Vatikán 6. februára (RV) Mučeníctvo kresťanov nie je vecou minulosti, mnohí sú i dnes obeťami ľudí, ktorí nenávidia Ježiša Krista, ako skonštatoval pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše, slávenej v kaplnke Domu sv. Marty. Sledujúc evanjelium dňa (Mk 6, 14-29) sa Svätý Otec v úvahách pozastavil pri živote a smrti Jána Krstiteľa, ale aj pri akútnej bolesti kvôli mnohým kresťanom, ktorí sú dnes vedení na smrť preto, že ich život ohlasuje Boha, ktorého iní nenávidia.Ján Krstiteľ ktorý „nikdy nezradil svoje povolanie“, vedomý si toho, že jeho povinnosťou bolo len oznámiť „blízkosť Mesiáša“, vedomý si, že je „iba hlasom,“ pretože „Slovom bol niekto iný“, „končí svoj život ako Pán, mučeníctvom“. „Človek najväčší z tých, čo sa narodili zo ženy“ sa stáva úplne malým. Najprv podrobený temnote duše, keď pochybuje, či je Ježiš tým, ktorému pripravoval cestu, a potom kráľom, ktorý bol Jánom fascinovaný a zmätený zároveň. Svätý Otec ďalej poukázal na koniec Jána Krstiteľa:
„Nakoniec, po tejto očiste, po tomto neprestajnom pokorovaní, pripravujúc cestu uponíženiu Ježiša, končí svoj život. Ten zmätený kráľ sa stáva schopným rozhodnutia, ale nie preto, že by sa jeho srdce bolo zmenilo, ale preto, že víno mu dodalo odvahu. A tak Ján končí svoj život pod mocou povrchného, opitého a skorumpovaného kráľa, z rozmaru tanečnice a pre pomstychtivú nenávisť cudzoložnice. Tak končí ten veľký, najväčší muž narodený zo ženy.“
„Keď čítam túto stať“ – poznamenal pápež v tomto momente, „priznám sa, som dojatý a stále myslím na dve veci:
„Po prvé myslím na našich mučeníkov, mučeníkov našich dní, tých mužov, ženy, deti, ktorí sú prenasledovaní, nenávidení, vyháňaní zo svojich domovov, mučení, masakrovaní. A to nie je vecou minulosti, dnes sa to deje. Naši mučeníci, ktorí končia svoj život z moci skorumpovaných ľudí, ktorí nenávidia Ježiša Krista. Osoží nám myslieť na našich mučeníkov. Dnes myslíme na Pavla Mikiho, avšak to sa stalo okolo roku 1600. Spomeňme si na tých dnešných! Z roku 2015.“
Okrem toho toto neprestajné a úplné pokorovanie Jána Krstiteľa ma núti uvažovať nad tým, že aj my sme na tejto ceste a ideme ku koncu, pokračoval Svätý Otec. Núti ma to uvažovať nad sebou samým:
„Aj ja raz dokonám. Všetci sa pominieme. Nikto nemá život kúpený. My tiež, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, kráčame po ceste existenciálneho zániku života, a to aspoň mňa privádza k modlitbe, aby sa tento zánik podobal čo najviac koncu Ježiša Krista, jeho uponíženiu sa.“
