Vatikán 23. januára (RV) Spoveď nie je „rozsudok“, je to „stretnutie“ s Bohom, ktorý odpúšťa a zabúda na každý hriech toho, kto neúnavne prosí o milosrdenstvo. To je hlavná myšlienka homílie pápeža Františka prednesenej počas svätej omše v Dome sv. Marty.Jeho homília bola oduševnenou meditáciou o odpustení. Zmierovanie je Božou „prácou“, a je to práca krásna. Lebo „náš Boh odpúšťa“ akýkoľvek hriech, odpúšťa vždy, teší sa, keď ho niekto prosí o odpustenie, a na všetko zabúda. Svätý Otec sa zamýšľal nad úryvkom z Listu Hebrejom (8, 6-13), v ktorom apoštol Pavol hovorí o novej zmluve, ktorú uzavrel Boh so svojím vyvoleným ľudom. Ako povedal Pápež František, „Boh, ktorý zmieruje“, sa rozhodol poslať Ježiša, aby uzavrel novú zmluvu s ľudstvom. Oporný bod tejto zmluvy je v podstate jeden: je ním odpustenie. Odpustenie, ktoré má mnoho charakteristík:
„Predovšetkým, Boh odpúšťa vždy! Neunaví sa odpúšťať. To my sa unavíme prosiť o odpustenie. No on sa neunaví v odpúšťaní. Keď sa Peter Ježiša spýtal: „Koľkokrát mám odpustiť? Sedemkrát?“, Ježiš odpovedal: „Nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát.“ To znamená vždy. Takto odpúšťa Boh: vždy. A tak, ak si žil život s množstvom hriechov, s mnohými nepeknými vecami, no nakoniec s pokáním prosíš o odpustenie, on ti hneď odpustí! On vždy odpúšťa.“
A predsa, pochybnosť, ktorá by mohla vzklíčiť v ľudskom srdci sa týka toho, koľko je Boh ochotný odpustiť. Ako zopakoval Svätý Otec, stačí „oľutovať a prosiť o odpustenie“, „netreba nič platiť“, lebo „Kristus už za nás zaplatil“. Príkladom toho je márnotratný syn z podobenstva, ktorý si s ľútosťou chystá slová pre svojho otca, no ten mu naopak nedá ani prehovoriť, ale objíme ho a pevne si ho privinie k sebe:
„Neexistuje hriech, ktorý by neodpustil. Odpúšťa všetko. ‚Ale Otče, ja nejdem na spoveď, lebo som toho vykonal mnoho, mnoho nepekných vecí, ktoré mi nebudú odpustené...‛ Nie. To nie je pravda. Odpúšťa všetko. Ak prichádzaš s ľútosťou, odpúšťa všetko. Mnohokrát ťa ani nenechá dohovoriť! Začneš prosiť o odpustenie, a on ti dá pocítiť tú radosť z odpustenia ešte skôr, než stihneš vysloviť všetko.“
Ako povedal pápež František, je tu ešte ďalšia vec: keď Boh odpúšťa, teší sa z toho. A nakoniec: Boh zabudne. Lebo to, na čom Bohu záleží, je „stretnutie s nami“. Tu Svätý Otec navrhuje spovedníkom, aby si sediac v spovednici spytovali svedomie: „Som pripravený všetko odpustiť? – zabudnúť na hriechy danej osoby?“ Podľa slov pápeža Františka „viac než rozsudkom je spoveď stretnutím“:
„Mnohokrát sa spovede zdajú byť akousi praktikou, určitou formalitou: ‚Po, po, po... Po, po, po... Môžeš ísť!‛ Všetko mechanicky. To nie! A kam sa podelo stretnutie? Stretnutie s Pánom, ktorý dáva zmierenie, ktorý ťa objíma a teší sa z toho? Toto je náš Boh, taký dobrý. Musíme tiež učiť naše deti, chlapcov a dievčatá, dobre sa spovedať, lebo ísť na spoveď nie je ako ísť do čistiarne, aby ti odstránili nejakú škvrnu. To nie! Znamená to ísť sa stretnúť s Otcom, ktorý zmieruje, odpúšťa a raduje sa z toho“.
