Južná Kórea 18. augusta (RV) Prinášame plné znenie homílie pápeža Františka zo svätej omše za pokoj a zmierenie, slávenej v Katedrále Mjon-don v Soule 18. augusta 2014."Drahí bratia a sestry,
môj pobyt v Kórei sa chýli ku koncu a ja nemôžem iné, než poďakovať Bohu za mnohé dobrodenia, ktoré dal tejto milovanej krajine, a osobitne Cirkvi v Kórei. Spomedzi týchto dobrodení si zvlášť uchovávam skúsenosť, prežitú spolu v týchto posledných dňoch, z prítomnosti toľkých mladých pútnikov pochádzajúcich zo všetkých kútov Ázie. Ich láska k Ježišovi a ich nadšenie pre šírenie jeho kráľovstva boli inšpiráciou pre všetkých.
Moja návšteva teraz vrcholí v tomto slávení svätej omše, v ktorej vyprosujeme od Boha milosť pokoja a zmierenia. Táto modlitba má mimoriadnu ozvenu na Kórejskom polostrove. Dnešná svätá omša je v prvom rade a predovšetkým modlitbou za zmierenie v tejto kórejskej rodine. V evanjeliu nám Ježiš hovorí, aká silná bude naša modlitba, keď sa dvaja alebo traja zhromaždia v jeho mene, aby o niečo prosili (porov. Mt 18,19-20). A o čo viac, keď celý národ pozdvihne svoju úprimnú modlitbu k nebu!
Prvé čítanie predstavuje Boží prísľub obnoviť v jednote a prosperite národ, rozptýlený katastrofou a rozdelením. Pre nás, ako pre ľud Izraela, je to prísľub nádeje. Ukazuje na budúcnosť, ktorú už dnes Boh pripravuje pre nás. Avšak tento prísľub je nerozlučne spojený s príkazom: príkazom návratu k Bohu a poslušnosti jeho zákonu celým svojím srdcom (porov. Dt 30,2-3). Boží dar zmierenia, jednoty a pokoja je neoddeliteľne spätý s milosťou obrátenia. Ide o premenu srdca, ktorá môže zmeniť beh nášho života a našej histórie ako jednotlivcov a ako národa.
Pri tejto svätej omši prirodzene počujeme tento prísľub v súvislosti s historickou skúsenosťou kórejského ľudu, skúsenosťou rozdelenia a konfliktu, ktorý trvá viac ako šesťdesiat rokov. Ale naliehavé pozvanie Boha k obráteniu tiež volá nasledovníkov Krista v Kórei k tomu, aby skúmali kvalitu ich prínosu k budovaniu spravodlivej a humánnej spoločnosti. Volá každého z vás premýšľať o tom, nakoľko ste ako jednotlivci i ako spoločenstvo svedkami evanjeliového záväzku voči znevýhodneným, voči osobám na okraji spoločnosti, voči tým, ktorí nemajú zamestnanie alebo sú vylúčení z prosperity mnohých. Volá vás, ako kresťanov a ako Kórejčanov, rázne odmietnuť mentalitu založenú na podozrievaní, na kontraste a na konkurencii a podporovať skôr kultúru formovanú učením evanjelia a najušľachtilejšími tradičnými hodnotami kórejského ľudu.
V dnešnom evanjeliu sa Peter pýta Pána: «Koľko ráz mám odpustiť môjmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?» Pán odpovedá: «Hovorím ti, nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedem ráz» (Matúš 18,21-22). Tieto slová sú jadrom posolstva zmierenia a pokoja naznačeného Ježišom. V poslušnosti voči jeho príkazu voláme každý deň k nášmu Nebeskému Otcovi, aby nám odpustil naše hriechy, «ako i my odpúšťame svojim vinníkom». Ak sme neboli schopní urobiť to isté, ako môžeme úprimne prosiť za pokoj a zmierenie?
Ježiš nás žiada, aby sme verili, že odpustenie je bránou, ktorá vedie k zmiereniu. V príkaze odpustiť našim bratom bez výhrad nás žiada o niečo úplne radikálne, ale tiež nám dáva milosť, aby sme to dokázali urobiť. Čo sa z ľudskej perspektívy zdá byť nemožné, nepriechodné, a niekedy dokonca odporné, Ježiš to robí možným a užitočným vďaka nekonečnej moci svojho kríža. Kristov kríž zjavuje Božiu moc prekonať každé rozdelenie, uzdraviť každú ranu a obnoviť pôvodné putá bratskej lásky.
Toto je teda posolstvo, ktoré vám zanechávam na konci mojej návštevy Kórey. Majte vieru v silu Kristovho kríža! Prijmite jeho zmierujúcu milosť do vašich sŕdc a zdieľajte ju s ostatnými! Prosím vás, aby ste vydávali presvedčivé svedectvo o Kristovom posolstve zmierenia vo vašich domovoch, vo vašich komunitách a vo všetkých sférach života krajiny. Verím, že v duchu priateľstva a spolupráce s inými kresťanmi, s príslušníkmi iných náboženstiev a so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle, ktorým leží na srdci budúcnosť kórejskej spoločnosti, budete kvasom Božieho kráľovstva v tejto zemi. Potom naše modlitby za pokoj a zmierenie budú stúpať k Bohu z čistejších sŕdc a skrze dar jeho milosti dosiahnu toto drahocenné dobro, po ktorom všetci túžime.
Modlime sa teda, aby sa ukázali nové príležitosti pre dialóg, pre stretnutie a prekonávanie rozdielov, pre nepretržitú veľkorysosť v poskytovaní humanitárnej pomoci tým, ktorí sú v núdzi, a pre stále širšie uznanie skutočnosti, že všetci Kórejčania sú bratia a sestry, členovia jednej rodiny a jedného národa. Hovoria tým istým jazykom.
Pred odchodom z Kórey by som chcel poďakovať pani prezidentke republiky, Park Geun-hyeovej, občianskym a cirkevným predstaviteľom a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli, aby bolo možné uskutočniť túto návštevu. Predovšetkým by som sa chcel s osobným slovom uznania obrátiť na kňazov Kórey, ktorí denne pracujú v službe evanjelia a budovania Božieho ľudu vo viere, nádeji a láske. Prosím vás, ako vyslancov Krista a vysluhovateľov jeho zmierujúcej lásky (porov. 2 Kor 5,18-20), aby ste pokračovali v budovaní vzťahov úcty, dôvery a harmonickej spolupráce vo svojich farnostiach, medzi vami a vašimi biskupmi. Váš príklad bezvýhradnej lásky k Pánovi, vaša vernosť a oddanosť službe, rovnako ako vaše charitatívne úsilie v prospech tých, ktorí to potrebujú, nech výrazne prispievajú k dielu zmierenia a pokoja v tejto krajine.
Drahí bratia a sestry, Boh nás volá, aby sme sa vrátili k nemu a načúvali jeho hlasu a sľubuje, že nás upevní na zemi v pokoji a prosperite väčšej, než kedy poznali naši predkovia. Kiež by nasledovníci Krista v Kórei mohli pripraviť úsvit tohto nového dňa, keď sa táto zem pokojného rána bude môcť tešiť z najštedrejšieho Božieho požehnania harmónie a pokoja! Amen."
Preložila: sr. Jaroslava Kochjarová CJ
