-----------------------------------------------------------------

1. Stretnutie s moslimskými komunitami v Jeruzaleme

2. Svätý Otec pri Múre nárekov a v pamätníku Yad Vashem

3. Návšteva dvoch vrchných rabínov Izraela v sídle rabinátu

4. Prijatie pápeža v prezidentskom paláci v Jeruzaleme

5. Stretnutie s kňazmi, rehoľníkmi a seminaristami

6. Pápež na záver cesty slávil Eucharistiu vo Večeradle

-----------------------------------------------------------------

ad 1. Posledný - tretí deň cesty Svätého Otca Františka do Svätej zeme začal ranným stretnutím s predstaviteľmi moslimskej komunity pod vedením veľkého muftiho Jeruzalema, za účasti predsedu Najvyššej moslimskej rady, jordánskeho princa a ďalších predstaviteľov.

Veľký mufti, šejk Muhamad Ahmad Hussein privítal Svätého Otca pred vchodom do mešity Skalného dómu na Chrámovej plošine. Po krátkej prehliadke moslimských posvätných miest, pri ktorých si Svätý Otec na znak úcty vyzul topánky, nasledovalo prijatie v sídle Najvyššej moslimskej rady. Tlmočníkom pri stretnutí bol kustód Svätej zeme páter Pierbattista Pizzaballa.

Veľký mufti vo svojom úvodnom príhovore zdôraznil právo na prítomnosť moslimov na svätých miestach, pričom poukázal na prekážky, kladené moslimským pútnikom zo strany Izraela, ktoré im zabraňujú v návšteve posvätných miest. Vyjadril požiadavku zastavenia vytláčania moslimov z posvätných miest, ktorého následky by podľa jeho slov mohli viesť až k svetovej vojne.

Stretnutie sa konalo v orientálnom štýle, usadení na mäkkých sedadlách so šálkou kávy v rukách.

Predseda Najvyššej moslimskej rady v ďalšom príhovore vysvetlil význam Jeruzalema ako druhého najvýznamnejšieho posvätného miesta islamu po Mekke, pričom opäť hovoril aj o postoji Izraela, ktorý moslimská komunita vníma ako judaizáciu Jeruzalema. Spomenul zabraňovanie prístupu moslimom z pásma Gazy a päťtisíc väznených Palestínčanov.

Potom sa ujal slova pápež František:

„Drahí bratia, drahí priatelia, z tohto svätého miesta vyslovujem naliehavú výzvu všetkým ľuďom a spoločenstvám, ktoré sa hlásia k Abrahámovi: Rešpektujme sa a milujme sa navzájom ako bratia a sestry! Učme sa porozumieť bolesti toho druhého! Nech nik nezneužíva Božie meno na násilie! Pracujme spoločne pre spravodlivosť a mier! Salam!,“ povedal pápež František.

PLNÉ ZNENIE príhovoru je možné nájsť ::TU::

-----------------------------------------------------------------

ad 2. Krátko pred deviatou hodinou miestneho času Svätý Otec pokračoval v programe posledného dňa svojej púte vo Svätej zemi návštevou Západného múru Jeruzalemského chrámu, známeho aj ako „Múr nárekov“.

Po príchode na miesto ho privítal vrchný rabín a predseda nadácie, ktorá spravuje toto sväté miesto. Všetci muži, vrátane františkánov, mali temeno hlavy pokryté kippou. Za pomoci makety predstavili Svätému Otcovi históriu Jeruzalemského chrámu. Následne vrchný rabín v hebrejčine predniesol modlitbu pozostávajúcu z úryvku Žalmu 122 o svätom meste Jeruzaleme s prosbou o pokoj.

Pápež František sa potom priblížil k múru, dotkol sa ho dlaňou pravej ruky a niekoľko minút pred ním zotrval v tichej modlitbe. Následne vložil do štrbiny múra obálku s lístkom. Ako povedal o jeho obsahu, „napísal som Otče náš vlastnou rukou v jazyku, ktorý som sa naučil od mojej matky.“

Po skončení osobnej modlitby Svätý Otec pozdravil srdečným objatím dvoch svojich dlhoročných priateľov z Argentíny, rabína Abrahama Skorku, rektora Latinskoamerickej rabínskej školy v Buenos Aires a imáma Omara Ahmeda Abbouda, sekretára Inštitútu pre medzináboženský dialóg v Buenos Aires, ktorí počas návštevy Múra nárekov stáli po jeho boku.

