Vatikán 25. septembra (RV) Dávajme si pozor na márnu slávu, ktorá nás odvádza od pravdy a robí nás mydlovými bublinami. Do tohto obrazného vyjadrenia by sa dal zhrnúť odkaz štvrtkovej homílie Svätého Otca Františka. Počas rannej svätej omše, ktorá pravidelne slávi v Dome sv. Marty, vychádzal z úryvku Knihy Kazateľ (1, 2-11) z prvého čítania. Poukázal na to, že kresťania sa aj vtedy, keď konajú dobro, musia vzoprieť pokušeniu urobiť dojem, „ukazovať sa navonok“.Svätý Otec varoval pred hľadaním márnej slávy, ktoré nie je len pokušením pre pohanov, ale i pre kresťanov, pre ľudí viery. Pripomenul, ako veľmi Ježiš napomínal tých, ktorí sa vychvaľovali. Učiteľom zákona hovorieval, že by nemali „chodiť po námestiach“ v „prepychovom oblečení“ ako „kniežatá“. Keď sa ty modlíš, napomínal Pán, „prosím ťa, neukazuj sa, nemodli sa preto, aby ťa videli“, „modli sa v skrytosti, vojdi do svojej izby“. Tak isto by sme mali robiť, keď pomáhame chudobným: „Nevytrubuj to, rob to tajne. Otec to vidí, a to stačí“.
„Márnomyseľník hovorí: ‚Pozri, dávam tento šek na diela Cirkvi‘ a ukazuje šek. Potom Cirkev v niečom inom ošmekne. Robí tak ten, kto žije pre zdanie. ‚Keď sa postíš – hovorí Pán týmto –, prosím, nebuď skleslý, smutný, aby si všetci všimli, že sa postíš: Nie, posti sa s radosťou; rob pokánie s radosťou, aby si to nikto nevšimol‘. Toto je márnosť: žiť, aby ma videli.“
„Kresťania, ktorí žijú takto, pre vystatovanie sa, pre márnosť, sa javia ako pávy, nafukujú sa,“ pokračoval Svätý Otec. Sú aj takí ľudia, ktorí hovoria: „Ja som kresťan, som príbuzný toho kňaza, tej rehoľníčky, toho biskupa, moja rodina je kresťanská rodina.“ Chvália sa. Pápež sa však pýta: „A tvoj život s Pánom? Ako sa modlíš? Tvoj život v skutkoch milosrdenstva, ako ti toto ide? Navštevuješ chorých? Realita.“ Preto nám Ježiš hovorí, „že musíme budovať náš dom, to znamená náš kresťanský život na skale, na pravde“. Márnivci stavajú dom na piesku a dom spadne, taký kresťanský život spadne, skĺzne, pretože nie je schopný obstáť v pokušení“. Ak „nemáš niečo trváce, aj ty sa pominieš, ako všetky tie veci“:
„Ako veľa kresťanov žije pre vychvaľovanie sa. Ich život vyzerá ako mydlová bublina. Je to pekná mydlová bublina! Má všetky farby! Ale trvá asi sekundu, a potom čo? Dokonca aj keď sa pozrieme na niektoré náhrobné kamene, myslíme, že je to márnosť, pretože pravdou je, že sa vrátime do holej zeme, ako vravieval Boží služobník Pavol VI. Očakáva nás holá zem, to je naša posledná pravda. Kým to príde sa teda pýšim, alebo aj niečo robím? Robím niečo dobré? Hľadám Boha? Modlím sa? To sú veci solídne. A márna sláva? To je podvod, fantazírovanie, sebaklam. Klame márnivca, pretože ten najprv predstiera, že niečím je, ale nakoniec tomu ešte aj uverí, verí tomu. On tomu verí, chudák!“
A to je to, čo sa stalo s tetrarchom Herodesom, ktorý, ako čítame v dnešnom evanjeliu (Lk 9,7-9), sa naliehavo pýtal na Ježišovu totožnosť. „Márnosť zasieva zlý nepokoj, oberá o pokoj. Je to ako u tých osôb, ktoré sa príliš nalíčia, a potom sa boja, že ich zastihne dážď a všetok make-up pôjde dolu. „Márnosť nám nedopraje pokoj, dá nám ho jedine pravda,“ povedal pápež a zopakoval, že jedinou skalou, na ktorej môžeme postaviť náš život, je Ježiš. A spomeňme si na ten návrh od diabla, démona, čo pokúšal márnivosťou aj Ježiša na púšti, keď mu povedal: „Poď so mnou, ideme na vrch chrámu, urobíme šou; hodíš sa dolu a všetci uveria v teba.“ Diabol predstavil Ježišovi tú márnosť na podnose. Márnomyseľnosť je veľmi ťažká duchovná choroba, dodal Svätý Otec:
„Otcovia egyptskej púšte hovorievali, že márnosť je pokušenie, proti ktorému musíme bojovať celý život, pretože sa vždy vracia, aby nás olúpila o pravdu. A aby sme tomu porozumeli, vravievali: je to ako s cibuľou, zoberieš ju a začneš šúpať. Márnosť ako cibuľa: dnes odstrániš trochu márnosti, zajtra trochu, a celý život budeš odstraňovať márnosť, aby si nad ňou zvíťazil. A nakoniec si spokojný: odstránil som márnosť, olúpal som cibuľu, ale zostane ti na rukách zápach. Prosme Pána o milosť, aby sme neboli márnomyseľní, aby sme boli pravdiví, s pravdou reality a evanjelia.“
