Trnava 5. decembra (TK KBS) Rada Konferencie biskupov Slovenska pre históriu na svojom zasadaní v Trnave prijala 20. novembra vyhlásenie k Roku Sedembolestnej Panny Márie. Vyhlásenie prinášame v plnom znení. Mariánska úcta patrí k typickým znakom zbožnosti slovenských katolíkov. Dokladá to mimoriadne veľký počet mariánskych pútnických miest, chrámov a kaplniek zasvätených Panne Márii. Mariánska úcta sa dostala k našim predkom už prostredníctvom prvých kresťanských misionárov. Mariánsky kult patril k ústredným kultom na Veľkej Morave. Na tento mariánsky znak nadviazalo Uhorské kráľovstvo, ktoré sa dokonca honosilo titulom Mariánske kráľovstvo (Regnum Marianum). Pre veriacich v rôznych storočiach znamenala mariánska úcta dôležitý zdroj posilnenia viery a cestu k hlbšej a plnšej úcte k jej synovi Ježišovi Kristovi. Slovenské dejiny sú plné tragických okamihov a utrpenia od počiatkov po súčasnosť. Malý národ sa zachoval v toku dejín najmä vďaka svojej viere, pričom svoj ťažký osud a utrpenie často spájal s utrpením Božej Matky. Od 14. storočia sa u nás rýchlo ujímala úcta k Bolestnej Matke Božej. Táto úcta prerástla do úcty k Sedembolestnej Panne Márii. Dôležitým impulzom pre rozšírenie úcty k Sedembolestnej bolo zavedenie jej sviatku pre celú rímskokatolícku cirkev pápežom Benediktom XIII. v roku 1727. Prirodzeným strediskom úcty k Sedembolestnej sa stal pútnický chrám v Šaštíne. Úcta k Sedembolestnej zapustila u nás také hlboké korene, že slovenskí katolíci sa koncom 19. storočia rozhodli uctievať ju ako svoju osobitnú patrónku. Pápež Pius XI. to potvrdil dekrétom Slávna u slovenského národa (Celebre apud slovaccham gentem) z 22. apríla 1927. Vítame všetky verejné akcie, ktoré v Roku Sedembolestnej Panny Márie potvrdili dôležitosť mariánskej úcty. Pritom chceme upozorniť, že mariánskej úcte v slovenských dejinách ostáva historiografia veľa dlžná a mala by jej venovať zvýšenú a systematickú pozornosť.
TK KBS informoval Miroslav Lyko
