Vatikán 13. novembra (RV) Božie kráľovstvo rastie každým dňom vďaka tým, ktorí o ňom svedčia bez „rozruchu“, modliac sa a prežívajúc s vierou svoje povinnosti doma, v práci, vo svojich komunitách. Túto myšlienku rozviedol Svätý Otec v homílii svätej omše, ktorú dnes ráno slávil v Dome sv. Marty. Ako povedal, v tichu domu, kde možno zvýši na konci mesiaca len pol eura, a napriek tomu sa neprestávajú modliť a starať o svoje deti a o svojich starých rodičov, to je to miesto, kde nájdete Božie kráľovstvo. Ďaleko od davu, pretože Božie kráľovstvo „nevzbudzuje pozornosť,“ presne tak, ako ju neupútava na seba semeno, ktoré rastie pod zemou. Pápež František sa v homílii nechal viesť slovami z dnešnej state Lukášovho evanjelia (Lk 17, 20-25), kde na otázku farizejov: Kedy príde Božie kráľovstvo, Ježiš odpovedá: Príde deň, keď vám povedia: ‚Tam je‘ alebo ‚Tu je‘; nejdite tam, nechoďte za nimi. „Božie kráľovstvo nie je nejaká divadelná senzácia. Senzácia je často karikatúrou Božieho kráľovstva“:„Senzácia. Ale Pán hovorí, že Božie kráľovstvo nie je senzácia. Je to slávnosť! Ale to je niečo iné. Je to slávnosť, samozrejme, a je krásna. Veľká oslava. Aj nebo bude hostinou, ale nie senzáciou. Avšak naša ľudská slabosť uprednostňuje senzáciu.“
Taká prehliadka, ako pokračoval Svätý Otec, je často spojená s hostinou, napríklad na svadbe, na ktorej sa zúčastňujú ľudia, ktorí prichádzajú skôr kvôli módnej prehliadke, aby sa ukázali, teda skôr z márnivosti, než kvôli prijatiu sviatosti. Avšak „Božie kráľovstvo je tiché, rastie vnútri. Rast mu dáva Duch Svätý v spolupráci s našou ochotou, v našej pôde, ktorú máme pripraviť“. Príde čas aj pre mocné zjavenie sa Božieho kráľovstva, ale to bude až na konci čias, povedal pápež citujúc Ježišove slová:
„V deň, ktorý zahrmí, bude to ako šľahajúci blesk, ktorý ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý. Tak bude Syn človeka vo svoj deň, v deň, ktorý zahrmí. A keď si spomenieme na vytrvalosť mnohých kresťanov, ktorí sa starajú o svoje rodiny – na mužov i ženy – , ktorí sa starajú o deti, o svojich starých rodičov a prichádzajú na koniec mesiaca s iba pol eurom, ale modlia sa, tam je kráľovstvo Božie, skryté v tejto svätosti každodenného života, vo svätosti každého dňa. Preto Božie kráľovstvo nie je ďaleko od nás, je blízko! To je jedna z jeho charakteristík: je blízko každý deň.“
Keď Ježiš opisuje svoj návrat v sláve a moci, hneď dodáva, že najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. To znamená, ako poznamenal pápež František, že „aj utrpenie, kríž, kríž každodenného života, kríž práce, rodiny, pre dobro veci, tento malý každodenný kríž je súčasťou Božieho kráľovstva.“ Svoju homíliu Svätý Otec uzatvára prosbou o milosť „starať sa o Božie kráľovstvo, ktoré je v nás“, skrze „modlitbu, adoráciu, službu lásky, ticho“:
„Božie kráľovstvo je skromné, ako semiačko: skromné, ale stáva sa veľkým skrze silu Ducha Svätého. Je na nás, aby sme ho v sebe nechali rásť, bez honosenia sa. Aby sme Duchu dovolili prísť, aby premenil našu dušu a viedol nás vpred v tichu, v pokoji, v zahĺbení, v blízkosti k Bohu a k druhým, v uctievaní Boha, bez senzácií.“
