Vatikán 26. decembra (RV) V druhý deň vianočnej oktávy sa Svätý Otec František spolu s veriacimi pomodlil poludňajšiu modlitbu Anjel Pána a udelil im apoštolské požehnanie. Svoj príhovor zameral na obsah liturgického sviatku sv. Štefana. Veriacim, ktorí prišli na Námestie sv. Petra aj napriek oblačnému a chvíľami daždivému počasiu, sa prihovoril týmito slovami:„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Nemáte strach z dažďa, ste statoční!
Liturgia predlžuje Slávnosť Narodenia Pána na osem dní, ako čas radosti pre všetok Boží ľud! A v tento druhý deň oktávy je do radosti Vianoc vložený sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka Cirkvi. Kniha Skutkov apoštolov nám ho predstavuje ako «muža plného viery a Ducha Svätého» (Sk 6,5), vybraného spolu s ďalšími šiestimi na službu vdovám a chudobným v prvom spoločenstve v Jeruzaleme. Rozpráva nám o jeho mučeníctve, keď po tom, ako svojou ohnivou rečou vyvolal hnev členov Veľrady, bol vyvlečený za múry mesta a ukameňovaný. Štefan zomrel tak ako Ježiš, vyprosujúc odpustenie pre svojich vrahov (porov. Sk 7,55-60).
V radostnej atmosfére Vianoc sa môže táto spomienka zdať nepatričná. Vianoce sú totiž sviatkom života a napĺňajú nás pocitmi nerušenosti a pokoja. Prečo narúšať ich čaro spomienkou na takú ukrutnú násilnosť? V skutočnosti, z pohľadu viery je sviatok sv. Štefana v plnom súlade s hlbokým významom Vianoc. V mučeníctve je totiž násilie porazené láskou, smrť je porazená životom. Cirkev vidí v obete mučeníkov ich „narodenie pre nebo“. Slávme teda dnes „narodenie“ Štefana, ktoré v hĺbke vyplýva z Kristovho narodenia. Ježiš premieňa smrť tých, ktorí ho milujú, na zornicu nového života!
V Štefanovom mučeníctve sa opakuje ten istý stret dobra so zlom, nenávisti s odpustením, miernosti s násilím, ktorý dosiahol svoj vrchol v Kristovom kríži. Spomienka na prvého mučeníka prichádza takto bezprostredne, aby rozptýlila falošný obraz Vianoc: ten rozprávkový a nasladlý obraz, ktorý v evanjeliu neexistuje! Liturgia nás privádza k opravdivému zmyslu Vtelenia, keď prepája Betlehem s Kalváriou a pripomína nám, že Božia spása vedie cez zápas s hriechom a prechádza tesnou bránou kríža. Toto je cesta, ktorú Ježiš jasne vyznačil svojim učeníkom, ako to dosvedčuje dnešné evanjelium: «Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený» (Mt 10,22).
Preto sa dnes modlime osobitným spôsobom za kresťanov, ktorí znášajú diskrimináciu za to, že vydávajú svedectvo o Kristovi a evanjeliu. Buďme blízki týmto bratom a sestrám, ktorí, tak ako sv. Štefan, sú nespravodlivo obviňovaní e stávajú sa obeťami násilia rôzneho druhu. Som si istý, že dnes sú, žiaľ, početnejší než v prvom období Cirkvi. Je ich veľké množstvo. K tomuto dochádza predovšetkým tam, kde náboženská sloboda ešte nie je zaručená alebo sa naplno neuplatňuje. Deje sa to však aj v krajinách a prostrediach, ktoré na papieri chránia slobodu a ľudské práva, no v skutočnosti sa tam veriaci, a osobitne kresťania, stretávajú s obmedzovaním a diskrimináciou. Chcem vás poprosiť o modlitbu za týchto bratov a sestry, vo chvíľke stíšenia – všetci. [chvíľa ticha] A zverme ich Márii: Zdravas Mária, milosti plná... [veriaci sa modlia spolu s pápežom] U kresťana toto nevyvoláva počudovanie, pretože Ježiš to predpovedal ako príhodnú príležitosť na vydávanie svedectva. Predsa však, na občianskej úrovni má byť nespravodlivosť pomenovaná pravým menom a odstránená.
Nech nám Mária, Kráľovná mučeníkov pomáha prežívať Vianoce s tým zápalom viery a lásky, ktorý žiari vo sv. Štefanovi a vo všetkých mučeníkoch Cirkvi.“
*
Pápež František sa s prítomnými pomodlil Anjel Pána a udelil im požehnanie. Po krátkom záverečnom povzbudení k prežívaniu vzájomnej lásky v rodinách a spoločenstvách a po prianí požehnaných Vianočných sviatkov zaželal všetkým aj dobrú chuť k obedu.
Preložil: Jozef Bartkovjak SJ
