Vatikán 24. novembra (RV) Slávnosťou Krista Kráľa na Námestí sv. Petra v nedeľu 24. novembra, ktorej predsedal pápež František, vyvrcholil Rok viery. Petrov nástupca ju slúžil spolu s katolíckymi patriarchami všetkých východných rítov a ďalšími 1200 kňazmi za účasti 60-tisíc pútnikov, ktorí prišli z rôznych kútov Talianska a celého sveta i napriek nie príliš dobrému počasiu.Rok viery vyhlásil na rovnakom mieste pápež Benedikt XVI., a to 11. októbra 2012 pri 50. výročí začiatku II. vatikánskeho koncilu. Počas dnešnej svätej omše bol na vyvýšenom mieste vystavený relikviár s pozostatkami, ktoré sa pripisujú sv. Petrovi. Drobné zlomky kostí, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou patria prvému z apoštolov, boli nájedené presne na mieste, kde bol pochovaný, ktoré je historicky jednoznačne doložené.
Samotné telo sv. Petra bolo za prenasledovania kresťanov v prvých storočiach prenesené na iné miesto, o ktorom sa nezachoval dostačujúci záznam. Pôvodné miesto pochovania prvého pápeža pod Vatikánskym pahorkom sa však jednoznačne nachádza v niekoľkometrovej hĺbke presne pod hlavným oltárom Baziliky sv. Petra, ktorú na tomto mieste v jej starovekej podobe postavil cisár Konštantín Veľký. Tento raz boli ostatky vôbec po prvýkrát vystavené k verejnej úcte,a to práve pri dnešnej príležitosti.
Nasleduje plné znenie homílie pápeža Františka z tejto slávnosti:
„Dnešná slávnosť Krista Kráľa vesmíru, zavŕšenie liturgického roka, predstavuje aj ukončenie Roka viery, vyhláseného Benediktom XVI., na ktorého teraz myslíme s láskou a uznaním za tento dar, ktorý nám dal. Touto prozreteľnostnou iniciatívou nám dal príležitosť znovuobjaviť krásu tej cesty viery, ktorá mala svoj začiatok v deň nášho krstu, ktorým sme sa stali Božími deťmi a bratmi v Cirkvi. Je to cesta, ktorá má ako definitívny cieľ plné stretnutie s Bohom, a na ktorej nás Duch Svätý očisťuje, dvíha a posväcuje, aby nám dal vstúpiť do šťastia, po ktorom prahne naše srdce.
Chcem tiež srdečne a bratsky pozdraviť tu prítomných patriarchov a vyšších arcibiskupov východných katolíckych cirkví. Znak pokoja, ktorý si s nimi dám, znamená predovšetkým uznanie Rímskeho biskupa týmto komunitám, ktoré vyznali a vyznávajú Kristovo meno s príkladnou vernosťou, často zaplatenou vysokou cenou.
Rovnakým spôsobom chcem ich prostredníctvom prejaviť toto gesto všetkým kresťanom, ktorí žijú vo Svätej zemi, v Sýrii a na celom Východe, aby všetci obsiahli dar pokoja a svornosti.
Biblické čítania, ktoré odzneli, majú ako spoločnú niť ústredné postavenie, centrálnosť Krista. Kristus je v strede, Kristus je tým stredom. Kristus je stredom stvorenia, Kristus je stredom ľudu, Kristus je stredom dejín.
1. Apoštol Pavol nám ponúka veľmi hlbokú víziu centrálnosti Krista. Predstavuje nám ho ako Prvorodeného zo všetkého stvorenia: v ňom, skrze neho a pre neho boli stvorené všetky veci. On je stredobod všetkých vecí, on je počiatok. Ježiš Kristus, Pán: Boh mu dal totálnu plnosť, aby v ňom bolo všetko zmierené (porov. Kol 1,12-20). Pán stvorenia, Pán zmierenia.
Tento obraz nám umožňuje pochopiť, že Ježiš je stredobodom stvorenia. A preto postoj, ktorý sa žiada od veriaceho, ak ním chce byť, spočíva v uznaní a prijatí do svojho života tejto centrálnosti Ježiša Krista, v myšlienkach, v slovách a v skutkoch. Takto sa naše myšlienky stanú myšlienkami kresťanskými, Kristovými myšlienkami. Naše skutky sa stanú skutkami kresťanskými, Kristovými skutkami. Naše slová sa stanú slovami kresťanskými, slovami Krista. A naopak, keď tento stred stratíme, tým, že ho nahradíme niečím iným, vyplývajú z toho len škody, ako pre prostredie, ktoré nás obklopuje, tak aj pre samotného človeka.
2. Okrem toho, že je stredom stvorenia a stredom zmierenia, je Kristus stredom Božieho ľudu. A práve dnes je tu, je uprostred nás. Teraz je tu v Slove a bude tu na oltári živý, prítomný medzi nami, vo svojom ľude. Je to tak, ako sme videli v prvom čítaní, kde sa hovorí o dni, keď kmene Izraela prišli hľadať Dávida a pred Pánom ho pomazali za kráľa nad Izraelom (porov. 2 Sam 5,1-3). Prostredníctvom hľadania ideálnej postavy kráľa títo ľudia hľadali samotného Boha: Boha, ktorý by sa im stal blízkym, ktorý by bol ochotný sprevádzať človeka na jeho ceste, ktorý by sa im stal priateľom.
Kristus, potomok kráľa Dávida, je práve tým „bratom“, okolo ktorého sa tvorí ľud, ktorý sa ujíma starostlivosti o svoj ľud, o nás všetkých, za cenu vlastného života. V ňom sme jedno: zjednotení v ňom zdieľame jednu cestu, jeden osud. Jedine v ňom, v ňom ako strede, máme svoju totožnosť ako ľud.
