Vatikán 22. júna (RV) Svätý Otec v dnešnú nedeľu ako zvyčajne napoludnie udelil požehnanie z okna Apoštolského paláca. Veriacim, ktorí celkom zaplnili Námestie svätého Petra, hovoril o význame Eucharistie v živote kresťana. V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V Taliansku a v ďalších krajinách sa slávi v túto nedeľu sviatok Kristovho Tela a Krvi, často sa používa aj latinské pomenovanie Corpus Domini alebo Corpus Christi. Cirkevné spoločenstvo sa zhromažďuje okolo Eucharistie k adorácii najvzácnejšieho pokladu, ktorý nám Ježiš zanechal.
Jánovo evanjelium nám predstavuje reč o „chlebe života“, ktorú Ježiš predniesol v kafarnaumskej synagóge, v ktorej hovorí: «Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta» (Jn 6,51). Ježiš zdôrazňuje, že neprišiel na tento svet, aby daroval nejakú vec, ale aby daroval seba samého, svoj život, ako pokrm pre všetkých, čo majú vieru v neho. Toto naše spoločenstvo s Pánom nás ako učeníkov zaväzuje k jeho napodobňovaniu tým, že z nášho života prostredníctvom našich postojov vytvárame chlieb, ktorý sa láme pre druhých, tak ako Učiteľ lámal chlieb, ktorý je reálne jeho telom. V našom prípade sú to prejavy veľkodušnosti k blížnym, ktoré dávajú najavo postoj lámania života pre druhých.
Zakaždým, keď máme účasť na svätej omši a keď sa živíme Kristovým Telom, pôsobí v nás prítomnosť Ježiša a Ducha Svätého, pretvára naše srdce, sprostredkúva nám vnútorné postoje, ktoré sa premietajú do skutkov podľa evanjelia. Je to predovšetkým poslušnosť Božiemu slovu, ďalej bratstvo medzi nami navzájom, odvaha ku kresťanskému svedectvu, vynachádzavosť lásky, schopnosť dodávať odvahu skleslým a prijímať odstrkovaných. Takýmto spôsobom eucharistia dáva dozrievať istému kresťanskému štýlu života.
Kristova láska, prijatá s otvoreným srdcom, nás mení, premieňa nás, robí nás schopnými milovať nie podľa ľudskej miery, ktorá je vždy ohraničená, ale podľa Božej miery. A aká je táto Božia miera? Bez miery! Božia miera je bez miery. Všetko! Všetko! Všetko! Nemožno odmerať Božiu lásku, je bez miery! A takto sa stávame schopnými milovať aj toho, kto nás nemiluje. A toto nie je ľahké, je to tak? Milovať toho, kto nás nemiluje... Nie je to ľahké! Pretože keď vieme, že niekto nás nemá rád, aj my máme chuť nemať ho v láske. No nie tak. Musíme milovať aj toho, kto nás nemá rád! Postaviť sa voči zlu dobrom, odpúšťať, deliť sa, prijímať.
Vďaka Ježišovi a jeho Duchu sa aj náš život stáva „chlebom, ktorý sa láme“ pre našich bratov. A keď takto žijeme, objavujeme pravú radosť! Radosť z darovania sa, aby sme sa odvďačili za ten veľký dar, ktorý sme dostali ako prví, bez našej zásluhy. Toto je krásne: náš život sa stáva darom! Toto znamená napodobňovať Ježiša. Chcel by som pripomenúť tieto dve veci. Prvá: mierou Božej lásky je milovať bez miery. Je to jasné? A náš život sa Ježišovou láskou, ktorú prijímame v Eucharistii, stáva darom. Tak, ako to bolo aj v Ježišovom živote. Nezabudnime na tieto dve veci: že mierou Božej lásky je milovať bez miery a že nasledovaním Ježiša vytvárame prostredníctvom Eucharistie z nášho života dar.
Ježiš, Chlieb večného života, zostúpil z neba a stal sa telom vďaka viere Presvätej Panny Márie. Po tom, ako ho s nevýslovnou láskou nosila pod srdcom, verne ho nasledovala až po kríž a vzkriesenie. Prosme si od Božej Matky, aby nám pomohla objaviť krásu Eucharistie a urobiť ju stredom nášho života, osobitne v nedeľnej svätej omši a v adorácii.“
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a modlitbe za zosnulých Svätý Otec udelil apoštolské požehnanie. Ďalej pokračoval nasledovnou výzvou k medzinárodnému dňu OSn na pomoc obetiam mučenia (správu sme vydali samostatne).
Preložil: Jozef Bartkovjak SJ
