Vatikán 3. novembra (RV) „Niet takej profesie alebo spoločenského postavenia, niet takého hriechu či zločinu, akéhokoľvek druhu by bol, ktorý by mohol vymazať z Božej pamäte a srdca jediné z jeho detí.“ To sú slová z príhovoru Svätého Otca Františka v nedeľu 3. novembra 2013, ktorý predniesol napoludnie z okna svojej pracovne. Prinášame ho v plnom znení. Po modlitbe Anjel Pána spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra a prosbe za duše zosnulých Svätý Otec ako zvyčajne všetkým udelil apoštolské požehnanie. "Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Úsek z Lukášovho evanjelia na dnešnú nedeľu nám ukazuje Ježiša, ktorý na svojej ceste smerom k Jeruzalemu vstupuje do mesta Jericha. Je to posledná etapa tej cesty, v ktorej je zhrnutý zmysel celého Ježišovho života, zasväteného hľadaniu a záchrane oviec, stratených z domu Izraela. Čím viac sa však putovanie blíži k cieľu, tým viac sa okolo Ježiša sťahuje slučka nepriateľstva.
Napriek tomu sa v Jerichu udeje jedna z najradostnejších udalostí z podania sv. Lukáša: obrátenie Zacheja. Tento človek je stratenou ovcou, je opovrhovaný a „exkomunikovaný“, pretože je to mýtnik, ba čo viac, je na čele mýtnikov toho mesta, priateľ nenávidených rímskych okupantov, je to okrádač a zdierač.
Keďže sa nemôže k Ježišovi priblížiť, pravdepodobne pre svoju zlú povesť, a keďže je malej postavy, Zachej sa vyštverá na strom, aby mohol vidieť Majstra, ktorý tade prechádza. Toto vonkajšie gesto je trochu smiešne, no vyjadruje vnútorný skutok človeka, ktorý sa usiluje dostať ponad zástup, aby mal kontakt s Ježišom. Samotný Zachej nepozná hlboký zmysel svojho gesta, nevie, prečo tak robí, ale robí to. Ani sa neodvažuje dúfať, že by vzdialenosť, ktorá ho delí od Ježiša, mohla byť prekonaná. Zmieruje sa s tým, že ho uvidí iba ako prechádza. No Ježiš, keď sa priblíži k tomu stromu, volá ho po mene: «Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!» (Lk 19,5). Ten človek malej postavy, všetkými odmietnutý a vzdialený od Ježiša, je akoby stratený v anonymite. No Ježiš ho volá, a to meno „Zachej“ má v jazyku tej doby krásny význam, plný symboliky. „Zachej“ totiž znamená „Boh pamätá“.
A Ježiš ide do Zachejovho domu, čím vyvoláva kritiku všetkého ľudu Jericha, keďže aj v tej dobe sa veľa klebetilo, a hovorili: „Ale ako to? Popri tých všetkých statočných ľuďoch, ktorí sú v meste, ide práve k tomu mýtnikovi?“ Áno, pretože on bol stratený. A Ježiš hovorí: «Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom» (Lk 19,9). Do Zachejovho domu od toho dňa vstúpila radosť, vstúpil tam pokoj, vstúpila tam spása, vstúpil tam Ježiš.
Niet takej profesie alebo spoločenského postavenia, niet takého hriechu či zločinu, akéhokoľvek druhu by bol, ktorý by mohol vymazať z Božej pamäte a srdca jediné z jeho detí. „Boh pamätá“, vždy, nezabúda na nikoho z tých, čo stvoril. On je Otec, vždy v bdelom a láskyplnom očakávaní toho, že v srdci dieťaťa uzrie zrodiť sa túžbu po návrate domov. A keď zaregistruje tú túžbu, čo i len jednoducho naznačenú, častokrát aj takmer nevedomky, okamžite je pri ňom a svojím odpustením mu uľahčuje cestu obrátenia a návratu. Pozrime na Zacheja, dnes, na strome: jeho gesto je smiešne, no je to gesto spásy. A ja ti hovorím: Ak máš ťarchu na svojom svedomí, ak sa hanbíš za množstvo vecí, ktoré si popáchal, zastav sa trochu, nestrácaj hlavu. Pomysli na to, že ktosi ťa čaká, pretože nikdy na teba neprestal pamätať, a ten ktosi je tvoj Otec, je to Boh, ktorý ťa očakáva! Vyštveraj sa, ako to urobil Zachej, vylez na strom túžby po odpustení, a ja ťa ubezpečujem, že sa nesklameš. Ježiš je milosrdný a nikdy sa neunúva odpúšťať! Dobre si to zapamätaj, taký je Ježiš.
Bratia a sestry, dovoľme aj my Ježišovi, aby nás oslovil po mene! V hĺbke srdca počúvajme jeho hlas, ktorý nám hovorí: „Dnes musím zostať v tvojom dome“, čiže v tvojom srdci, v tvojom živote. A prijmime ho s radosťou. On nás môže zmeniť, môže premeniť naše srdce z kameňa na srdce z mäsa, môže nás vyslobodiť z egoizmu a urobiť z nášho života dar lásky. Ježiš to môže urobiť. Dovoľ Ježišovi, aby sa na teba pozrel!"
Preložil: Jozef Bartkovjak SJ
