priestor moci, vláde Boha. Nie však moci toho, kto je silný, ale moci toho, ktorý ma miluje, ktorý je do mňa zamilovaný a ktorý sa so mnou chce radovať. Toto je viera. Toto znamená veriť: vytvoriť priestor Pánovi, aby prišiel a zmenil ma.“
