Jeruzalem 26. mája (RV) Prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri návšteve pamätníka obetí holokaustu Yad Vashem v Jeruzaleme dňa 26. mája 2014:«Adam, kde si?» (porov. Gn 3,9).
Kde si, človek? Kam si sa schoval?
Na tomto mieste, v pamätníku Shoah, počujeme ozvenu tejto Božej otázky: «Adam, kde si?».
V tejto otázke je celá bolesť Otca, ktorý prišiel o syna.
Otec vedel o riziku slobody, predvídal, že syn by sa mohol stratiť... avšak asi ani Otec si nemohol predstaviť až taký úpadok, až také peklo!
Ten výkrik: «Kde si?», tu, pred touto nesmiernou tragédiou Holokaustu, zaznieva ako hlas, ktorý sa stráca v bezodnej priepasti...
Človek, kto si? Nespoznávam ťa.
Kto si, človeče? Kým si sa stal?
Akej hrôzy si bol schopný?
Akým činom si klesol tak hlboko?
To nie je prach zeme, z ktorej si vzatý. Prach zeme je dobrá vec, dielo mojich rúk.
To nie je dych života, ktorý som vdýchol do tvojich nozdier. To vdýchnutie pochádza odo mňa a je veľmi dobré (porov. Gn 2,7).
Nie, toto prepadlisko nemôže byť iba tvojím dielom, tvojich rúk, tvojho srdca...
Kto ťa skazil? Kto ťa znetvoril?
Kto ťa nakazil domýšľavosťou, že sa staneš pánom dobra a zla?
Kto ťa presvedčil, že si bohom? Nielenže si trýznil a zabíjal svojich bratov, ale si ich dokonca prinášal ako obetu sebe samému, pretože si sa ustanovil za boha.
Dnes tu znovu počujeme Boží hlas: «Adam, kde si?».
Zo zeme stúpa pokorný vzdych: Zmiluj sa nad nami, Pane!
Tebe, Pane, náš Bože, patrí spravodlivosť, a nám potupa na tvári a hanba (porov. Bar 1,15).
Doľahlo na nás také nešťastie, aké sa nikdy nestalo pod nebom (porov. Bar 2,2). Teraz, Pane, vypočuj našu modlitbu, vyslyš našu úpenlivú prosbu, zachráň nás pre svoje milosrdenstvo. Zachráň nás od tejto obludnosti.
Pane všemohúci, duša v úzkosti volá k tebe. Počuj, Pane, zmiluj sa!
Zhrešili sme proti tebe. Ty kraľuješ naveky (porov. Bar 3,1-2).
Rozpomeň sa na nás vo svojom milosrdenstve. Daj nám milosť zahanbenia nad tým, čo sme ako ľudia boli schopní spôsobiť, zahanbenia nad touto vrcholnou modloslužbou, že sme zneuctili a znivočili naše telo, to telo, ktoré si ty utvoril z blata, to telo, ktoré si oživil tvojím dychom života.
Už nikdy viac, Pane, nikdy viac!
«Adam, kde si?»
Tu sme, Pane, zahanbení nad tým, čo bol človek, stvorený na tvoj obraz a podobu, schopný vykonať. Rozpomeň sa na nás vo svojom milosrdenstve.
Preložila: Agnes Jenčíková CJ
