Vatikán 10. februára (RV) Ak chceme stretnúť Boha, musíme riskovať a vydať sa na cestu, pretože kresťan, ktorý je pohodlný, nikdy nebude môcť poznať Božiu tvár. Toto je úvaha pápeža Františka z homílie svätej omše, slávenej ráno v kaplnke Domu sv. Marty. Na základe dnešného čítania z Knihy Genezis (Gn 1,20-2,4), ktoré hovorí o stvorení človeka na Boží obraz, Svätý Otec uvažoval o správnej a nesprávnej ceste pre kresťana, ktorý chce poznať svoju totožnosť. Nemôže sedieť v pohodlnom kresle a listovať knihu, pretože na svete niet encyklopédie, ktorá by obsahovala „obraz Boha“. Boží obraz rozhodne nenájde ani v počítači. Ani sa neodráža v pohodlnej poslušnosti pravidlám, ktoré s Bohom nemajú nič spoločné, povedal Svätý Otec.„Kto sa nevydá na cestu, nikdy nespozná podobu Boha, nikdy nenájde Božiu tvár. Sediaci kresťania, pohodlne nečinní kresťania nespoznajú Božiu tvár. Nepoznajú ho. Hovoria: ‚Boh je taký, onaký...‘ Ale nepoznajú ho. Sú pohodlní. Pre kráčanie je nevyhnutný ten nepokoj, ktorý sám Boh vložil do našich sŕdc a ktorý nás ženie vpred, aby sme ho hľadali.“
Svätý Otec ďalej uvažoval o správnom a nesprávnom obraze Boha. Vydať sa na cestu, kde nás Boh alebo život vyskúša. Riskujúc, zdolávajúc nebezpečenstvá a pocit nevládnosti a malomyseľnosti z únavy, takto zápasili aj velikáni ako prorok Eliáš, Jeremiáš alebo Jób. A potom je tu aj iný spôsob: zotrvať v pohodlnom pokoji, a teda falšovať hľadanie Boha. Na toto pápež poukázal na základe epizódy evanjelia (Mk 7,1-13), v ktorej zákonníci a farizeji obviňujú Ježiša, prečo jeho učeníci jedia bez dodržiavania rituálnej očisty:
„V evanjeliu Ježiš stretáva ľudí, ktorí sa boja vydať sa na cestu, a ktorí sa zmierujú s istou karikatúrou Boha. Je to falošný preukaz totožnosti. Títo neznepokojujúci sa umlčali nepokoj srdca, primaľovali si Boha prikázaniami a zabudli na Boha. ‚Zanedbávajúc Božie prikázania, dodržiavate ľudské tradície.‘ A tak sa odvracajú od Boha, nekráčajú smerom k Bohu, a keď majú nejakú neistotu, vymyslia alebo urobia ďalšie prikázanie.“
Na záver pápež poznamenal, že tí, ktorí sa takto správajú, sú na ceste len v úvodzovkách, je to cesta, na ktorej sa nikam nehýbu:
„Dnes nás liturgia núti premýšľať o týchto dvoch textoch, dvoch preukazoch totožnosti. O tom, ktorý máme všetci, pretože Pán nás tak utvoril, a ktorý nám hovorí: ‚Vstaň a spoznáš svoju identitu, pretože si Božím obrazom, si stvorený na podobu Boha. Vstaň a hľadaj Boha.‘ A o tom druhom: ‚Nie, zostaň spokojný. Plň všetky tieto príkazy, v tomto je Boh, toto je Božia tvár.‘ - Nech nám Pán všetkým dá milosť odvahy, aby sme sa vždy vydali na cestu, aby sme hľadali Pánovu tvár, tú tvár, ktorú jedného dňa budeme vidieť, ktorú ale tu na Zemi musíme hľadať.“