Svätý Otec dostal do daru obraz historickej rytiny zobrazujúcej mesto Jeruzalem, ako aj knihu vydanú špeciálne pre Svätého Otca. Pápež sa potom zapísal do čestnej knihy návštev. Múr nárekov pred pápežom Františkom navštívili aj svätý Ján Pavol II. a Benedikt XVI. počas svojich ciest do Svätej zeme.

Po ukončení návštevy Západného múru sa Svätý Otec v automobile presunul na Herzlov vrch, kde si za prítomnosti izraelského prezidenta a premiéra uctil izraelský národný cintorín a hrob Theodora Herzla, zakladateľa sionistického hnutia. Za asistencie izraelského chlapca a dievčaťa položil na pomník veniec v žlto-bielych farbách. Následne sa pristavil aj pri neďalekom pamätníku obetí terorizmu. Pamätník pozostáva zo steny pokrytej tabuľkami s menami osôb zavraždených protižidovskými extrémistami. Svätý Otec vyslovil nasledovné slová po španielsky:

„S veľkou pokorou chcem povedať, že terorizmus je zlo! Je zlým vo svojom pôvode a je zlým vo svojich výsledkoch. Je zlom, lebo sa rodí z nenávisti, je zlom vo svojich výsledkoch, lebo nestavia, ale ničí! Nech všetci ľudia pochopia, že cesta terorizmu nepomáha! Cesta terorizmu je vo svojej podstate zločinná! Modlím sa za všetky tieto obete a za všetky obete terorizmu vo svete. Prosím vás, už nie viac terorizmus! Je to cesta bez východiska!“

Len 800 metrov od Herzlovho pomníka sa nachádza pamätník obetí holokaustu Yad Vashem, kam sa Svätý Otec v sprievode premiéra Netanyahua a prezidenta Peresa presunul krátko po desiatej hodine miestneho času.

Privítalo ho vedenie pamätného múzea spolu s rabínom, ktorý je predsedom Rady Yad Vashem. Pamätná ceremónia sa začala prednesom zhudobnenej básne o holokauste. Následne Svätý Otec zapálil plameň a uctil si pamätník obetí holokaustu, kde sa nachádza popol obetí prinesený z rôznych koncentračných táborov. Opäť za pomoci chlapca a dievčaťa položil veniec kvetov na pamätnú tabuľu a zotrval niekoľko minút v tichej modlitbe. Nasledovalo čítanie posledného listu jednej z obetí holokaustu v Rumunsku, ktorý napísala svojej rodine.

V rámci dojemného programu odznela aj hebrejská pieseň oplakávajúca šesť miliónov obetí holokaustu. Po nej bolo Svätému Otcovi predstavených niekoľko osôb, ktoré prežili hrôzy koncentračných táborov. Pápež každého z nich osobne pozdravil a pobozkal mu ruku. Riaditeľ pamätného centra v krátkosti predstavil múzeum a tragédiu obetí holokaustu. Následne Svätý Otec predniesol svoj príhovor. Prednášal ho v pomalom, meditatívnom tempe.

„«Adam, kde si?» (porov. Gn 3,9).

Kde si, človek? Kam si sa schoval?

Na tomto mieste, v pamätníku Shoah, počujeme ozvenu tejto Božej otázky: «Adam, kde si?».

V tejto otázke je celá bolesť Otca, ktorý prišiel o syna.

Otec vedel o riziku slobody, predvídal, že syn by sa mohol stratiť... avšak asi ani Otec si nemohol predstaviť až taký úpadok, až také peklo!

Ten výkrik: «Kde si?», tu, pred touto nesmiernou tragédiou Holokaustu, zaznieva ako hlas, ktorý sa stráca v bezodnej priepasti,“ pýtal sa pápež František.

PLNÉ ZNENIE príhovoru je možné nájsť ::TU::

V závere pápež František prijal ako dar obraz z umeleckej zbierky múzea symbolizujúci vytrvalú modlitbu Žida aj v tých najťažších momentoch.

