Vatikán 16. septembra (RV) Kňaz môže prekrásne kázať, no ak nie je ľuďom nablízku, ak s nimi netrpí a ak im nedodáva nádej, jeho kázne neslúžia na nič, sú márne. Takto sa dá zhrnúť hlavná myšlienka z rannej homílie Svätého Otca z Domu sv. Marty v deň, keď si Cirkev pripomína svätých mučeníkov pápeža Kornélia a biskupa Cypriána.Dnešné evanjelium (Lk 7,11-17) hovorí o tom, ako sa Ježiš priblížil k pohrebnému sprievodu. O svojho jediného syna prišla istá vdova z mesta Naim. Vtedy Pán koná zázrak, aby mladíkovi prinavrátil život. Pápež František vysvetlil, že z Ježišovej strany tu ide ešte o niečo viac: je týmto ľuďom nablízku. „Boh navštívil svoj ľud“, vravia prítomní ľudia. Keď Boh navštevuje, je to niečo viac, je to niečo nové, znamená to, že je tu prítomný osobitným spôsobom. Ježiš je nablízku:
„Bol ľuďom nablízku. Blízky Boh, ktorý dokáže chápať ľudské srdce, srdce svojho ľudu. Pán zbadá sprievod a priblíži sa k nemu. Boh navštevuje svoj ľud, je uprostred svojho ľudu a naďalej sa mu približuje. Blízkosť – to je Božia charakteristika. A potom nasleduje výraz, ktorý sa v Biblii mnohokrát opakuje: «Pán bol pohnutý veľkým súcitom». Tým istým súcitom, ktorý, ako hovorí Evanjelium, mal vtedy, keď videl zástupy, ktoré boli ako ovce bez pastiera. Keď Boh navštevuje svoj ľud, je mu nablízku, približuje sa k nemu, súcití s ním a je pohnutý.“
Pán tu bol podľa Svätého Otca hlboko dojatý - rovnako ako aj pred Lazarovým hrobom. Tak ako ten otec z podobenstva, ktorý videl svojho márnotratného syna ako sa vracia domov:
„Blízkosťou a súcitom: takto Pán navštevuje svoj ľud. A keď my chceme ohlasovať evanjelium, šíriť ďalej Ježišovo slovo, toto je spôsob, akým to máme robiť. Odlišný je spôsob učiteľov, kazateľov tých čias: znalcov zákona, zákonníkov, farizejov ... vzdialených od ľudu. Hovorili, to áno, hovorili dobre. Vyučovali zákon, dobre. Ale boli vzdialení. A toto nebolo navštívenie Pána, bolo to niečo iné. Ľud to nepociťoval ako milosť, lebo chýbala blízkosť, súcit, čiže znášanie utrpenia spoločne s ľudom.“
Podľa pápeža Františka je tu ešte aj iné slovo, ktoré charakterizuje Pánovo navštívenie svojho ľudu: Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A on, Ježiš, ho vrátil jeho matke:
„Keď Boh navštevuje svoj ľud, prinavracia ľudu nádej. Vždy. Je možné kázať Božie slovo oslnivým spôsobom, v histórii existovalo mnoho skvelých kazateľov. Ale ak títo kazatelia nedokázali zasiať nádej, ich kázeň je neužitočná. Je márnosťou.“
Keď hľadíme na Ježiša, ktorý prinavrátil mame jej syna živého, „môžeme pochopiť, čo to znamená, keď Boh navštívi svoj ľud. A vyprosovať si tú milosť, aby naše kresťanské svedectvo bolo svedectvom prinášajúcim Božie navštívenie jeho ľudu, čiže blízkosťou, ktorá zasieva nádej.“
