Spiatočný let trval 11,5 hodiny. Stodvadsať minúť spiatočného letu vyhradil František otázkam spolucestujúcich novinárov. Venoval sa i citlivým témam - kuriálnej reforme, (údajnej) vatikánskej homoloby či kauze vatileaks. Svätý Otec hovoril o svojich cestovných plánoch i synovskom vzťahu k emeritnému pápežovi. Povedal i možný termín kanonizácie bl. Jána Pavla II. - v nedeľu Božieho milosrdenstva, teda 27. apríla 2014. Najskôr prinášame jeho rekapituláciu prvej medzinárodnej cesty.

"Bola to krásna cesta, ktorá mi po duchovnej stránke veľmi prospela. Som pomerne unavený, ale v srdci mám radosť. Stretávanie s ľuďmi je vždy blahodárne, pretože v každom človeku pracuje Pán. A Pánovo bohatstvo je také, že od druhých môžeme vždy dostať veľa krásneho. To je teda moja prvotná bilancia."

František ocenil radosť a vrelosť brazílskeho národa - napriek veľkému dejinnému utrpeniu je ich veselosť nákazlivá, povedal. Potom sa rímsky biskup dotkol otázky svojej osobnej bezpečnosti, ktorá po jeho prílete do Ria vyvolala viaceré diskusie.

"V Riu sa počas všetkých týchto dní neudial žiadny bezpečnostný incident. Všetko bolo veľmi spontánne. Vďaka menším bezpečnostným opatreniam som mohol byť v blízkosti ľuďom, objímať ich a zdraviť. Bezpečnosť spočíva v tom, že dôverujete ľuďom. Samozrejme vždy existuje nebezpečenstvo, že sa vyskytne nejaký blázon, ktorý niečo urobí. Existuje však tiež Pán! Myslím ale, že biskup v opancierovanom aute je bláznovstvo. Dávam teda prednosť tomu bláznovi vonku. Blízkosť nám všetkým len prospeje."

Svätý Otec ocenil organizáciu, prácu informačných prostriedkov a najmä toľko početnú účasť mladých ľudí. Vyzdvihol tiež prvú časť svojho programu - návštevu v mariánskej svätyni v Aparecide. Zveril sa, že sa tam pôvodne chcel pomodliť sám a v súkromní... Ešte v súvislosti s cestou sa jeden taliansky vatikanista pýtal, čo si pápež niesol v svojej aktovke pri nástupe do lietadla a prečo mu batožinu neniesol niekto iný.

"Neboli tam kľúče od atómovej bomby. Niesol som si aktovku sám, pretože to tak robím vždy, keď cestujem. Čo bolo vo vnútri? No, holiaci štrojček... breviár, diár. Kniha - vzal som si jednu o sv. Terezke, ktorú veľmi uctievam. Myslím, že je normálne nosiť si na cestách tašku a že máme byť normálny. Trochu ma udivuje, že sa ma na to pýtate. Skutočne fotografia s taškou obletela svet? Musíme si predsa zvyknúť na životnú normalitu..."

Pápežský špeciál tiež nemal zvláštnu lôžkovú či inú úpravu. Novinárom povedal, že o to sám dôrazne žiadal. Prinášame aj ďalšie témy, ktoré zazneli na tlačovej konferencii s Františkom.

Prvá otázka španielskeho novinára sa týkala uvažovaných reforiem vo vatikánskej kúrii. Zaujímala ho napríklad budúcnosť tzv. vatikánskej banky (IOR).

Musím povedať, že ekonomickými problémami som sa chcel zaoberať až budúci rok. Ale okolnosti, ktoré sú verejne známe, ma priviedli k tomu, aby som sa tým začal zaoberať hneď. Na prvom mieste je problém IOR (Inštitút náboženských diel) - ako začať s reformou a napraviť, čo treba. (...) Zatiaľ neviem, ako bude jeho budúcnosť. Objavujú sa rôzne hlasy, niekto hovorí, že bude lepšie, keď to bude normálna banka, iní, aby to bol podporný fond, iní hovoria, že najlepšie by bolo ho zavrieť. Dôležité je, že sa hľadá riešenie. Aké bude konkrétne, zatiaľ neviem. Musí to ale byť riešenie, ktoré bude transparentné a poctivé.

