Bratislava 18. marca (TK KBS) Od 25. februára do 2. marca 2014 sa generálna predstavená Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža zo Švajčiarska zúčastnila slávnostného ukončenia diecézneho procesu skúmania zázračného uzdravenia na príhovor bl. Zdenky Schelingovej. K predpokladanému uzdraveniu došlo v arcidiecéze Denver, v štáte Colorado, v Spojených štátoch. Generálnu predstavenú doprevádzala terajšia i bývalá slovenská provinciálka, ako aj postulátor kauzy svätorečenia blahoslavenej sestry Zdenky.Pri slávnostnej svätej omši (28. februára 2014) členovia tribunálu zložili a podpísali prísahu mlčanlivosti a zozbierané dokumenty boli verejne zapečatené. Celý takmer 700-stranový spis obsahoval súbor svedectiev ľudí, ktorí poznali uzdraveného, ako aj lekárske záznamy o jeho uzdravení. Následne boli všetky materiály odovzdané do rúk postulátora, ktorý ich spolu so zástupkyňami Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža priniesol 11. marca 2014 na Kongregáciu pre kauzy svätých do Ríma. "Týmto dňom oficiálne začala rímska fáza procesu skúmania predpokladaného zázraku na príhovor bl. Zdenky Schelingovej. Ak sa preukáže, že táto udalosť je podľa lekárskej vedy naozaj nevysvetliteľná, môžeme dúfať, že Svätý Otec pápež František bude rozhodovať o svätorečení sestry Zdenky Schelingovej, mučenice komunistického režimu," informovala TK KBS sr. Šebastiana Tuptová, provinciálna predstavená Milosrdných sestier Svätého kríža na Slovensku.
Bl. sestra Zdenka z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža, rodným menom Cecília Schelingová, sa narodila okolo polnoci medzi 24. a 25. decembrom 1916 v Krivej na Orave. V rokoch 1922 – 1930 navštevovala 8-ročnú ľudovú školu v Krivej. 6. júla 1931 nastúpila ako kandidátka v Inštitúte milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc. 30. januára 1937 zložila prvé rehoľné sľuby v Podunajských Biskupiciach. 28. januára 1943 skladala večné sľuby. V rokoch 1937 – 1940 po zložení prvých sľubov pracovala na internom oddelení na röntgene na klinike v Štátnej nemocnici v Bratislave. V rokoch 1941 – 1942 pracovala ako ošetrovateľka v krajskej nemocnici v Humennom. Od roku 1942 – 29. 2. 1952 bola zamestnaná v Štátnej nemocnici v Bratislave na Miczkiewiczovej ulici ako laborantka. 29. februára 1952 ju zatkli príslušníci Štátnej bezpečnosti a uväznili ju v Justičnom paláci v Bratislave, kde ju podrobili vyšetrovaniu, ktoré bolo spojené s bezohľadným mučením. 17. júna 1952 bola odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv. Okrem vyšetrovacej väzby v justičnom paláci v Bratislave bola väznená v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci. Z Prahy bola 16. apríla 1955 ako ťažko chorá prepustená z väzenia a prijatá do nemocničného ošetrenia v Trnave. Zomrela 31. júla 1955 o 7.45 hod. v trnavskej nemocnici na onkologickom oddelení. Dožila sa necelých 39 rokov. 2. augusta 1955 boli jej telesné pozostatky uložené na Starom cintoríne v Trnave. 6. apríla 1970 ju Krajský súd v Bratislave oslobodil spod obžaloby pre trestný čin velezrady. 18. novembra 1970 Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, a tým umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu. 18. septembra 2000 bol v Trnave otvorený diecézny proces jej blahorečenia. Štrnásteho septembra 2003 na sviatok Povýšenia Svätého kríža dostalo Slovensko prvú blahoslavenú – rehoľnú sestru z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža (Zdroj - archív TK KBS).
TK KBS informovala sr. Šebastiana Tuptová
