Vatikán 23. novembra (RV) V nedeľu Krista Kráľa predsedal Svätý Otec František eucharistickému sláveniu na Námestí sv. Petra, pri ktorom kanonizoval šesť nových svätých. Medzi veriacim ľudom boli výrazne prítomní pútnici z Indie, vlasti dvoch nových svätých, a tiež z regiónov Talianska, odkiaľ pochádzali ďalší štyria. Po vzývaní Ducha Svätého spevom Veni Creator Spiritus kardinál Angelo Amato ako prefekt Kongregácie pre kauzy svätých predniesol tzv. Petitio, žiadosť o ich zapísanie do zoznamu svätých, a predstavil stručne ich životné osudy. Latinská kanonizačná formula zaznela po speve litánií. Svätý Otec tak slávnostným výrokom vyhlásil za svätých biskupa Giovanniho Antonia Farinu, karmelitánskeho kňaza Kuriakose Eliasa Chavaru od Svätej rodiny, františkánskeho kňaza Ľudovíta z Casorie, brata Nicolu da Longobardiho z rehole minimov, indickú karmelitánku sestru Eufráziu od Božského Srdca a brata Amata Ronconiho z tretieho rádu sv. Františka.
V homílii sa Svätý Otec zameral na význam Kristovho kráľovského titulu, ktorý spočíva v jeho úlohe Dobrého pastiera a v poslušnom napĺňaní Božieho plánu záchrany človeka. Vysvetlil, že Ježiš svoje kráľovstvo naďalej buduje aj po svojom zmŕtvychvstaní, až po definitívne víťazstvo. Slovami Matúšovho evanjelia o poslednom súde potom pápež František poukázal na požiadavky, ktoré Ježiš ako kráľ vyžaduje. Pri Božom súde bude kritériom dobročinná láska prejavená voči núdznym:
„Na sklonku nášho života budeme súdení z toho, ako sme preukázali lásku, blízkosť a nežnosť voči našim bratom. Od tohto bude závisieť i náš vstup alebo vylúčenie z Božieho kráľovstva: naše priradenie k jednej alebo druhej strane. Svojím víťazstvom nám Ježiš svoje kráľovstvo otvoril, no je na nás, aby sme doň vstúpili, počnúc už životom tu a teraz – Kráľovstvo sa začína teraz – tak, že sa konkrétnym spôsobom staneme blízkymi bratovi, ktorý žiada o chlieb, oblečenie, prijatie, solidárnosť, katechézu. A ak týchto bratov či sestry skutočne ľúbime, budeme ochotní podeliť sa s nimi o to, čo je pre nás najvzácnejšie, t. j. o Ježiša samotného a o jeho evanjelium!“
V závere slávnosti Svätý Otec v krátkom príhovore pred modlitbou Anjel Pána pozdravil skupiny pútnikov, ktorí si prišli uctiť nových svätých, osobitne oficiálne delegácie z Talianska a Indie. Noví talianski svätci pritiahli do Ríma pútnikov najmä z ich rodísk, z okresov Vicenza, Neapol, Cosenza a Rimini. Svätý Otec Talianom zaželal, aby im príklad štyroch svätcov pomáhal „oživovať ducha spolupráce a svornosti pre spoločné dobro a pozerať do budúcnosti s nádejou, v jednote, dôverujúc, že vždy je nablízku Boh, ktorý neopúšťa nikdy, ani vo chvíľach najťažších.“
Pápež František pozdravil aj početných pútnikov z indického štátu Kerala, ležiaceho na juhozápade Indie, z ktorých mnohí patria k východnému sýrsko-malabarskému obradu: „Na príhovor dvoch indických svätých, pochádzajúcich z Keraly, veľkej zeme viery a kňazských i rehoľných povolaní, nech Pán udelí nový misionársky impulz cirkvi, ktorá je v Indii - ktorá je taká statočná! – aby kresťania Indie, inšpirovaní ich príkladom svornosti a zmierenia, pokračovali na ceste solidarity a bratského spolunažívania.“
*
Plné znenie homílie Svätého Otca pri kanonizačnej slávnosti:
„Dnešná liturgia nás pozýva upriamiť svoj pohľad na Ježiša ako Kráľa vesmíru. Krásna modlitba prefácie nám pripomína, že jeho kráľovstvo je «kráľovstvom pravdy a života, kráľovstvom svätosti a milosti, kráľovstvom spravodlivosti, lásky a pokoja». Liturgické čítania, ktoré sme si vypočuli, nám predstavujú spôsob, ako Ježiš uskutočňoval svoje kráľovstvo, ako ho uskutočňuje v priebehu dejín naďalej a čo sa od nás žiada.
Najskôr k otázke, ako Ježiš uskutočňoval svoje kráľovstvo: dialo sa to jeho blízkosťou a nežnosťou voči nám. On je Pastier, o ktorom hovorí prorok Ezechiel v prvom čítaní (porov. 34,11-12.15-17). Celá táto pasáž je popretkávaná slovesami vyjadrujúcimi Pastierovu starostlivosť a lásku voči svojmu stádu: vyhľadať, dozerať, roztratené pozbierať, priviesť k pastvinám, nechať oddýchnuť, vyhľadať čo je stratené a priviesť to späť, obviazať poranené, liečiť choré, postarať sa a pásť. Všetky tieto prejavy sú splnené v Ježišovi Kristovi: On je pravým «veľkým Pastierom oviec a biskupom duší» (porov. Hebr 13,20; 1 Pt 2,25).
