Vatikán 8. septembra (RV) Hľadiac na príbeh Márie sa pýtajme, či dovolíme Bohu, aby kráčal s nami. Túto otázku položil pápež František pri dnešnej rannej svätej omši zo sviatku Narodenia Panny Márie, ktorú slávil v Dome sv. Marty. Svoju meditáciu Svätý Otec zameral na stvorenie a na to, že Boh vstupuje do nášho príbehu. Upozornil, že pri čítaní Knihy Genezis by sme mohli byť v nebezpečenstve považovať Boha za čarodejníka, ktorý robil veci s kúzelnou paličkou. Ale nebolo to tak, poznamenal, pretože Boh nechal, aby veci išli podľa vnútorných zákonitostí, ktoré vložil do všetkého, aby sa stvorenie vyvíjalo a prišlo k plnosti. Pán dal všetkému vo vesmíre autonómiu, ale nie nezávislosť:
„Boh nie je kúzelník, je tvorca! Ale keď v šiesty deň tohto príbehu prichádza stvorenie človeka, dáva mu inú autonómiu, trochu odlišnú, ale nie nezávislú, autonómiu, ktorou je sloboda. Človeku hovorí, aby pokračoval v príbehu, robí ho zodpovedným za stvorenie, aby vládol nad ním, aby ho viedol ďalej, a tak doviedol k plnosti časov. A čo predstavovalo plnosť času? To, čo mal vo svojom srdci: príchod svojho Syna. Pretože Boh – ako sme počuli u sv. Pavla – nás všetkých predurčil, aby sme sa stali podobnými obrazu Syna.“
A toto je cesta ľudstva, cesta človeka. „Boh chcel, aby sme boli ako jeho Syn a aby jeho Syn bol ako my“ – pokračoval Svätý Otec a sústredil pozornosť na úryvok z dnešného evanjelia (Mt 1,1-16. 18-23), ktorý rozpráva o Ježišovom pôvode. Ako poznamenal, v „tomto zozname sú svätí, ale aj hriešnici, ale príbeh pokračuje, lebo Boh chcel, aby ľudia boli slobodní“. Keď človek „zneužil svoju slobodu, Boh ho vyhnal z raja“, ale s prísľubom a človek odišiel z raja s nádejou. Hriešnik, ale s nádejou. Prví ľudia však „nekráčajú svojou cestou sami, Boh kráča s nimi. Pretože Boh uzavrel zmluvu, zmluvu naveky, nie pre túto chvíľu. Je Bohom času, je Bohom dejín, je Bohom, ktorý kráča spolu so svojimi deťmi“. A to až k plnosti času, keď sa jeho Syn stane človekom. Boh, ako dodal Svätý Otec, „kráča so spravodlivými i hriešnikmi“. Kráča „so všetkými, aby prišli na stretnutie, konečné stretnutie človeka s ním“.
Evanjelium uzatvára tento príbeh storočí Jozefom a Máriou v malom mestečku. „Boh veľkých dejín je tiež v tomto malom príbehu, pretože chce kráčať s každým.“ Pápež František ďalej citujúc sv. Tomáša povedal: „Nebojte sa veľkých vecí, ale všímajte si tiež malé, to je božské“. A tak je Boh vo veľkých veciach, ale aj v malých, zopakoval Svätý Otec a pokračoval:
„On je Pánom, ktorý kráča s nami, a je aj Pánom trpezlivosti. Božia trpezlivosť. Trpezlivosť, ktorú mal so všetkými týmito generáciami. So všetkými týmito ľuďmi, ktorí žili svoj príbeh o milosti a hriechu. Boh je trpezlivý. Boh kráča s nami, lebo chce, aby sme sa všetci pripodobnili obrazu jeho Syna. Od chvíle, keď nám pri stvorení dal slobodu – nie nezávislosť –, až podnes stále kráča.“
A tak prichádzame k Márii. Dnes sme v predsieni tohto príbehu narodenia Panny Márie. Prosme v modlitbe, aby nám Pán dal jednotu pre spoločné napredovanie na ceste a pokoj do srdca. Toto je milosť pre dnešok:
„Dnes môžeme hľadieť na Pannu Máriu, maličkú, svätú, bez hriechu, čistú, predurčenú, aby sa stala Matkou Božou, a tiež pozrieť na príbeh, ktorý je za nami, taký dlhý, trvajúci storočia, a môžeme sa pýtať: ‚Ako ja kráčam mojím príbehom? Nechám Boha, aby išiel so mnou? Dovolím, aby on kráčal so mnou, alebo chcem ísť sám? Nechám, aby ma pohladil, aby mi pomohol, aby mi odpustil, aby ma posunul dopredu v ústrety k stretnutiu s Ježišom Kristom?‘ To bude koniec našej cesty: stretnutie s Pánom. Dnes bude užitočné položiť si túto otázku: ‚Dovolím, aby mal Boh so mnou trpezlivosť?‘ A tak pri pohľade na tento veľký príbeh a na túto malú krajinu môžeme chváliť Pána a pokorne prosiť, aby nám daroval pokoj, ten pokoj srdca, ktorý nám len on môže dať, ktorý nám dá, iba keď mu dovolíme kráčať s nami.“
