Vatikán 27. júna (RV) Ľud nasleduje Ježiša, lebo v ňom rozpoznáva Dobrého pastiera. To je hlavná myšlienka zo štvrtkovej rannej homílie Svätého Otca v Dome sv. Marty. Pápež František varoval pred tými, čo redukujú vieru na moralizmus, sledujú politické oslobodenie alebo hľadajú spojenectvo s mocou. Prečo toľko ľudí nasledovalo Ježiša? - položil si otázku Svätý Otec. Ježiša nasledovali zástupy preto, že «žasli nad jeho učením», jeho slová uchvacovali ich srdcia tým, že našli niečo dobré, veľké. Iní naopak rečnili, ale ich slová sa k srdciam ľudu nedostali. Po tomto vysvetlení Svätý Otec vymenoval štyri skupiny ľudí, ktoré v Ježišovej dobe hovorili k ľudu. Predovšetkým to boli farizeji. Títo si z uctievania Boha, z náboženstva, urobili zbierku prikázaní, pričom z tých desiatich, ktoré boli, urobili vyše tristo, a toto bremeno kládli ľuďom na plecia. Bola to teda redukcia viery v živého Boha na kazuistiku! A existovali aj tie najkrutejšie protirečenia kazuistiky:„‚Musíš plniť – dajme tomu – štvrté prikázanie!‛ - ‚Áno, áno!‛ - ‚Musíš dať jesť svojmu zostarnutému otcovi a mame!‛ - ‚Áno, áno! Ale viete, nemôžem, lebo svoje peniaze som venoval chrámu!‛ – ‚A nič s tým neurobíš? Veď rodičia umierajú hladom!‛ Nuž, ide tu o najkrutejšie protirečenia kazuistiky. Ľud ich rešpektoval, lebo ľud má rešpekt. Rešpektoval ich, ale ich nepočúval! Išiel od nich preč...“
Ďalšou skupinou boli podľa Svätého Otca saduceji. Títo nemali vieru, stratili ju! Ich náboženské remeslo vykonávali cestou dohôd s tými, čo mali moc: politickú, či ekonomickú. Boli to mužovia moci. Treťou skupinou boli revolucionári, čiže fanatici, ktorí chceli robiť revolúciu na oslobodenie izraelského ľudu z rímskej okupácie. Ľud má ale podľa pápeža Františka zdravý zmysel a vie rozlíšiť, či je ovocie zrelé a či nie! Nenasledoval ich! Štvrtou skupinou boli dobrí ľudia, nazývali sa eséni. Boli to mnísi, ktorí zasväcovali svoj život Bohu. Boli však od ľudu vzdialení a ľud ich nemohol nasledovať.
Toto boli hlasy, ktoré k ľudu prichádzali, ale žiaden z nich nemal silu rozohriať mu srdce. Ale Ježiš áno! Zástupy žasli. Počúvali Ježiša a ich srdce sa rozohrievalo, Ježišov odkaz dorazil až k ich srdcu! Ježiš bol blízko ľudu, liečil jeho srdce, rozumel jeho ťažkostiam. Nehanbil sa hovoriť s hriešnikmi, chodil ich navštevovať. Ježiš pociťoval radosť, rád bol so svojím ľudom. A pretože Ježiš je Dobrý pastier, jeho ovce počúvajú jeho hlas a nasledujú ho:
„Pre toto ľud nasledoval Ježiša. Lebo bol Dobrým pastierom. Nebol ani farizejom - kazuistickým moralistom, ani saducejom, ktorý robí politické obchody s mocnými, ani militantom, čo sa snaží o politické oslobodenie svojho ľudu, a ani kontemplatívnym mníchom z kláštora. Bol to pastier! Pastier, ktorý hovoril jazykom svojho ľudu, bol zrozumiteľný. Hovoril pravdu, Božie veci, a nikdy nevyjednával o Božích veciach! Hovoril ich však takým spôsobom, že ľud Božie veci miloval. Preto ho nasledoval.“
Ježiš sa nikdy nevzdialil od svojho ľudu a nikdy sa nevzdialil od svojho Otca. Ako ďalej povedal Svätý Otec, Ježiš bol tak úzko spojený s Otcom, že bol s ním jedno, a tak bol ľudu veľmi blízky. Mal túto autoritu, a preto ho ľud nasledoval. Keď hľadíme na Ježiša, Dobrého pastiera, prospeje nám premýšľať nad tým, koho my radi nasledujeme:
„A ja, koho rád nasledujem? Tých, čo mi hovoria o abstraktných veciach alebo o morálnych kazuistikách, tých, čo sa hlásia k Božiemu ľudu, ale nemajú vieru a vo všetkom sa zjednávajú s držiteľmi politickej či ekonomickej moci? Alebo tých, ktorí chcú vždy robiť zvláštne veci, veci deštruktívne, takzvané oslobodzovacie vojny, ktoré ale nakoniec nie sú Pánovými cestami? Alebo som kontemplatívny človek vzdialený od iných? Koho sa mi páči nasledovať?
Nech nás táto otázka privedie k modlitbe a k prosbe Otca, aby nám dal priblížiť sa k Ježišovi, aby sme ho nasledovali, aby sme boli užasnutí tým, čo nám Ježiš hovorí.