Do pamätnej knihy potom zapísal nasledujúce slová: „S hanbou za to, čo bol schopný urobiť človek, stvorený na obraz a podobu Boha. S hanbou za človeka, ktorý sa stal zlým správcom. S hanbou za to, že človek považujúci sa za boha, obetoval sebe samému svojich bratov. Už nikdy, nikdy viac!“

Ceremóniu ukončil hebrejský spev vyjadrujúci nádej. Pamätník Yad Vashem pri svojich apoštolských cestách do Svätej zeme navštívili aj svätý Ján Pavol II. a Benedikt XVI.

-----------------------------------------------------------------

ad 3. V rámci záverečného dňa svojej návštevy vo Svätej zemi navštívil v Jeruzaleme aj dvoch vrchných rabínov Izraela v sídle vrchného rabinátu, stredisku „Hechal Shlomo“ pri jeruzalemskej Veľkej synagóge. Po zvítaní sa s aškenázijským vrchným rabínom Davidom Lauom a sefarditským vrchným rabínom Yitzhakom Yosefom pápež František vyslovil spontánne slová: „Veľká vďaka za vaše privítanie. Ďakujem za toto hrejivé prijatie, za túto bratskú pohostinnosť. Je dobre byť medzi bratmi! Ak títo bratia sú staršími bratmi, je to ešte lepšie.“

Po príhovoroch hostiteľov sa ujal slova Svätý Otec František:

„Je to Boží dar, ktorý by sa ale nemohol prejaviť bez úsilia mnohých odvážnych a veľkodušných osôb, ako židov tak aj kresťanov. Chcel by som tu zvlášť spomenúť dôležitosť dialógu medzi Vrchným rabinátom Izraela a Komisiou Svätej stolice pre náboženské vzťahy so židovstvom. Je to dialóg, inšpirovaný návštevou Svätého Otca Jána Pavla II. vo Svätej zemi, ktorý sa započal v roku 2002 a je už vo svojom dvanástom roku života. S radosťou myslím na to, s poukazom na Bar Mitzvah v duchu židovskej tradície, že má už blízko k dospelosti: som si istý, že bude môcť pokračovať a že má pred sebou žiarivú budúcnosť,“ povedal Svätý Otec.

PLNÉ ZNENIE príhovoru je možné nájsť ::TU::

Na záver stretnutia sa uskutočnila výmena darov. Darom pre pápeža Františka bol zarámovaný fragment s biblickým textom z tzv. Zvitkov od Mŕtveho mora. Svätý Otec rabínom venoval symbolický dar: striebornú menoru - sedemramenný svietnik. Jeden z rabínov požiadal Svätého Otca o stretnutie s ťažko chorým chlapcom, ktorý má túžbu pobozkať ruku pápežovi. Svätý Otec ochotne súhlasil a na záver stretnutia chlapca požehnal.

-----------------------------------------------------------------

ad 4. Krátko po 12:00 h miestneho času pápeža Františka pri vstupe do prezidentského paláca v Jeruzaleme privítal prezident Šimon Peres a odprevadil ho do čestného salónu, vyhradeného pre najvzácnejšie návštevy. Vatikánsku delegáciu tvorili kardináli Parolin, Sandri, Tauran, Koch, patriarcha Twal, Mons. Becciu, Mons. Lazzarotto, páter Pizzaballa a ďalší.

Prezident predstavil Svätému Otcovi niekoľko detí v terminálnom štádiu rakoviny, ktorých túžbou bolo stretnúť sa so Svätým Otcom. Súkromný rozhovor v čestnom salóne prebiehal vo veľmi srdečnej atmosfére. V rámci výmeny darov prezident podaroval Svätému Otcovi mozaiku, vyrobenú trpiacimi deťmi, zobrazujúcu olivovník ako strom života a symbol pokoja. Pápežovým darom prezidentovi bol bronzový reliéf vyobrazujúci historické stretnutie pápeža Pavla VI. a patriarchu Atenagora z januára 1964.