A tí, čo sme v Cirkvi povolaní k pastierskej úlohe, nemôžeme sa od tohto modelu odchýliť, ak len nechceme, aby sa z nás stali ľudia poplatní. V tejto veci má totiž Boží ľud neomylný čuch rozpoznať dobrých pastierov a rozlíšiť ich od najatých za peniaze.
Ako Ježiš ďalej uskutočňuje svoje kráľovstvo po svojom Zmŕtvychvstaní, po svojom víťazstve? Apoštol Pavol v Prvom Liste Korinťanom hovorí: «Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy» (15,25). Otec postupne všetko podriaďuje svojmu Synovi a súčasne Syn podriaďuje všetko Otcovi, a nakoniec i seba samého. Ježiš nie je kráľom na spôsob tohto sveta: pre neho kraľovať neznamená rozkazovať, ale poslúchať Otca, odovzdať sa mu, aby sa naplnil jeho plán lásky a záchrany. Takto vládne medzi Otcom a Synom plný obojstranný vzťah. Doba Kristovho kráľovstva je dlhým obdobím podriaďovania všetkého Synovi a odovzdania všetkého Otcovi. «Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť» (1 Kor 15,26). A nakoniec, keď bude všetko pod Ježišovým kraľovaním a všetko, i sám Ježiš, sa podriadi Otcovi, bude Boh všetko vo všetkom (porov. 1 Kor 15,28).
Evanjelium nám hovorí, čo si Ježišovo kráľovstvo od nás žiada: pripomína nám, že blízkosť a nežnosť sú životným pravidlom i pre nás a podľa tohto budeme i súdení. Toto bude protokol nášho súdu: ono veľké podobenstvo o poslednom súde v Matúšovej 25. kapitole. Kráľ hovorí: «Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne» (25,34-36). Spravodliví sa ho pýtali: kedy sme to všetko urobili? A On im odpovedal: «Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili» (Mt 25,40).
Spása sa nezačína vyznávaním Kristovej kráľovskej vlády, ale napodobňovaním skutkov milosrdenstva, ktorými On sám uskutočňoval svoje kráľovstvo. Ten, kto ich uskutočňuje, preukazuje, že prijal Ježišovo kraľovanie, pretože dal priestor vo svojom srdci pre Božiu lásku. Na sklonku nášho života budeme súdení z toho, ako sme preukázali lásku, blízkosť a nežnosť voči našim bratom. Od tohto bude závisieť i náš vstup alebo vylúčenie z Božieho kráľovstva: naše priradenie k jednej alebo druhej strane. Svojím víťazstvom nám Ježiš svoje kráľovstvo otvoril, no je na nás, aby sme doň vstúpili, počnúc už životom tu a teraz – Kráľovstvo sa začína teraz – tak, že sa konkrétnym spôsobom staneme blízkymi bratovi, ktorý žiada o chlieb, oblečenie, prijatie, solidárnosť, katechézu. A ak týchto bratov či sestry skutočne ľúbime, budeme ochotní podeliť sa s nimi o to, čo je pre nás najvzácnejšie, t. j. o Ježiša samotného a o jeho evanjelium!
Dnes Cirkev stavia pred nás ako vzory nových svätých, ktorí práve skrze skutky vychádzajúce z ich veľkodušnej oddanosti Bohu a bratom, každý z nich vo svojom prostredí slúžili Božiemu kráľovstvu a stali sa tak jeho dedičmi. Každý z nich odpovedal mimoriadne kreatívne na prikázanie lásky k Bohu a blížnemu. Obetavo sa venovali službe tým najposlednejším, slúžiac núdznym, chorým, starým, pocestným. Ich zameranie sa na tých najmenších a chudobných bolo odrazom a mierou ich bezvýhradnej lásky k Bohu. Vskutku, hľadali a objavili lásku v silnom a osobnom vzťahu s Bohom, z ktorého pramení pravá láska k blížnemu. Preto v hodine súdu mohli počuť toto nežné pozvanie: «Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta» (Mt 25,34).
Kanonizačným obradom sme opäť vyznali tajomstvo Božieho kráľovstva a vzdali sme úctu Kristovi Kráľovi, Pastierovi plnému lásky k svojmu stádu. Nech svedectvom a na príhovor nových svätých vzrastie v nás radosť na ceste evanjelia a naše rozhodnutie vziať si evanjelium za kompas nášho života. Nasledujme ich kroky napodobňovaním ich viery a lásky, aby sa aj naša nádej mohla zaodiať nesmrteľnosťou. Nenechajme sa odpútavať inými svetskými a chvíľkovými záujmami. A nech nás na ceste do Božieho kráľovstva vedie Matka - Mária, Kráľovná všetkých svätých.“ / Preložila: Martina Korytiaková
