Vatikán. Na Námestí sv. Petra vo Vatikáne sa dnes zišlo viac ako 70-tisíc veriacich, aby sa stretlo so Svätým Otcom počas generálnej audiencie. František sa vo svojej katechéze vrátil k začatej sérii zamyslení o Cirkvi. Téma dnešného príhovoru sa niesla v duchu vyjadrenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý Cirkev nazval Božím ľudom. Slová Svätého Otca, ktoré prinášame v plnom znení, prerušoval potlesk a odpovede zúčastnených na ním prednesené otázky, prostredníctvom ktorých sa medzi Františkom a prítomnými rozvinul živý dialóg. "Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa chcem krátko zastaviť pri ďalšom z výrazov, ktorým Druhý vatikánsky koncil definoval Cirkev, pri „Božom ľude“ (porov. dogm. konšt. Lumen gentium, 9; KKC 782). Urobím tak prostredníctvom niekoľkých otázok, nad ktorými sa každý môže zamyslieť.
1. Čo znamená byť Božím ľudom? Predovšetkým to značí, že Boh nepatrí výnimočným spôsobom nejakému národu, pretože On je ten, ktorý nás volá, zhromažďuje, pozýva, aby sme sa stali súčasťou jeho ľudu. Týmto pozvaním sa obracia na všetkých bez rozdielu, pretože Božie milosrdenstvo „chce, aby všetci ľudia boli spasení“ (1 Tim 2,4). Ježiš nehovorí apoštolom a nám, aby sme vytvorili akúsi vyčlenenú, elitnú skupinu. Hovorí: choďte a robte učeníkov zo všetkých národov (porov. Mt 28,19). Sv. Pavol potvrdzuje, že v Božom ľude, v Cirkvi „už niet Žida ani Gréka..., lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi (Gal 3,28). Chcel by som sa prihovoriť aj tomu, kto sa cíti vzdialený od Boha a Cirkvi, kto sa obáva alebo je ľahostajný, kto si myslí, že sa nedokáže zmeniť: Pán volá aj teba, aby si patril do jeho ľudu a robí to s veľkou úctou a láskou! Pozýva nás, aby sme boli súčasťou Božieho ľudu.
2. Ako sa stávame členmi tohto ľudu? Nie je to prostredníctvom fyzického narodenia, ale narodením novým. V evanjeliu Ježiš hovorí Nikodémovi, že je potrebné narodiť sa zhora, z vody a z Ducha, aby sme vošli do Božieho kráľovstva (porov. Jn 3,3-5). Krstom sme boli včlenení do tohto ľudu, skrze vieru v Krista, ktorá je Božím darom a musí byť vyživovaná a rozvíjaná počas celého nášho života. Pýtajme sa: Ako rozvíjam svoju vieru, ktorú som dostal v krste? Ako zveľaďujem túto vieru, ktorá je vierou Božieho ľudu? Ako ju prehlbujem? Pristúpme k ďalšej otázke.
3. Aký je zákon Božieho ľudu? Je zákonom lásky, lásky k Bohu a blížnemu podľa nového prikázania, ktoré nám zanechal Pán (porov. Jn 13,34). Táto láska nie je sterilnou sentimentálnosťou ani hmlistou predstavou. Spočíva v uznaní Boha za jediného Pána života a zároveň v prijatí druhého ako skutočného brata, prekonávajúc rozdelenia, rivalitu, nedorozumenie, sebectvo. Tieto dve skutočnosti sú súbežné. Akú cestu ešte musíme prejsť, aby sme konkrétne prežívali tento nový zákon, zákon Ducha Svätého, ktorý v nás pôsobí, zákon dobrotivosti a lásky! Pri sledovaní správ a televízie vidíme, koľko sporov sa vedie medzi kresťanmi. Ako to všetko pochopiť? Toľko bojov uprostred Božieho ľudu! Na sídliskách, v zamestnaniach, toľko vojen zo závisti a žiarlivosti. Aj v jednotlivých rodinách, koľko vnútorných rozporov! Musíme prosiť Pána, aby nám umožnil dobre pochopiť tento zákon lásky. Aké je dobré a nádherné milovať jeden druhého tak ako naozajstní bratia! Aké je to úchvatné! Urobme dnes jednu vec: všetci máme voči iným sympatie i antipatie a možno mnohí z nás sú na niekoho nahnevaní. Aspoň sa obráťme na Pána slovami: „Pane, hnevám sa na toho, na túto. Prosím ťa zaňho, za ňu. Prosím ťa.“ Modlime sa za tých, na ktorých sme sa nahnevali. Je to významný krok v tomto zákone lásky. Urobme ho dnes!
