Vatikán 11. septembra (RV) Jedine s milosrdným srdcom môžeme naozaj nasledovať Ježiša, povedal pápež František pri dnešnej svätej omši v Dome sv. Marty. Zdôraznil tiež, že kresťanský život „nie je autoreferenčný“, je až do konca darom, bez sebectva. Iba takto bude možné milovať aj svojich nepriateľov, ako to od nás žiada Pán.«Milujte svojich nepriateľov!» Pri tomto citáte z dnešného evanjelia (Lk 6,27-38) sa pápež František pozastavil vo svojej homílii. Ako povedal, v ňom Ježiš naznačuje cestu bezhraničnej lásky. Ježiš od nás žiada, aby sme sa modlili za tých, ktorí s nami nakladajú zle, pokračoval pápež a položil dôraz na slovesá, použité Pánom: Milujte, preukazujte dobro, žehnajte, modlite sa a neodopierajte. „To znamená skutočne darovať seba samého, dať srdce práve tým, ktorí nás nemajú radi, ktorí nám robia zlo, teda nepriateľom. V tomto je novosť evanjelia.“ Ježiš nám totiž ukazuje, že milovať tých, ktorí majú radi nás, nie je záslužné, pretože to isté robia hriešnici. Kresťania sú však povolaní milovať svojich nepriateľov: «Dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká.» Zaiste – pripustil Svätý Otec – evanjelium je novosťou, neľahkou novosťou na uskutočňovanie, ale v tom spočíva nasledovanie Ježiša.
„‚Otče, ja sa na to necítim, takto konať!‘ ‚No, keď sa na to necítiš, je to tvoj problém, ale kresťanstvo spočíva v tomto!‘ Taká je cesta, ktorej nás učí Ježiš. ‚V čo teda môžeme dúfať?‘ Vydajte sa Ježišovou cestou, ktorá je milosrdenstvom. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec. Jedine s milosrdným srdcom budeme môcť robiť až do konca všetko, čo nám radí Pán. Kresťanský život nie je autoreferenčný. Je životom, ktorý vychádza zo seba a dáva sa druhým. Je darom, láskou a láska sa nevracia k sebe, nie je sebecká, dáva sa.“
Ježiš od nás chce, aby sme boli milosrdní a nesúdili, pokračoval Svätý Otec. Častokrát „sa zdá, že sme boli vymenovaní za sudcov tých druhých: rečami, ohováraním a súdením všetkých“. Ale Pán nám hovorí:«Nesúďte, a nebudete súdení.» A nakoniec žiada, aby sme odpúšťali, a tak bude odpustené nám. „Každý deň to hovoríme v Otčenáši ‚odpusť nám, ako i my odpúšťame‘. Ak neodpúšťam, ako môžem prosiť Otca o odpustenie?“
„Toto je kresťanský život. ‚Ale otče, to je hlúposť!‘ Áno, počuli sme v týchto dňoch svätého Pavla, ktorý hovoril to isté: Kristov kríž sa javí ako bláznovstvo, ktoré nemá nič do činenia so svetskou múdrosťou. ‚Otče, takže byť kresťanom, znamená stať sa v určitom zmysle hlúpym?‘ - Áno. V určitom zmysle áno. Znamená to odmietnuť svetskú chytrosť a robiť to, čo chce od nás Ježiš, čo pri vyúčtovaní, keď urobíme bilanciu, vyzerá ako v náš neprospech.“
„Však toto je Ježišova cesta: veľkodušnosť, ušľachtilosť a bezhraničné sebadarovanie.“ Preto Ježiš prišiel na svet a takto konal: dával, odpúšťal, nehovoril o druhých zle a nesúdil. „Byť kresťanom je neľahké a kresťanmi sa môžeme stať jedine Božou milosťou, nie svojimi silami“, povedal pápež a pokračoval:
„A sem patrí modlitba, ktorú sa máme modliť každý deň: ‚Pane, daruj mi milosť stať sa dobrým kresťanom, dobrou kresťankou, pretože ja to nedokážem.‘ Ak toto čítame, na prvýkrát sa zľakneme. Avšak keď vezmeme Evanjelium a čítajme šiestu kapitolu Lukáša druhýkrát, tretíkrát aj štvrtýkrát... Urobme to a prosme Pána o milosť chápať, čo znamená byť kresťanom, a tiež o milosť, aby z nás kresťanov urobil on, pretože to nemôžeme urobiť sami.“