Prezident Peres vyzdvihol úsilie pápeža o pokoj a medzináboženský dialóg. Ako poznamenal, „toto je to, čo potrebujeme“. Svätý Otec s úsmevom zareagoval, že by si dovolil vysloviť „nové blahoslavenstvo“: „Blahoslavený, kto vstúpi do domu múdreho a dobrého človeka“ a dodal, že sa cíti byť blahoslaveným. Pri tejto príležitosti zdvorilostnej návštevy pápež František do pamätnej knihy prezidentského paláca napísal: „Oceňujem pohostinnosť pána prezidenta Šimona Peresa. Je to vždy Božia milosť vstúpiť do domu múdreho a dobrého človeka.“

V záhrade rezidencie už čakalo asi sto detí, ako hebrejských, tak i kresťanských a moslimských, všetky v bielom odeve. Spevom Aleluja na motív Händlovho oratória Mesiáš vítali prichádzajúceho pápeža a prezidenta.

„Vítam vás požehnaním pokoja Shalom“ – povedal Šimon Peres v úvode príhovoru. Pozdravil tiež pestrú paletu prítomných hostí, zastupujúcich rôzne náboženstvá i rôzne generácie. Na margo úsilia Svätého Otca o dialóg poznamenal: „Sme s vami celým srdcom i dušou“. Spolu sa môžeme zasadzovať za hodnoty, ktoré máme spoločné. Pápežovu návštevu Svätej zeme nazval „volaním po pokoji“.

Príchod pápeža k rečníckemu pultu bol sprevádzaný volaním „Viva il papa!“ Pápež František vyjadril vďaku za prijatie „v Jeruzaleme – v meste, ktoré uchováva sväté miesta vzácne trom veľkým náboženstvám, ktoré sa klaňajú Bohu, ktorý povolal Abraháma.“

„Tieto sväté miesta nie sú múzeá či pamiatky pre turistov, ale miesta, kde komunity veriacich žijú svoju vieru, svoju kultúru a svoje charitatívne aktivity. Preto majú byť trvalo chránené vo svojej posvätnosti, dbajúc tak nielen o dedičstvo minulosti, ale aj o tých, ktorí ich dnes navštevujú alebo ich budú navštevovať v budúcnosti. Kiež je Jeruzalem skutočne Mestom pokoja! Kiež sa naplno zaskvie jeho identita a posvätný charakter, jeho univerzálna náboženská a kultúrna hodnota, ako poklad pre celé ľudstvo! Aké je nádherné, keď pútnici a obyvateľstvo môžu slobodne vstúpiť na sväté miesta a zúčastniť sa na sláveniach,“ povedal Svätý Otec.

PLNÉ ZNENIE príhovoru je možné nájsť ::TU::

Po odznení príhovoru Svätého Otca zaznelo niekoľko skladieb v podaní detského zboru a pozvaných sólistov, v arabčine, hebrejčine, taliančine, a dokonca špeciálne na počesť pápeža aj v španielčine. V závere sa pápež i prezident osobne pozdravili s niektorými z nich.

Po rozlúčke pred prezidentskou rezidenciou sa Svätý Otec spolu so sprievodom autom odobral do pápežského inštitútu „Jeruzalemské stredisko Notre Dame“, kde nasledovalo súkromné stretnutie s izraelským predsedom vlády a obed spolu s pápežským sprievodom.

-----------------------------------------------------------------

ad 5. Po obede a krátkom odpočinku pápež František súkromne navštívil ekumenického patriarchu Konštantínopolu v priľahlých priestoroch pravoslávneho kostola na Olivovej hore. Po návšteve pápež a patriarcha spoločne požehnali prítomných veriacich. Medzi pozvanými boli podobne ako pri nedeľnej ekumenickej modlitbe v Bazilike Svätého hrobu aj predstavitelia Grécko-pravoslávnej cirkvi a Arménskej apoštolskej cirkvi i predstavitelia františkánskej kustódie.

V neďalekom, asi 500 metrov vzdialenom kostole Getsemani, zverenom kustódii, sa o 16:15 h aplauzom na privítanie Svätého Otca začalo stretnutie s kňazmi, rehoľníkmi, rehoľnými sestrami a seminaristami. Po príchode k oltáru pápež František pobozkal kameň, na ktorom sa podľa tradície Ježiš potil krvou, a zotrval chvíľu v tichej modlitbe.

Latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal v uvítacom príhovore okrem iného povedal: „Sme radi, že po stopách Ježiša sme tu, aby sme sa spolu modlili.“ Prítomnosť asi 100 rôznych kongregácií na svätých miestach Jeruzalema označil za „silu a bohatstvo“ miestnej cirkvi.