Portugalská novinárka sa ďalej Svätého Otca pýtala, prečo stále prosí o modlitbu, keď to nie je u pápeža obvyklé.

Vždy som prosil, aby sa za mňa druhí ľudia modlili. Keď som bol kňaz, nebolo to tak často, keď som sa stal biskupom, začal som o to prosiť pravidelne, pretože cítim, že bez Pánovej pomoci nie je možné pre Neho pracovať a slúžiť Božiemu ľudu. Sám cítim svoje mnohé obmedzenia, viem, že som hriešnik. (...) Je to jednoducho už môj zvyk, ktorý vychádza z môjho srdca, cítim, že o modlitbu musím prosiť. Je to proste tak.

Brazílsku novinárku zaujímalo, prečo v jej vlasti pápež nehovoril na tému potratov, manželstiev ľudí rovnakého pohlavia a sexuality. Pripomenula, že v Brazílii bol schválený zákon, ktorý rozširuje právo na potrat a dovoľuje manželstvo homosexuálov. Sú to otázky, ktoré mladých ľudí zaujímajú.

Cirkev sa k týmto otázkam už dokonale vyjadrila. Nebolo nutné sa k týmto témam vrácať. Podobne som nehovoril i o finančných podvodoch, o klamstve alebo o ďalších veciach, voči ktorým Cirkev zastáva jasné učenie. Bolo naopak potrebné hovoriť o pozitívnych veciach, ktoré mladých povzbudia na ich ceste. Naviac mládež vie dosť presne, aký je postoj Cirkvi k týmto otázkam.

Ďalší brazílsky novinár pripomenul, že brazílska Katolícka cirkev stratila v posledných rokoch veľa veriacich, ktorí prešli k pentekostálnym cirkvám. Pýtal sa, či si Svätý Otec myslí, že hnutie charizmatickej obnovy môže pomôcť proti tomuto trendu.

Čo sa týka charizmatickej obnovy, musím sa priznať k jednej veci. Na konci 70-tych a začiatku 80-tych rokov som ich nemohol ani vidieť. Hovoril som si o nich, že si pletú slávenie liturgie so školou samby. Potom som sa ale kajal a zmenil som názor, pretože som ich lepšie spoznal. Charizmatické hnutie od tej doby tiež urobilo pekný kus cesty. Teraz verím, že toto hnutie koná veľa dobra v prospech Cirkvi. V Buenos Aires som ich ako biskup každoročne pozýval na svätú omšu do katedrály a podporoval som ich činnosť. Verím - a tu trochu rozšírim odpoveď - že v tejto dobe Cirkev potrebuje všetky hnutia. Hnutia sú milosťou Ducha svätého.

Francúzsky novinár sa pápeža pýtal, prečo o sebe tak výrazne hovorí ako o rímskom biskupovi. Zaujímalo ho, aký je zmysel tohto dôrazu - či sa týka biskupskej kolegiality alebo ekumenických vzťahov, či azda tým chce vyjadriť postoj, byť len prvý medzi rovnými (primus inter pares).

Nie je nad tým potrebné príliš špekulovať. Pápež je na prvom mieste biskupom mesta Rím, a ako rímsky biskup je tiež Petrovým nástupcom a Kristovým námestníkom. Potom existujú ešte ďalšie tituly, ale jeho prvý titul je "rímsky biskup". Vôbec tým nie je myslené nič viac, že je prvý medzi rovnými, to nie. A či to pomáha ekumenizmu? Myslím, že áno.

Zástupca americkej stanice CNN chcel vedieť, ako pápež mienil výraz, že sa cíti ako v klietke, keď hovoril k mladým z Argentíny.

Viete, koľkokrát som sa chcel prejsť po rímskych uliciach? V Buenos Aires som totiž rád chodil po ulici, veľmi rád, bol som na to zvyknutý. V tomto zmysle sa teda cítim trochu ako v klietke. Ale musím dodať, že vatikánska stráž si zaslúži pochvalu. Teraz mi totiž dovoľujú robiť niečo naviac, čo doteraz nebolo zvykom. Ale ich prácou je dbať o moju bezpečnosť. Chápem teda, že sa nemôžem len tak vydať do ulíc.

