Prešov 10. marca (TK KBS) Rozhlas a Televízia Slovenska (Rádio Slovensko) odvysielala v prvú pôstnu nedeľu 9. marca v rámci Roka Sedembolestnej Panny Márie v priamom prenose ďalšiu svätú liturgiu, ktorú každú druhú nedeľu v mesiaci slávi vždy jeden z biskupov. Hlavným slúžiacim gréckokatolíckej svätej liturgie z Kaplnky Najsvätejšej Trojice v Gréckokatolíckom kňazskom seminári bl. biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove bol prešovský arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak SJ. V Gréckokatolíckej cirkvi je na prvú pôstnu nedeľu evanjelium podľa Jána 1, 43 – 51. Homíliu prinášame v plnom znení:
Drahí spolubratia v kňazskej službe, predstavení kňazského seminára, drahí bohoslovci, milí poslucháči Slovenského rozhlasu.
Srdečne vás pozdravujem a prajem vám všetkým peknú, požehnanú nedeľu, ktorá nám kresťanom nanovo sprítomňuje Ježišovo víťazstvo nad hriechom, čiže jeho smrť a vzkriesenie a tiež sviatočný deň, ktorý patrí Bohu, našej duši a rodine.
Tento rok je vyhlásený Konferenciou biskupov Slovenska za Rok Sedembolestnej. V Prešovskej archieparchii som ho ešte rozšíril o rozmer rodiny a ustanovil som ho za Rok rodiny, ktorá má svoj veľký vzor vo Svätej Nazaretskej rodine.
Od začiatku februára putuje po našich rodinách ikona Svätej rodiny (konkrétne 337 ikon), aby sa naše kresťanské rodiny inšpirovali životom Svätej rodiny a čím viac sa jej podobali v láske, v ochote si pomáhať a vo vzájomnej službe. Tieto hodnoty sa získavajú spoločnou modlitbou v rodine.
A toto je môj zámer, aby sa v rodinách znova obnovila spoločná modlitba tak, ako to bolo samozrejmé u našich rodičov, či starých rodičov ešte nie tak dávno, pred niekoľkými desiatkami rokov. Spoločná modlitba v rodine bude skutočná sila pre riešenie rôznych problémov v rodinách medzi manželmi i medzi deťmi.
Preto svoj zrak upriamujeme na Svätú Nazaretskú rodinu: na Presvätú Bohorodičku, na jej Božského Syna Ježiša a na sv. Jozefa, pestúna Božieho Syna.
Dnešné Božie slovo sa tiež dotýka Svätej rodiny. Hovorí o Ježišovi, ktorý pochádza z Nazareta.
Keď Filip povedal Natanaelovi: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho Syna z Nazareta“, Natanael odpovedá otázkou: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?“ a Filip mu hovorí: „Poď a uvidíš!“
Poď a uvidíš! Aké to nádherné svedectvo o Ježišovi. Ježiš hovorí o svojom Nebeskom Otcovi, hovorí o Božom kráľovstve, rozpráva tak presvedčivo, že všetci visia na jeho ústach a gestách, a veľmi pozorne a dlho ho počúvajú. Ježiš, Boží Syn, potvrdzuje pravosť svojich slov skutkami a neskôr aj zázrakmi.
Poď a uvidíš! Je to výzva pre nás všetkých, ktorí sme sa stali Ježišovými učeníkmi – žiť ako Ježiš, ohlasovať Božie kráľovstvo a predovšetkým byť živými svedkami Ježišovej lásky. Aby aj o nás mohli platiť Filipove slová z Evanjelia: Poď a uvidíš! Poď a uvidíš život kresťana, jeho skutky, jeho dobrotu pomáhať ľuďom a slúžiť im.
Dnes zvlášť cítime, ako je devalvované ľudské slovo – toľko pekných, ale prázdnych slov vedia ľudia povedať. Preto dnes všetci chceme vidieť skutky, skutky, aké konali všetci členovia Svätej Nazaretskej rodiny: Ježiš, Panna Mária a sv. Jozef. Tie skutky majú byť viditeľné v našich kresťanských rodinách.
Nedávno som pochovával starého, vyše 90 ročného muža. V nekrológu jeho deti o ňom napísali nádherné svedectvo: „Náš otecko každý deň začínal a končil modlitbou na kolenách.“ Povedzte, či môže kresťanský rodič, otec a matka dať krajšie svedectvo svojim deťom, než je modlitba na kolenách v rodine?
Pre mnohých je to dnes už nemoderné modliť sa a k tomu ešte na kolenách. Ale drahí bratia a sestry, milí poslucháči Slovenského rozhlasu, buďme k sebe priami a úprimní! Ak sa nechceme modliť, – koniec koncov sme slobodní a nemusíme sa modliť, – ale pamätajme, že potom sa vo svojom živote častejšie musíme obracať na psychológov a používať mnohé antidepresiva, či iné prostriedky, ktoré nám aspoň na čas utlmia svedomie, ktoré sa v nás ozýva.
Poď a uvidíš! Povedal Filip Natanaelovi, keď mu zvestoval Ježiša Krista, v ktorom spoznal Božieho Syna.
Tak túžim po tom, aby tieto slová platili o všetkých kresťanoch a o kresťanských rodinách. Lebo, mnohé slová, ktoré vyriekneme v diskusiách s neveriacimi a hlavne s tými, ktorí sú nabrúsení na kňazov a na Cirkev, nič nezmôžu. Nestrácajme takto čas.
Najsilnejší je náš vlastný príklad a naša láska k týmto ľuďom i konkrétna služba im. Naše vlastné svedectvo im veľa vysvetlí, môže ich priviesť k poznaniu Toho, ktorý prišiel na túto zem, aby nás všetkých vykúpil a osobne každému človekovi ponúkol záchranu a spásu.
Svätý Otec František to nádherne vyjadril: „Ponížiť sa znamená vždy stavať most, vždy. Toto znamená byť kresťanom.“ Majme na pamäti tieto slová, hlavne v rodinách, ale aj v bežnom živote, na pracovisku i pri každej diskusii. Nimi dáme najkrajšie kresťanské svedectvo druhým. Amen.
