Vatikán 19. augusta (RV) Pri spiatočnom lete zo Soulu do Ríma v pondelok 18. augusta pápež František podľa svojho sľubu odpovedal na otázky novinárov. Počas hodinovej tlačovej konferencie sa vyjadril k otázke ozbrojeného zásahu v Iraku, hovoril o svojom záujme navštíviť Čínu i o pravdepodobnosti apoštolských ciest do USA, Mexika či Španielska, i o tom, ako pápež odpočíva, keď aj počas leta zostáva vo Vatikáne. Svätý Otec vysvetlil aj stav prípravy encykliky o ekológii a situáciu v kauze blahorečenia salvadorského arcibiskupa Romera. Novinári sa zaujímali najmä o pápežove stanoviská k súčasnej medzinárodnej situácii.Americký novinár položil otázku, či Svätý Otec schvaľuje americké bombardovanie teroristov v Iraku na predídenie genocíde. „V týchto prípadoch, kde ide o nespravodlivú agresiu, môžem povedať iba toľko, že je dovolené zastaviť nespravodlivého agresora. Podčiarkujem slovo «zastaviť», nehovorím bombardovať, viesť vojnu: zastaviť ho. Prostriedky, akými ho možno zastaviť, musia byť zvážené. (...) Musíme však mať aj pamäť... Koľkokrát s ospravedlnením, že ide o zastavenie nespravodlivého agresora, si mocnosti podrobili krajiny a viedli pravú dobyvateľskú vojnu! Jedna krajina nemôže sama rozhodovať o tom, ako treba nespravodlivého agresora zastaviť. Po Druhej svetovej vojne sa zrodila idea Spojených národov. Tam sa musí diskutovať: ‚Ide o nespravodlivého agresora? - Zdá sa že áno. - Ako ho zastavíme?‛ Ale len to. Nič viac.“
Na otázku, či by bol ochotný navštíviť iracký Kurdistan, pápež František odpovedal: „Som ochotný ísť,“ pričom vymenoval postupnosť doteraz podniknutých krokov zo strany Svätej stolice na pomoc prenasledovanému obyvateľstvu. „V tejto chvíli to nie je práve to najlepšie, čo by sa malo urobiť, ale som k tomu ochotný.“
Na rad prišla aj otázka súčasnej vojny v Gaze. Bola modlitba s prezidentmi Abbásom a Peresom v júni vo Vatikáne neúspechom? - opýtala sa redaktorka francúzskeho denníka La Croix. Svätý Otec vysvetlil, že iniciatíva, ku ktorej mu dali podnet dvaja prezidenti, v žiadnom prípade nebola neúspechom. „Dvere modlitby boli otvorené. ... Teraz dym z vojnových bômb neumožňuje vidieť tie dvere, ale oni od tej chvíle zostali otvorené. A pretože verím v Boha, verím, že Pán hľadí na tie dvere a na všetkých, ktorí sa modlia, ktorí ho prosia, aby nám pomohol.“
Zástupcovia kórejských médií sa zaujímali o zážitky Svätého Otca z Kórey, osobitne zo stretnutí s príbuznými obetí potopeného trajektu, kde bolo riziko, že by pápežovo gesto mohlo byť spolitizované, čomu sa však on vyhol, hoci prejavil trpiacim veľmi spontánne svoju blízkosť. Vysvetlil, že išlo o záležitosť srdca: „Som kňaz, viete? A cítim, že musím prejaviť blízkosť!“ Išlo tiež o jeho stretnutie so siedmimi ženami, ktoré boli počas Druhej svetovej vojny zneužívané japonskou armádou. Pri stretnutí s nimi v katedrále v Soule pápež vyjadril solidaritu so všetkými obeťami pripnutím si symbolickej stužky na svoj odev. „Kórejský ľud je ľudom, ktorý nestratil dôstojnosť. Bol prepadnutý a okupovaný, ponižovaný, podstúpil vojny, teraz je rozdelený s toľkým utrpením. (...) Tento ľud má schopnosť znášať utrpenie, a to je tiež súčasťou jeho dôstojnosti,“ povedal Svätý Otec.
