Vatikán 8. decembra (RV) Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa Svätý Otec na poludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou osvetlil hlavné posolstvo tohto mariánskeho sviatku, a tiež jeho súvislosť so slovami samotnej modlitby Anjel Pána. Veriacim sa prihovoril nasledovnými slovami:„Drahí bratia a sestry, pekný slávnostný deň!
Posolstvo dnešnej slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie možno zhrnúť niekoľkými slovami: všetko je zadarmo daný dar od Boha, všetko je milosť, všetko je dar jeho lásky k nám. Anjel Gabriel nazýva Máriu «milosti plná» (Lk 1,28): v nej niet miesta pre hriech, lebo Boh si ju od vekov vyvolil, aby bola matkou Ježiša a uchránil ju od dedičného hriechu. Mária je v zhode s touto milosťou a odovzdáva sa jej, keď anjelovi hovorí: «Nech sa mi stane podľa tvojho slova» (v. 38). Nehovorí však: ‚Urobím podľa tvojho slova‛, to nie, lež hovorí: «Nech sa stane...» A v jej lone sa Slovo stalo telom. Podobne sa aj od nás žiada načúvať Bohu, ktorý k nám hovorí a prijímať jeho vôľu; podľa evanjeliovej logiky nie je totiž nič, čo by bolo činorodejšie a plodnejšie, než počúvať a prijímať Pánovo slovo z evanjelia, z Biblie. Pán k nám hovorí stále!
Postoj Márie z Nazareta ukazuje, že byť je tu skôr než konať, a že je potrebné nechať konať Boha, aby sme boli naozaj takými, akými nás chce mať on. On v nás koná skutočne veľké veci. Mária je prijímajúca, no nie pasívna. Kým po telesnej stránke prijíma moc Ducha Svätého a potom dáva telo a krv Božiemu Synovi, ktorý sa v nej formuje, tak na duchovnej úrovni, prijíma milosť a vierou s ňou spolupracuje. Sv. Augustín preto prehlásil, že Panna Mária «prv ako počala v lone, počala v srdci» (Príhovory, 215, 4). Najprv počala vieru a potom Pána. Toto tajomstvo prijatia milosti, ktoré bolo u Márie na základe jedinečného privilégia bez prekážky hriechu, je možné všetkým. Sv. Pavol vskutku začína svoj list Efezanom týmito slovami chvály: «Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním» (1,3). Podobne ako sv. Alžbeta pozdravila Máriu slovami «požehnaná si medzi ženami» (Lk 1,42), tak sme i my od vekov ‚požehnaní‛, t. j. milovaní, a preto «ešte pred stvorením sveta vyvolení, aby sme boli svätí a nepoškvrnení» (porov. Ef 1,4). Mária bola u-chránená, zatiaľ čo my sme boli za-chránení krstom a vierou. No všetci – tak Mária, ako aj my – skrze Krista, «na chválu a slávu jeho milosti» (Ef 1,6); tej milosti, ktorou bola Nepoškvrnená obdarená v plnej miere.
Zoči-voči láske, zoči-voči milosrdenstvu, Božej milosti rozliatej v našich srdciach, sa natíska len jediný dôsledok: gratuita [nezištnosť daru]. Nikto z nás si spásu nemôže kúpiť! Spása je nezaslúženým darom od Pána, od Boha, ktorý prichádza k nám a prebýva v nás. Tak ako sme zadarmo dostali, tak máme zadarmo i dávať (porov. Mt 10,8); napodobňujúc Máriu, ktorá hneď potom, ako prijala anjelovo zvestovanie, odchádza, aby sa podelila o tento dar plodnosti so svojou príbuznou Alžbetou. Pretože ak nám všetko bolo darované, tak máme všetko darovať ďalej. Akým spôsobom? Tým, že necháme Ducha Svätého, aby z nás urobil dar pre iných. Duch je darom pre nás a my, mocou tohto Ducha, máme byť darom pre iných. Kiež nás učiní nástrojmi prijatia, nástrojmi zmierovania, nástrojmi odpustenia. Ak dovolíme, aby náš život premenila Pánova milosť - pretože Pánova milosť nás premieňa -, nebudeme si môcť ponechať len sami pre seba to svetlo, ktoré vyžaruje z jeho tváre, ale dovolíme mu, aby mohlo ožiariť aj iných. Učme sa od Márie, ktorej pohľad bol neustále upriamený na Syna a jej tvár sa stala «tvárou, ktorá sa Kristovi najviac podobá» (Dante, Raj, XXXII, 87). A na ňu sa teraz obráťme modlitbou, ktorá nám pripomína anjelovo zvestovanie.“ / Preložila: Martina Korytiaková
*
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána udelil Svätý Otec prítomným apoštolské požehnanie. Pred rozlúčkou ich pozval, aby sa duchovne pripojili k púti, ktorá ho čakala v podvečerných hodinách: najprv do hlavnej mariánskej baziliky Santa Maria Maggiore a potom na Španielske námestie, aby sa pomodlil pred sochou Immaculaty a podľa tradície jej venoval svoj kvetinový dar.