3. A nakoniec, Kristus je stredom dejín ľudstva a aj stredom dejín každého človeka. K nemu môžeme vzťahovať radosti a nádeje, zármutky a úzkosti, z ktorých je utkaný náš život. Keď je Ježiš v strede, vtedy aj tie najtemnejšie momenty nášho života dostávajú svetlo, a nadobúdame nádej, ako ten dobrý lotor v dnešnom evanjeliu.
Zatiaľ čo sa všetci ostatní obracali na Ježiša s opovrhnutím - „Ak si Kristus, Kráľ-Mesiáš, zachráň sám seba, zostúp z kríža!“ -, ten človek, ktorý vo svojom živote chyboval až do posledného konca, obracia sa kajúcne na ukrižovaného Ježiša s prosbou: «Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva» (Lk 23,42). A Ježiš mu sľubuje svoje kráľovstvo: «Dnes budeš so mnou v raji» (v. 43). Ježiš vyslovuje iba slovo odpustenia, nie odsúdenia. A keď človek nachádza odvahu prosiť o toto odpustenie, podobnú prosbu Pán nikdy nenechá naprázdno.
Dnes všetci môžeme uvažovať nad naším životným príbehom, nad našou cestou. Každý z nás má svoje dejiny. Každý z nás, má aj svoje pochybenia, svoje hriechy, svoje šťastné chvíle i svoje tmavé momenty. Osoží nám v dnešný deň uvažovať nad našimi dejinami a hľadieť na Ježiša, a zo srdca mu opakovať mnoho krát, ale z hĺbky srdca, v tichu, každý z nás: ‚Spomeň si na mňa, Pane, teraz, keď si vo svojom Kráľovstve! Ježiš, spomeň si na mňa, pretože sa chcem stať dobrým, chcem sa stať dobrou, no nemám silu, nevládzem: som hriešnik, som hriešnica! No spomeň si na mňa, Ježiš: ty si na mňa môžeš spomenúť, pretože si v strede, si naozaj vo svojom Kráľovstve!‘ Aké krásne! Urobme to dnes všetci, každý vo svojom srdci, znova a znova: ‚Spomeň si na mňa, Pane, ty, ktorý si v strede, ty, ktorý si vo svojom Kráľovstve!‘
Ježišov prísľub dobrému lotrovi nám dáva veľkú nádej: hovorí nám, že Božia milosť vždy štedro prevyšuje modlitbu prosiaceho. Pán darúva vždy navyše, je taký štedrý, že dáva zakaždým viac, než o čo sme ho žiadali: prosíš ho, aby si na teba spomenul, a on ťa vovádza do svojho Kráľovstva! Ježiš je ozajstným stredom našich túžob po radosti a spáse. Poďme všetci spoločne po tejto ceste.“
Po homílii nasledovalo slávnostné vyznanie viery. Počas celého Kréda Svätý Otec s veľkou úctou držal v rukách umeleckú kovovú urnu s relikviou sv. apoštola Petra. Urna s reliéfnym nápisom „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ bola počas celej slávnosti umiestnená na čestnom mieste pri oltári. V slávnostnom sprievode ju niesol pápežský sakristián Pavol Benedik OSA.
Pápež František si pred obradom prijímania dal znak pokoja s patriarchami a arcibiskupmi východných katolíckych cirkví. Znak pokoja dal aj prešovskému arcibiskupovi-metropolitovi Jánovi Babjakovi SJ. Medzi hlavnými koncelebrujúcimi boli dekan kardinálskeho kolégia Angelo Sodano a emeritný prefekt Kongregácie pre bikupov kard. Giovanii Battista Re. V závere slávnosti Svätý Otec odovzdal Cirkvi novú posynodálnu exhortáciu Evangelii gaudium. Symbolicky si ju z jeho rúk postupne prichádzali prevziať zástupcovia rozličných životných stavov pochádzajúcich z krajín celého sveta: kňaz, diakoni, rehoľníci, rehoľníčky, seminaristi, viacerí laici a laičky, rodičia s dieťaťom v náručí, starší ľudia, a aj nevidiaca osoba. Jeden z 27 výtlačkov exhortácie Svätý Otec odovzdal Slovenke Márii Bulákovej, ktorá zastupovala skupinu mladých z Centro San Lorenzo.
Na záver Svätý Otec vyzdvihol službu všetkých, ktorí pracovali na realizácii Roka viery. Menovite poďakoval Mons. Rinovi Fisichellovi, ktorý ako predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie riadil jeho priebeh, a tiež všetkým jeho spolupracovníkom. Pri pozdrave adresovanom prítomnej skupine Ukrajincov pripomenul milióny obetí tzv. „Holodomoru“, veľkého hladomoru spôsobeného sovietskym režimom, ktorého 80. výročie si Ukrajina v týchto dňoch pripomína. Ďalej pripomenul misionárov, ktorí sa zaslúžili o prinášanie viery do mnohých častí sveta, medzi nimi osobitne bl. Junipera Serru, španielskeho františkána, ktorého 300. výročie narodenia si Cirkev pripomína. Pred modlitbou Anjel Pána vyzval prítomných, aby do jej úmyslu vložili prosbu za všetkých prenasledovaných pre vieru. Po apoštolskom požehnaní sa osobne pozdravil s patriarchami, kardinálmi a biskupmi a potom z otvoreného papamobilu požehnal veriacich na celom Námestí sv. Petra i priľahlom námestí Pia XII. Záver Roka viery bol spojený aj so zbierkou pre Filipíny postihnuté tajfúnom.
