Vatikán 10. marca (RV) Boh koná v pokore a v tichu, jeho štýlom nie je teatrálnosť. Takto znie jedna z nosných myšlienok rannej homílie pápeža Františka z Domu sv. Marty. V pondelkovom úryvku z Evanjelia podľa Lukáša (4,24-30) Ježiš napomína obyvateľov Nazareta pre nedostatok viery. Najprv ho s obdivom počúvajú, potom ich však zachváti hnev a rozhorčenie, povedal Svätý Otec:„V tej chvíli títo ľudia s potešením počúvali Ježišove slová, no jednému, dvom, či trom sa nepáčilo to, čo im povedal a možno sa niektorý z tých, čo majú veľa rečí postavil a povedal: ‚Čo nám to tento prišiel hovoriť? Kde študoval, aby nám toto hovoril? Nech nám ukáže svoj diplom! Na ktorej univerzite študoval? Je to predsa tesárov syn, veď my ho dobre poznáme.‛ Prepukli v zlosť, aj v násilie. Vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu a odtiaľ ho chceli zhodiť.“
Prvé čítanie z Druhej knihy kráľov (5,1-15a) hovorí o Námanovi, vojenskom veliteľovi sýrskeho kráľa, ktorý bol malomocný. Prorok Elizeus mu pre to, aby sa uzdravil, kázal okúpať sa sedemkrát v Jordáne. Aj on sa rozhorčuje, lebo očakával väčšie gesto. Potom však poslúchne radu sluhov, urobí tak, ako mu povedal prorok a lepra sa stratí. Podľa slov pápeža Františka, ako obyvatelia Nazaretu, tak aj Náman „túžili po teatrálnosti“, no „štýl dobrého Boha nie je robiť divadlo: Boh koná v pokore, v tichu, prostredníctvom malých vecí“. Takto koná počnúc stvorením, pre ktoré si Pán nevzal „čarovnú paličku“, ale tvorí človeka „z blata“. Je to štýl, ktorý prechádza „celou históriou spásy“:
„Keď chcel oslobodiť svoj ľud, oslobodil ho skrze vieru a dôveru jedného človeka – Mojžiša. Keď chcel pád mocného mesta Jericha, urobil tak prostredníctvom prostitútky. Aj pri obrátení Samaritánov si želal spoluprácu ďalšej hriešnice. Keď poslal Dávida bojovať proti Goliášovi, vyzeralo to ako šialenstvo: malý Dávid proti tomu obrovi, ktorý mal meč a mnoho ďalších vecí, no Dávid vlastnil len prak s kameňmi. Keď povedal Mudrcom, že sa narodil kráľ, Veľký kráľ, čo objavili? Dieťa, jasličky. Jednoduché veci, pokora Boha – toto je Boží štýl, nikdy nie divadlo.“
Svätý Otec tiež spomenul, že „aj jedno z troch Ježišových pokušení v púšti sa týkalo teatrálnosti“. Satan ho nabádal vrhnúť sa dolu z vrcholu Chrámu, aby ľudia uvideli zázrak a uverili v neho. „Pán sa však zjavuje v jednoduchosti, v pokore“. „Prospeje nám počas tohto Pôstu myslieť na náš život a na to, ako nám Pán pomohol, ako nás viedol vpred, a zistíme, že to vždy urobil prostredníctvom jednoduchých vecí“, povedal pápež František:
„Takto koná Pán: robí veci s jednoduchosťou. Potichu hovorí k tvojmu srdcu. Pamätajme na množstvo prípadov v našom živote, keď sme cítili tieto veci: Božia pokora, to je jeho štýl; Boží štýl je jeho jednoduchosť. Aj pri liturgickom slávení, vo sviatostiach – aké je pekné, keď sa stáva zjavnou Božia pokora a nie svetská teatrálnosť. Prospeje nám prejsť si v myšlienkach náš život a popremýšľať nad tými mnohými prípadmi, keď nás Pán navštívil svojou milosťou a vždy v tomto pokornom štýle. V štýle, ktorý žiada aj od nás: pokoru.“