*
Ako je zvykom, na Španielskom námestí na príchod Svätého Otca čakali predstavitelia mesta Rím pod vedením primátora Ignazia Marina spolu s vikárom pre Rímsku diecézu kardinálom Agostinom Vallinim a tiež veľvyslancom Španielska pri Svätej stolici. Štvormetrovú bronzovú sochu Panny Márie umiestnenú na vrchole stĺpu už vopred vyzdobili kvetinovým vencom. Ide o zobrazenie Panny Márie s korunou z hviezd a pod nohami s mesiacom podľa obrazu z Apokalypsy.
Na námestí lemovanom veriacimi bolo vyhradené miesto pre asi stovku osôb telesne postihnutých a odkázaných na sociálnu pomoc. Svätý Otec prišiel ešte pred súmrakom a okolo 16.15 začal mariánsku pobožnosť pozostávajúcu zo spevu litánií, biblického čítania a osobitnej modlitby k Panne Márii formulovanej v mene obyvateľov Ríma a všetkých veriacich.
„Ó, Mária, naša Matka, dnes si ťa Boží ľud slávnostne ctí ako Nepoškvrnenú, od počiatku uchránenú od nákazy hriechu. Prijmi poctu, ktorú ti predkladám v mene Cirkvi, ktorá je v Ríme a v celom svete.
Vedomie, že ty, ktorá si našou Matkou, si úplne slobodná od hriechu, je nám veľkou posilou. Vedomie, že nad tebou zlo nemá moc, nás napĺňa nádejou a pevnosťou v každodennom zápase, ktorý musíme viesť proti hrozbám zlého.
V tomto zápase nie sme sami, nie sme siroty, pretože Ježiš, prv než zomrel na kríži, ťa nám dal za Matku. A tak my, hoci sme hriešnici, sme tvojimi deťmi, deťmi Nepoškvrnenej, povolaní k tej svätosti, ktorá v tebe žiari vďaka Božej milosti už od počiatku.
Oduševňovaní touto nádejou dnes vyprosujeme tvoju materskú ochranu pre nás, pre naše rodiny, pre toto mesto, pre celý svet. Moc Božej lásky, ktorá ťa uchránila od prvotného hriechu, nech na tvoj príhovor vyslobodí ľudstvo z každého otroctva, duchovného i materiálneho, a dá zvíťaziť v srdciach a udalostiach Božiemu plánu spásy.
Urob, aby aj v nás, tvojich deťoch, milosť zvíťazila nad pýchou a mohli sme sa stať milosrdnými, ako je milosrdný náš nebeský Otec. V tomto čase, ktorý nás privádza k sviatku Ježišovho narodenia, nás nauč kráčať proti prúdu: zriekať sa, znížiť sa, darovať sa, načúvať, mlčať, nezameriavať sa na seba samých, aby sme dali priestor Božej kráse, prameňu pravej radosti.
Ó, naša Nepoškvrnená Matka, pros za nás!“
Na záver pobožnosti umiestnili pred mariánskym stĺpom dar Svätého Otca - veľký kvetinový kôš z bielych ruží. Pápež František prijal pozdravy verejných predstaviteľov a dlhšie sa pristavil pri chorých, ktorých požehnával a povzbudzoval dotykom ruky.
Mariánsky stĺp bol na Španielskom námestí postavený ako pripomienka na vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie z 8. decembra 1854 blahoslaveným pápežom Piom IX. ktorý stĺp o tri roky neskôr osobne inauguroval, 8. decembra 1857, z tribúny pred budovou Španielskeho veľvyslanectva. V roku 1908 začala organizovať pravidelnú poklonu obyvateľov Ríma pri stĺpe Panny Márie Farnosť sv. Andreja „delle Fratte“, od roku 1938 tradíciu prevzala Pápežská akadémia Nepoškvrnenej v takej podobe, akú má 8. december na Španielskom námestí dodnes. Prichádzajú jej vzdať úctu ako prví hasiči, potom španielsky veľvyslanec, predstavenstvo mesta, predstavitelia kolégií, seminárov, rehoľných spoločenstiev, katolícki laici, ďalej tiež mnohé asociácie a kultúrne spolky.
Boží služobník pápež Pius XII. prišiel vzdať úctu Nepoškvrnenej na tomto mieste 8. decembra 1953 na začiatku Mariánskeho roku. Sv. Ján XXIII. sa prvýkrát odobral k stĺpu krátko po svojom uvedení do úradu v roku 1958 a následne v roku 1960 a 1961. Po ňom tak robil už pravidelne blahoslavený pápež Pavol VI., ktorý prišiel k Nepoškvrnenej deň po ukončení Druhého vatikánskeho koncilu, 8. decembra 1965. Rovnako v tejto tradícii pokračoval sv. Ján Pavol II., Benedikt XVI., a robí tak i súčasný Svätý Otec František.