Ďalšia téma sa týkala ženskej otázky v Cirkvi v súvislosti s jeho výrokom, že bez žien Cirkev stratí plodnosť. Myslel tým napríklad diakonské či kňazské svätenie žien, alebo to, že by ženy mohli viesť významné cirkevné úrady?

K otázke žien v Cirkvi som chcel povedať, že ich rola sa nevyčerpáva materstvom, (...) nejde ani o to, či smú ženy miništrovať, čítať pri bohoslužbe, byť prezidentkou Charity, ale ich rola je silnejšia. Cirkev bez žien by bola ako spoločenstvo apoštolov bez Panny Márie. Ona ako matka pomáha Cirkvi rásť. Mária je v tom dôležitejšia než apoštoli. Cirkev je ženského rodu, je to nevesta, je to matka. Myslím, že nám stále chýba hlbokú teológia ženy v Cirkvi, je potrebné osvetliť rolu a charizmu žien v Cirkvi. (...) V súvislosti so sviatosťou svätenia pre ženy sa Cirkev opakovane záporne vyjadrila a jej postoj definitívne potvrdil Ján Pavol II.

Španielsky novinár z denníka El País sa pýtal na vzťah s emeritným pápežom Benediktom XVI. a ako často sa stretávajú.

Pokiaľ viem, tak naposledy, keď žili dvaja alebo traja pápeži súčasne, tak spolu nehovorili, ale hádali sa, kto z nich je pravým pápežom, a tým spôsobili západnú schizmu. Benedikt XVI. je pre mňa pokorný Boží muž, muž modlitby. Keď bol zvolený za pápeža, tak som sa radoval. A tiež, keď sa zriekol svojho úradu, bol to pre mňa príkladný skutok. To dokáže len veľká osobnosť, len človek, ktorý sa vie modliť. Dnes býva vo Vatikáne a niektorí ľudia sa ma pýtajú: Ako to je to možné, že vo Vatikáne bývajú dvaja pápeži, neprekáža ti, nerobí kontrarevolúciu? Moja odpoveď znie, že je to ako mať doma múdreho starca. Taký starček je ctený, milovaný, načúvam mu. Benedikt XVI. je rozvážny človek, nemieša sa. Veľakrát som ho pri rôznych príležitostiach pozval, on prišiel len na požehnanie sochy sv. Michala vo vatikánskych záhradách, to bolo všetko. To hovorí samo o sebe. Pretože to, čo povedal 28. februára, keď sa vzdával úradu: "Medzi vami je budúci pápež, ktorému sľubujem poslušnosť." To dokáže len veľká osobnosť.

Existuje možnosť, že by Cirkev, hlásajúca milosrdenstvo, zmenila svoj disciplinárny postoj ku katolíkom, ktorí po rozvode žijú v druhom manželstve a sú vylúčení z jej sviatostného života. Tak znela otázka komentátora talianskeho denníka Corriere della Sera.

Táto téma sa stále vracia. Božie milosrdenstvo je však väčší než príklad, o ktorom hovoríte. Myslím, že naša prevratná doba je časom milosrdenstva. V Cirkvi čelíme mnohým problémom - korupcii, nedobrému príkladu niektorých kňazov či klerikalizmu, ktoré zanechali množstvo zranených. Cirkev je Matka a musí tieto zranenia s milosrdenstvom liečiť. Má byť milosrdná voči každému človek - nie len na nich čakať, ale skôr ich musí sama hľadať. To je pravé milosrdenstvo. Zažívame kairos milosrdenstva. Prvé tušenie jej nevyhnutnosti mal Ján Pavol II., keď svätorečil Faustínu Kowalsku a zaviedol sviatok Božieho milosrdenstva. Čo sa týka svätého prijímania pre rozvedených veriacich, žijúcich v druhom zväzku, je na to nutné nazerať v celku rodinnej pastorácie. Je to jedna z otázok, ktorou sa bude zaoberať 8-členná poradná kardinálska skupina. Pred dvomi týždňami ma vyhľadal generálny sekretár biskupskej synody, aby sme prerokovali tému budúceho zasadnutia. Bude antropologické, totiž zameria sa na pastoráciu rodín a manželstva. V tomto zmysle sa usilujeme o prehĺbenie, pretože problém rozvedených katolíkov sa dotýka tak trochu každého; je ich veľký počet. Môj predchodca kardinál Quarracino hovorieval, že podľa jeho názoru je polovica manželstiev neplatných. Ľudia vstupujú do manželstva bez potrebnej zrelosti, neuvedomujú si celoživotný záväzok, pretože sú k cirkevnému sobášu sociálne donútení. Potom je tu problém súdnej deklarácie nulity, pretože cirkevné tribunály ten nápor nezvládajú. Otázka manželskej manželskej pastorácie je totiž veľmi zložitá.