Svätý Otec si pred začiatkom bohoslužby slova položil na plecia štólu pápeža Pavla VI. spred 50 rokov, s vyobrazením apoštolov Petra a Ondreja. Po prežehnaní a úvodnej modlitbe nasledovalo čítanie Lk 22,39-46. Diakon v taliančine čítal úryvok o Ježišovej modlitbe v Getsemanskej záhrade. Uprostred čítania pobozkal kameň, posvätné miesto, na ktoré sa čítanie vzťahovalo, a pokračoval v čítaní úryvku evanjelia.

Nasledovala meditácia Svätého Otca, v ktorej prítomným okrem iného povedal: „Vy, drahí bratia a sestry, ste povolaní nasledovať Pána s radosťou v tejto požehnanej krajine! Je to dar a zodpovednosť. Vaša prítomnosť tu je veľmi dôležitá. Celá Cirkev je vám vďačná a podporuje vás modlitbou.“

PLNÉ ZNENIE meditácie je možné nájsť ::TU::

Po speve modlitby Otče náš v arabčine Svätý Otec udelil asi štyrom stovkám prítomných kňazov, rehoľníkov, rehoľných sestier a seminaristov požehnanie. Za spevu Christus vincit Svätý Otec cez sakristiu kostola prešiel do záhrady, kde zasadil olivovník v blízkosti toho, ktorý tam posadil pred 50 rokmi pápež Pavol VI. Na tomto mieste sa nachádza aj osem starých stromov, ktoré si pamätajú Ježišovo utrpenie. Vzápätí sa odobral do Večeradla, kde ho čkalo slávenie svätej omše s ordinármi Svätej zeme a pápežským sprievodom.

-----------------------------------------------------------------

ad 6. Večeradlo je od miesta stretnutia s kňazmi a seminaristami vzdialené asi 2 kilometre. Tu krátko po 17:00 h miestneho času začal slávenie svätej omše podľa formulára zo Slávnosti zoslania Ducha Svätého. Hlavnými koncelebrantmi boli kardináli Parolin, Sandri, patriarcha Twal a páter Pizzaballa.

Po čítaní zo Skutkov apoštolov o zoslaní Ducha Svätého, ktoré bolo prečítané v arabčine, nasledoval spev žalmu a sekvencie Veni Sancte Spiritus. Úryvok z Jánovho evanjelia (20,19-23) o zjavení vzkrieseného Krista vo Večeradle v prvý deň v týždni uviedol homíliu Svätého Otca. Modlitby veriacich sa čítali v arabčine, taliančine, angličtine, francúzštine, španielčine a hebrejčine.

"Tu, kde Ježiš uskutočnil poslednú večeru s apoštolmi, kde sa ako vzkriesený zjavil medzi nimi, kde Duch Svätý zostúpil s mocou na Máriu a učeníkov, tu sa zrodila Cirkev, a zrodila sa, aby vyšla von. Odtiaľto vyšla, s rozlámaným Chlebom v rukách, s Ježišovými ranami v očiach a s Duchom lásky v srdci," povedal Svätý Otec.

PLNÉ ZNENIE homílie je možné nájsť ::TU::

Páter Pierbattista Pizzaballa v záverečnom príhovore pripomenul osobitosť tohto miesta, na ktorom sa, žiaľ, neslávi Eucharistia, s výnimkou dnešného dňa. „Chceme uzdravovať tieto rany, a tiež udržiavať nádej“ – poznamenal. Záverečným požehnaním Svätého Otca a spevom Regina caeli sa skončila slávnosť vo Večeradle, ktorá bola posledným bodom programu druhej apoštolskej cesty pápeža Františka.

Nasledoval presun vrtuľníkom z Monte Scopus v Jeruzaleme na Medzinárodné letisko Ben Gurion v Tel Avive, kde sa uskutočnila rozlúčka s Izraelským štátom. S návštevou sa tu oficiálne rozlúčil izraelský prezident.

Návratom do Ríma hodinu pred polnocou nášho času sa trojdňová návšteva pápeža Františka vo Svätej zemi uzavrie.

-----------------------------------------------------------------

Zdroj: VR SK

( TK KBS, RV; ml ) 20140526007   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]