Vatikán 27. mája (RV) Významné slávenia, stretnutia, gestá, dojmy sprevádzali trojdňovú návštevu Svätého Otca vo Svätej zemi. Vyvrcholila v nedeľu. Napriek bohatému programu a námahe zotrval pápež na spiatočnej ceste medzi novinármi na palube lietadla okolo 50 minút. Svätý Otec odpovedal na najrozličnejšie otázky o apoštolskej ceste i o aktuálnych pálčivých témach, veľmi jednoduchým, priamym a spontánnym spôsobom. Bližšie vysvetlil aj pozvanie do Vatikánu, ktoré adresoval dvom prezidentom Peresovi a Abbásovi. Nemá ísť o politickú mediáciu, ale o moment modlitby za pokoj: „Veľa sa modlím k Pánovi, aby títo dvaja vodcovia a obe vlády mali odvahu pohnúť sa vpred. To je jediná cesta k pokoju.“
Počas tlačovej konferencie na palube, ktorú moderoval páter Federico Lombardi SJ, mali možnosť položiť pápežovi otázku viacerí novinári. Cristiana Caricato z talianskej TV 2000 sa opýtala na pápežove gestá, ktoré upútali pozornosť sveta: Boli vopred naplánované, alebo prišli spontánne? Išlo napr. dotyk rozdeľujúceho múra, pobozkanie Kameňa pomazania súčasne s patriarchom Bartolomejom, bozk na ruky svedkom holokaustu a ďalšie. Pápež František odpovedal:
„Najautentickejšie gestá sú tie, ktoré nie sú vopred pripravované, ale jednoducho prídu, nie? Uvažoval som v tom zmysle, že niečo by sa mohlo urobiť, ale žiadne zo spomenutých gest nebolo vopred plánované. Niektoré, napr. pozvanie oboch prezidentov k modlitbe, bolo pripravené vopred, bolo totiž veľa logistických problémov, množstvo, keďže sa muselo zohľadniť aj územie, miesto, kde sa to urobí, a to nie je jednoduché, všakže? Na toto sa myslelo vopred pri jednom stretnutí, ale nakoniec z toho vzišlo to, čo sa, dúfam, dobre vydarilo.“
Frank Rocca z katolíckej agentúry CNS z USA sa v súvislosti s rozhodnými postojmi pápeža proti sexuálnemu zneužívaniu mladistvých zo strany kléru opýtal, či sa rovnako prísne postupuje aj v prípade, že by išlo o biskupa.
Pápež ubezpečil, že v tejto veci niet privilegovaného zaobchádzania a znovu označil spomenuté delikty za zradu Pánovho tela, za svätokrádež a niečo podobné ako sú napr. takzvané ‚čierne omše‘. Novinárov informoval, že zakrátko bude v Dome sv. Marty sláviť svätú omšu za účasti niekoľkých osôb z Nemecka, Anglicka či Írska, ktoré boli obeťami zneužívania, a potom s nimi bude mať aj osobitné stretnutie, spolu s kardinálom O´Malleym z príslušnej komisie. „V tejto veci musíme pokračovať s nulovou toleranciou,“ uzavrel pápež František.
V súvislosti s otázkou francúzskych žurnalistov smerujúcou k európskej politike a výsledkom volieb Svätý Otec zopakoval svoje znepokojenie nad vysokou nezamestnanosťou, ktorá vo viacerých krajinách poznačuje veľkú časť mladej generácie. Poukázal i na problém skrytých foriem eutanázie.
K politike smerovala aj otázka redaktora brazílskeho kanála „Globo“. Na otázku možného vrátenia Jeruzalema Palestíne Svätý Otec vysvetlil, že z pohľadu Vatikánu, ktorý sa zameriava na náboženský aspekt, má byť Jeruzalem „mestom pokoja troch náboženstiev, pričom konkrétne politické kroky sú záležitosťou samotných krajín. Zo strany Cirkvi potvrdil presvedčenie, že je pri tom nevyhnutné postupovať cestou dialógu, k čomu je potrebná odvaha: „Je k tomu potrebná odvaha a veľa sa modlím k Pánovi, aby títo dvaja vodcovia a obe vlády mali odvahu pohnúť sa vpred. To je jediná cesta k pokoju.“
Nemecký rozhlasový novinár sa pýtal, či sa pri stretnutí s patriarchom Bartolomejom okrem podpísania spoločnej deklarácie hovorilo aj o konkrétnych praktických krokoch. Svätý Otec zdôraznil dôležitosť neobmedziť sa na dialóg iba na poli teologickom, ale uskutočňovať dialóg stretnutia: „kráčať spolu, modliť sa spolu, pracovať spolu na toľkých veciach, ktoré je možné robiť spoločne, vzájomne si pomáhať“.
Ako konkrétne príklady uviedol vzájomné poskytovanie kostolov na bohoslužbu či snahu o ujednotenie dátumu slávenia Veľkej noci. „S patriarchom Bartolomejom spolu hovoríme ako bratia. Vo vzájomnej láske hovoríme o ťažkostiach našich úradov. A jednou z vecí, ktorej sme sa dosť venovali je otázka ekológie. On je ňou veľmi znepokojený, a ja tiež, hovorili sme dosť veľa o spoločnej práci v tejto problematike.“
V odpovedi na otázku japonského novinára o problémoch náboženskej slobody v Ázii, osobitne v Severnej Kórei a Číne, pápež František hovoril okrem iného aj o svojom záujme o ázijský kontinent, pričom povedal, že po augustovej ceste na Ázijské stretnutie mládeže v Južnej Kórei a januárovej návšteve Srí Lanky bude nasledovať aj apoštolská cesta na Filipíny, do oblastí postihnutých katastrofou cunami.
Novinár talianskej agentúry ANSA sa zaujímal, či pápež František bude v budúcnosti nasledovať príklad svojho predchodcu a vo chvíli, keď pocíti ubúdanie síl, odíde do dôchodku. „Urobím to, čo mi Pán dá urobiť: budem sa modliť, hľadať Božiu vôľu. Ale myslím si, že Benedikt XVI. nebude jediným prípadom. Nastala situácia, že nemal síl a úprimne povedané, ako muž viery, veľmi ponížený, urobil rozhodnutie. Nazdávam sa, že u neho ide o inštitúciu: pred 70 rokmi emeritní biskupi takmer neexistovali. Čo sa stane s emeritnými pápežmi? Myslím si, že musíme na neho pozerať ako na inštitúciu. On otvoril dvere, dvere emeritných pápežov. Budú aj ďalší, či nie? To vie Boh. Ale tieto dvere sú otvorené. Ja som presvedčený, že biskup Ríma, pápež, ktorý sa cíti, že jeho sily ubúdajú - pretože dnes sa dožívame dlhého veku -, by si mal klásť rovnaké otázky, aké si položil pápež Benedikt.“
Svätý Otec na otázku novinárov vysvetlil aj stav kauzy blahorečenia pápeža Pia XII., v ktorej sa podľa jeho slov pre chýbajúci zázrak zatiaľ nemôže postupovať ďalej. Obšírnejšie sa vyjadril aj k otázke prípravy synody o rodine a postupu reformy Rímskej kúrie.