Nasledujúce dotazy mierili na Františka osobne - cíti sa od svojho nástupu na Petrov stolec stále ako jezuita? Aká je bilancia doterajších štyroch mesiacov pontifikátu?, pýtali sa novinári.

Kladiete mi teologické otázky! Jezuiti skladajú sľub poslušnosti pápežovi, ale keď sa z jezuitu stane pápež, mal by možno vyjadriť poslušnosť jezuitskému generálovi... Neviem, ako to vyriešiť. Duchovne sa samozrejme cítim ako jezuita a v srdci mám spiritualitu duchovných cvičení. Františkán sa zo mňa nestal. Tiež ako jezuita myslím, avšak, nie ako pokrytec. Ako pápež som prežil veľa krásnych vecí - stretnutie s talianskymi biskupmi, so seminaristami a rehoľníčkami, so žiakmi jezuitských škôl. Najsmutnejšia vec, ktorá ma zasiahla v srdci, bola návšteva Lampedusy. Najhorší zážitok bol ischias. Bo to niečo tak bolestného, že to nikomu neprajem. Najkrajšie je však hovoriť s ľuďmi. Prekvapilo ma, koľko som vo Vatikáne našiel dobrých ľudí. Chcel by som tak uviesť veci na pravú mieru - je tam skutočne veľmi veľa dobrých ľudí!

Pokorný a miernu "vidiecky kňaz", ktorému nechýbala odvaha a zmysel pre humor. Týmito slovami František definoval Jána XXIII., ktoré sa chystá kanonizovať spolu s Jánom Pavlom II., "veľkým misionárom Cirkvi".

Pôvodný dátum kanonizácie bol 8. decembra tohto roka. Chudobní pútnici z Poľska, ktorí prídu autobusom, by však veľmi riskovali na zľadovateľných diaľniciach. Po konzultácii s kardinálom Dziwiszom teda prichádzajú do úvahy dva termíny - buď tento rok na slávnosť Ježiša Krista Kráľa alebo budúci rok na Nedeľu Božieho milosrdenstva. Konzistórium o kauzách svätoročenia sa bude konať 30. septembra a do slávnosti Krista Kráľa by bolo možno málo času na prípravu. Myslím ale, že 8. december to určite nebude.

Na palube lietadla nechýbal ani ekumenický akcent. Ruský novinár sa Františka pýtal, aby komentoval 1 025. výročie pokresťančenia Rusi, ktoré sú v plnom prúde. Svätý Otec ocenil bohatstvo pravoslávnej liturgie a odporučili čítanie Dostojevského.

Záver tlačovej konferencie patril však ožehavejšej téme - existuje skutočne za bránami Vatikánu "gayovská lobby"?

O homosexuálnej lobby sa veľa píše, ale zatiaľ som vo Vatikáne nenašiel žiadnu zložku dokazujúcu, že je niekto gay. Myslím, že musíme rozlišovať medzi takýmto človekom a tendenciou vytvárať lobby.

„Myslím si, že ak sa človek stretne s takouto osobou, musí vedieť rozlišovať dva fakty: jeden, že je homosexuálne orientovaný a druhý, ktorým je lobovanie, pretože to nie je správne. Ak je nejaký človek homosexuálom, hľadá Pána a má dobré úmysly, kto som ja, aby som ho súdil?," povedal František.

PLNÉ ZNENIE rozhovoru v taliančine je ::TU::

Zdroje: RV CZ, RV SK

( TK KBS, RV CZ, RV SK; ml ) 20130731013   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]