Vatikán 16. marca (RV) V Druhú pôstnu nedeľu napoludnie sa Svätý Otec pomodlil Anjel Pána s veriacimi, ktorí v hojnom počte zaplnili priestor pod oknami Apoštolského paláca. Vo svojom príhovore ich pápež František pozval sústrediť sa v nasledovnom týždni pôstu najmä na počúvanie Pána. Konkrétne im pritom odporúčal osvojiť si zvyk nosiť pri sebe vreckové evanjelium a každý deň si z neho kúsok prečítať. Nasleduje plné znenie príhovoru:„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes nám evanjelium predstavuje udalosť Premenenia Pána. Je to druhá etapa veľkopôstneho putovania: prvou boli pokušenia na púšti z minulého týždňa, druhou je Pánovo premenenie. Ježiš «vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty» (Mt 17,1). Vrch v Biblii predstavuje miesto blízkosti s Bohom a intímneho stretnutia s ním, miesto modlitby, kde človek stojí v Pánovej prítomnosti. Tam vysoko na hore sa Ježiš zjavuje trom učeníkom premenený, žiarivý, nádherný. Potom sa objavujú Mojžiš a Eliáš, ktorí sa s ním zhovárajú. Jeho tvár je taká žiarivá a jeho odev taký belostný, že Peter je tým natoľko ohromený, že by tam chcel zotrvať a tú chvíľu akoby zastaviť. Vzápätí zaznieva zhora Otcov hlas, ktorý vyhlasuje Ježiša za svojho milovaného Syna a hovorí: «Počúvajte ho!» (v. 5).
Toto slovo je dôležité! Náš Otec, ktorý prehovoril k týmto apoštolom, hovorí aj nám: «Počúvajte Ježiša, pretože je mojím milovaným Synom!». Majme tento týždeň toto slovo v hlave a v srdci: «Počúvajte Ježiša!» A toto nehovorí pápež, to hovorí Boh Otec, všetkým: mne, vám, všetkým. Všetkým! Je to ako pomoc pri napredovaní po veľkopôstnej ceste: «Počúvajte Ježiša!» Nezabudnime na to.
Táto Otcova výzva, toto pozvanie, je veľmi dôležité. My, Ježišovi učeníci, sme povolaní byť tými, ktorí počúvajú jeho hlas a berú vážne jeho slová. Aby sme Ježiša počúvali, je potrebné byť blízko pri ňom, nasledovať ho, tak ako to robili zástupy v evanjeliu, ktoré mu boli v pätách na cestách Palestíny. Ježiš nemal stabilnú katedru ani kazateľnicu, ale bol putujúcim učiteľom, ktorý pozdĺž ciest predkladal svoje učenie - učenie, ktoré mu odovzdal Otec -, prechádzajúc etapami nie vždy predvídateľnými a často nepohodlnými.
Nasledujme Ježiša, aby sme ho počúvali. No počúvajme Ježiša aj v jeho písanom slove, v evanjeliu. Dám vám otázku: Čítate si každý deň úryvok z evanjelia? Áno? Nie? Áno, nie... tak napoly. Niektorí áno, niektorí nie. Je to ale dôležité. Čítate evanjelium? Je to dobrá vec. Je dobré mať malé evanjelium, maličké, a nosiť ho so sebou vo vrecku, v taške, a prečítať si z neho malý úsek v hocakej chvíli dňa. V hociktorom momente dňa vyberiem z vrecka evanjelium a kúsoček si prečítam, malý kúsok. Tam je Ježiš, ktorý k nám hovorí, v evanjeliu! Premýšľajte o tom. Nie je to ťažké nosiť ho so sebou, a netreba ani všetky štyri, stačí mať so sebou jedno z evanjelií, maličké. Majme evanjelium vždy so sebou, pretože je Ježišovým slovom, aby sme mu mohli načúvať.
Z tejto scény Premenenia by som chcel poukázať na dva podstatné prvky, ktoré stručne vyjadrím dvoma slovami: výstup a zostup. Potrebujeme sa odobrať do ústrania, vystúpiť na vrch do priestoru ticha, aby sme našli seba samých a lepšie vnímali Pánov hlas. Toto robíme v modlitbe. Nemôžeme tam však zostať! Stretnutie s Bohom v modlitbe nás núti znova „zostúpiť z vrchu“ a vrátiť sa dole, na rovinu, kde stretávame toľkých bratov obťažených námahami, chorobami, nespravodlivosťami, nevedomosťou, chudobou hmotnou i duchovnou. Týmto našim bratom, ktorí sú v ťažkostiach, sme povolaní priniesť ovocie skúsenosti s Bohom, ktorou sme prešli, deliac sa s milosťou, ktorú sme dostali.
A toto je zaujímavé. Keď počúvame Ježišovo slovo, načúvame Ježišovmu slovu a máme ho v srdci, toto slovo rastie. A viete ako rastie? Tak, že ho dávame druhým! Kristovo slovo v nás rastie, keď ho ohlasujeme, keď ho odovzdávame druhým! A toto je kresťanský život. Je to poslanie pre celú Cirkev, pre všetkých pokrstených, pre všetkých nás: počúvať Ježiša a ponúkať ho druhým. Nezabudnite tento týždeň: počúvajte Ježiša! A premýšľajte nad tým ohľadne evanjelia. Urobíte tak? Spravíte to? Potom na budúcu nedeľu mi poviete, či ste to uskutočnili: nosiť malé evanjelium vo vrecku alebo v taške, aby sme si z neho počas dňa kúsok prečítali.
A teraz sa obráťme na našu Matku Máriu a zverme sa pod jej vedenie, aby sme s vierou a veľkodušnosťou kráčali týmto veľkopôstnym putovaním a aby sme sa o niečo lepšie naučili vystupovať nahor v modlitbe a načúvaní Ježišovi a zostupovať nadol s bratskou láskou a ohlasovaním Ježiša.“
**
Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec udelil veriacim požehnanie. Potom menovite pozdravil skupiny pútnikov zo Španielska, Nemecka, Švédska, Kanady a tiež z miest a regiónov Talianska. Osobitne pozdravil pútnikov z katolíckej školy v Erbile z irackého Kurdistanu. Svätý OTec František vyzval k modlitbe za pasažierov tragicky zmiznutého lietadla z Malajzie a za ich rodiny. Vyzdvihol význam pripravovaného podujatia na pomoc obetiam prostitúcie. Ide o krížovú cestu ulicami Ríma, ktorú na budúci piatok zorganizovala Komunita pápeža Jána XXIII., založená Don Orestem Benzim.
Preložil: Jozef Bartkovjak SJ