Pohnutie pociťované pri stretnutí s toľkými svedkami utrpenia v Kórei bolo pre pápeža Františka príležitosťou, aby hovoril o dôsledkoch vojny a adresoval svetu varovanie: „Musíme sa zastaviť a premýšľať trochu o úrovni krutosti, ku ktorej sme dospeli.“ Svätý Otec potom s plnou rozhodnosťou odsúdil praktizovanie mučenia: „Mučenie je hriech proti ľudskosti, zločin proti ľudskosti; a katolíkom hovorím: mučiť človeka je smrteľným hriechom, ťažkým hriechom! Ale je to viac: je to hriech proti ľudskosti.“
Na otázku talianskeho novinára o túžbe pápeža ísť do Číny pápež práve počas preletu nad čínskym územím vyjadril svoj obdiv voči čínskemu ľudu, ktorý nazval „krásnym, ušľachtilým a múdrym“, a s ktorým má Svätá stolica podľa jeho slov „kontakty otvorené.“ „Či chcem ísť do Číny? No istotne, hneď zajtra!“ – povedal pápež František.
O procese blahorečenia arcibiskupa San Salvadoru Mons. Oscara Arnulfa Romera vysvetlil, že po odblokovaní proces postupuje normálnym tempom, ktoré závisí od práce postulátorov. Vyjadril nádej, že bude rýchlo postupovať.
Na otázky týkajúce sa ciest plánovaných v roku 2015 odpovedal, že istá je Philadelphia pri príležitosti Svetového stretnutia rodín, ku ktorej by sa mohli pridať aj návšteva amerického parlamentu vo Washingtone a sídla OSN v New Yorku. Pravdepodobné, no ešte tiež nie definitívne rozhodnuté sú potom návštevy Mexika a Španielska. V Španielsku sa pozvania koncentrujú na Ávilu a Albu de Tormes v spojení s výročím sv. Terézie. Japonsko tiež zaslalo pozvanie do Nagasaki na budúcoročné 150. výročie obnovy verejného pôsobenia Cirkvi. Svätý Otec podrobne vysvetlil svoje motívy navštíviť Albánsko, kam sa vyberie už 21. septembra.
Niektoré zo šestnástich otázok sa týkali kuriozít zo súkromia, napr. ako sa pápež František vyrovnáva so svojou popularitou, aký vzťah udržiava s argentínskym športovým klubom San Lorenzo, či ako trávi letný odpočinok v Dome sv. Marty. Ako Svätý Otec vysvetlil, prázdniny pre neho znamenajú denný režim v „inom rytme“, s väčším priestorom pre čítanie, odpočinok a hudbu.
Na otázku nemeckého novinára o vzťahu s Benediktom XVI. vysvetlil, že ide o vzťah normálny a bratský, a že v ňom nachádza múdreho starca. Spomenul ich vzájomné kontakty v posledných týždňoch, keď mu emeritný pápež zaslal zaujímavý text a pýtal sa ho na jeho mienku. Pápež František ho navštívil pred odchodom do Kórey. Svätý Otec zopakoval svoje presvedčenie, že rozhodnutie Benedikta XVI. odstúpiť nepredstavuje iba výnimku: „Otvoril bránu, ktorá je inštitucionálna, nie iba výnimočná.“ Svoj postoj k tejto otázke pápež František vysvetlil nasledovne: „Prečo? Náš život sa totiž predlžuje a v určitom veku už chýba schopnosť dobre vykonávať riadenie, pretože telo je unavené. Zdravie je možno dobré, ale nie je schopnosť zvládať všetky problémy takého riadenia, aké si vyžaduje Cirkev. Myslím si, že pápež Benedikt XVI. urobil toto gesto emeritných pápežov. Opakujem: možno mi nejaký teológ povie, že to nie je správne, ale ja som o tom takto presvedčený. Stáročia povedia, či je to tak, alebo nie. Uvidíme. No môžete mi povedať: ‚A keď sa Vy istého dňa nebudete cítiť na to, aby ste pokračovali?‘ Nuž, urobil by som to isté! Budem sa veľa modliť, ale urobil by som to isté.“
Napokon, v otázke pripravovanej encykliky o ekológii Svätý Otec vysvetlil, že zatiaľ jestvuje prvý obšírnejší náčrt problematiky, pre ktorý zozbieral podnety kardinál Turkson spolu s ďalšími. Otázky ekológie a tiež aj tzv. „ekológie človeka“ si však budú podľa pápeža Františka vyžadovať ďalšiu fázu práce, vzhľadom na charakter encykliky ako textu Magistéria. Nemá totiž ísť o spis vedeckej povahy, v ktorom by sa uvádzali vedecké hypotézy, ale o vyjadrenie k tejto problematike s patričnou doktrinálnou istotou.
