História pútnického miesta v Šaštíne:

1564 - Začiatok pútnictva. V tomto roku Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštinského panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.

1654 - Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Tu bola do začiatku 18. storočia.

1710 - Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Preto sa začalo s ich vyšetrovaním.

1732 - 25. augusta sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave. – 10. novembra za účasti mnohých duchovných a 20 tisíc pútnikov slávnostne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. Vtedy sa na tomto mieste slúžila po prvý raz svätá omša. Sochu zverili do opatery šaštínskemu farárovi Jánovi Schonovi.

1733 - provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla. Podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor.

1736 - 16. júla posviacka základného kameňa. Začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne. Neskôr stavbu viedol Matej Vépy.

1748 - bola dokončená stavba a strecha nad kostolom a v roku 1751 bol zastrešený aj kláštor.

1762 - 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.

1786 - cisár Jozef II. Zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštinského farára – dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Starý farský kostol v Šaštíne zatvorili. Faru presťahovali do časti kláštora, ktorý sa stal cisárskym majetkom.

1924 - 8. september rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni – synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námesti, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi.

1926 - 31. októbra bola posviacka 4 veľkých zvonov.

1928 - bola posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4.745 kg.

1950 - 14. apríla boli zo Šaštína násilne vyhnaní Saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal. Pútnici aj nadaľej, aj cez prekážky navštevovali pútnický chrám.

1964 - pri 400 – ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23. novembra na baziliku minor – menšiu. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 27. decembra za účasti trnavského pána biskupa Lazíka, mnohých duchovných a veriacich.

1966 - pápež Pavol VI. vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú Patrónku Slovenska

1968 – 70 - znova faru spravujú otcovia Saleziáni – zavádzajú nové ozvučenie, elektrický pohon zvonov a postavili provizórny oltár k ľudu.

1987 - Mariánsky rok- baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty.

1990 - koncom februára prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni a pod vedením farára-dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky, 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčasnilo o 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich.

1990 - 22. apríla: Pápež Ján Pavol II. pri ceste helikoptérou zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a sľúbil, že príde na púť.

1995, 1. júl – Bazilika privítala najvzácnejšieho pútnika, pápeža Jána Pavla II.

2012, 12. augusta – Výročie 250. rokov posviacky Baziliky

2013 - Pútnici už 449 rokov putujú do Šaštína

* * *

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. september)

Uctievanie Matky Božej a Sedembolestnej na Slovensku

Slováci už oddávna prechovávali úctu a dôveru k Božej Matke Sedembolestnej. Prvé chrámy zasvätené Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1250, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia pedtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov, ktorá sa venovala úcte Sedembolestnej Panny Márie a táto úcta prenikla aj na naše územie. V druhej polovici 16. storočia sa zachovala zmienka o približne 45 kostol a kaplnkách zasvätených Sedembolestnej Panne Márii.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie

Prvá zmienka o slávení sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412 počas cirkevného snemu v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Cirkev ho ustanovil pápež Benedikt XIII.

Národná Svätyňa Šaštín

Národnou Svätyňou sa pre Patrónku Slovenska stal chrám v Šaštíne. Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska, si Slovensko a Katolícka cirkev pripomínajú 15. septembra. Viac o histórii pútnického miesta je možnosť sa dozvedieť v „Krátkej histórii“.

Prečo Sedembolestná?

Číslo sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Vymenúva sa 7 najznámejších bolestí Panny Márie:

1. Proroctvo Simeona, ktorý jej 40 dní po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť jej Syna a to, že jej dušu „prenikne meč“.

2. Útek s dieťaťom do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme chlapcov mladších ako 2 roky

3. Strata 12- ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme

4. keď Ježiša zajali a odsúdili

5. keď Ježiš zomieral na kríži

6. keď Ježiša zložili z kríža

7. Keď Ježišovo telo kládli do hrobu

Pripravil: Martin Ližičiar

( TK KBS, mli; ml ) 20130913020   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]