Vatikán 27. mája (RV) V bilancii historickej cesty pápeža Františka do Svätej zeme páter Federico Lombardi, riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice hovorí o neuveriteľnom počte významných momentov a gest, ktoré boli koncentrované do tak krátkeho času a ktoré nás teraz pozývajú k pokojnej reflexii, aby sme si ich nanovo uvedomili a prijali za svoje. Poznamenáva, že je dôležité prebrať si ich jednotlivo, pretože ak sa nám zlejú dohromady, s veľkou pravdepodobnosťou sa nám z nich mnohé aspekty stratia.„Bol tam samozrejme ekumenický aspekt stretnutia s patriarchom Bartolomejom, ktoré do istej miery vytvorilo príležitosť k tejto ceste. Avšak rovnako rozmer vzťahov so židovským a moslimským svetom, ako aj tematika klímy pokoja, ktorú musíme budovať, boli veľké témy, nad ktorými je potrebné dlho uvažovať, aby sme pochopili ich bohatstvo. Povedal by som, že sme si uvedomili, že uplynulo 50 rokov od onoho prvého stretnutia, medzi Pavlom VI. a Atenagorom. Z ekumenického pohľadu neprešli márne, najmä pokiaľ ide o vzťahy s pravoslávím, ale aj so všetkými kresťanskými denomináciami. Samozrejme slávenie spoločnej modlitby v Bazilike Svätého hrobu bolo z duchovného hľadiska obzvlášť intenzívne. Ďalším mimoriadne intenzívnym momentom z duchovného hľadiska, čo sa týka pápežovej púte do Svätej zeme, bola tiež záverečná svätá omša vo Večeradle. Miesto obrovskej inšpirácie, miesto Eucharistie, miesto Turíc, zostúpenia Ducha Svätého... Takže nesmieme nechať zapadnúť ani tento okamih a tento duchovný rozmer, ktorý pápež napriek veľmi koncentrovanému času prežíval veľmi hlboko.“
Na margo tlačovej konferencie počas spiatočného letu, ne ktorej sa opäť prejavila pápežova sloboda, ktorý nemá strach z nijakej otázky, páter Lombardi poznamenal:
„Bol som ňou naozaj ohromený. Nielenže sa nebojí, ale chce byť k dispozícii a postaviť sa k akejkoľvek otázke. Snažil som sa, ako pri ceste z Ria, tak aj teraz, azda ohraničiť, určiť čas a počet otázok, alebo orientovať ich viac na samotnú cestu. Pápež nie. Výslovne chcel úplnú otvorenosť, totálnu disponibilitu odpovedať na akúkoľvek otázku, ktorá mu bude položená. Chcel tiež pokračovať a dať k dispozícii veľa času, a boli to skutočne iba nevyhnutné limity dané nie príliš dlhou cestou zo Svätej zeme do Ríma, ktoré potom obmedzili čas, ktorý by on bol býval ešte predĺžil.“
Páter Lombardi ďalej vysvetlil kontext k jednej z otázok, na ktorú pápež František odpovedal novinárom, ktorá sa týkala štatútu Jeruzalema. P. Lombardi poukázal na víziu Katolíckej cirkvi na túto otázku:
„Áno, toto je dôležitý bod, pretože padla otázka na túto tému, v ktorej dal pápež jasne najavo, že problém z hľadiska, povedzme, politického, územná zvrchovanosť nad mestom, či by malo byť hlavným mestom jedného štátu alebo dvoch, aké by mali byť hranice, nie je kompetenciou Svätej stolice, ale musí byť riešený bilaterálnymi rokovaniami medzi zúčastnenými stranami, medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a musí tiež brať do úvahy rezolúcie OSN. Takže tento aspekt nie je v kompetencii pápeža či Svätej stolice. Ale Svätá stolica už dávno formulovala svoju pozíciu voči štatútu predovšetkým Svätého mesta, môžeme povedať. Takže Svätú stolicu zaujíma náboženská dimenzia mesta, najmä ‚Starého mesta‘, kde sa nachádzajú posvätné miesta, ktoré sa vzťahujú ako na kresťanov, tak aj na židov a moslimov na celom svete. Takže pre tento historický a posvätný Jeruzalem Svätá stolica chce, aby sa ho nikto nedomáhal výhradne pre seba, pretože je to dedičstvo, ktoré patrí celému svetu, a pretože sväté miesta nie sú múzeami a pamiatkami, ale musia byť aj miestami, kde môžu spoločenstvá veriacich žiť svoju vieru. Z tohto dôvodu Svätá stolica tradične hovorí o medzinárodne garantovanom osobitnom štatúte, ktorý by mohol zabezpečiť historický, materiálny a duchovný charakter posvätných miest. Rovnako ako aj voľný prístup pre obyvateľov a pútnikov, či ide o miestnych ľudí alebo pochádzajúcich z rôznych častí sveta.“