4. Čo je poslaním Božieho ľudu? Prinášať svetu nádej a Božiu spásu, byť znamením lásky Boha, ktorý volá všetkých, aby sa stali jeho priateľmi, byť kvasom, ktorý prekvasí celé cesto, soľou, ktorá dochutí a ochráni pred skazou, byť svetlom, ktoré osvecuje. Stačí si otvoriť noviny, ako som už spomenul, a vidíme, že zlo je prítomné okolo nás, diabol koná. Chcem však povedať nahlas: Boh je silnejší! Veríte tomu, že Boh je mocnejší? Povedzme to spolu, všetci spoločne to vyslovme. Boh je silnejší! Viete, prečo je mocnejší? Pretože je Pánom, je jediným Pánom. Realita, ktorá je veľakrát tmavá, poznačená zlom, sa môže zmeniť, ak my budeme tí prví, ktorí do nej vnesú svetlo evanjelia predovšetkým naším vlastným životom. Ak na nejakom štadióne, povedzme, tu v Ríme na Olympijskom štadióne alebo na štadióne San Lorenzo v Buenos Aires, počas tmavej noci niekto zažne svetlo, bude sotva viditeľné. Ak však zažne svetlo sedemdesiattisíc divákov, štadión sa osvetlí. Nech sa náš život stane Kristovým svetlom a spoločne zanesieme svetlo evanjelia kamkoľvek!
5. Čo je cieľom tohto ľudu? Je ním Božie kráľovstvo, ktoré začal na zemi sám Boh a ktoré sa má ďalej šíriť, až kým ho on nezavŕši na konci vekov, keď sa zjaví Kristus, náš život (porov. Lumen gentium, 9). Cieľ teda spočíva v plnom spoločenstve s Pánom, v Pánovej rodine, keď vstúpime do jeho Božieho života, kde budeme bez konca prežívať plnú radosť z jeho lásky.
Drahí bratia a sestry, byť Cirkvou, byť Božím ľudom podľa veľkého plánu Otcovej lásky znamená byť Božím kvasom uprostred nášho ľudstva. Značí to ohlasovať a niesť Božiu spásu nášmu svetu, ktorý je často stratený a potrebuje odpovede, ktoré ho povzbudia, dodajú mu nádej a novú silu na cestu. Nech je Cirkev miestom milosrdenstva a Božej nádeje, kde sa každý môže cítiť prijatý, milovaný, kde mu je odpustené a je povzbudený žiť dobrý život evanjelia. Preto, aby sme sa mohli cítiť prijatí, milovaní, že nám je odpustené a aby sme mohli byť povzbudzovaní, musí mať Cirkev otvorené dvere, aby všetci mohli prísť. My však musíme vyjsť z týchto dverí a ohlasovať evanjelium. Ďakujem."
*
V samom závere generálnej audiencie opätovne poukázal na zhubný jav dnešnej spoločnosti, ktorým je novobodobé otroctvo. Urobil tak v súvislosti s dnešným Svetovým dňom proti detskej práci: „Dnes si na celom svete pripomíname Svetový deň boja proti detskej práci, s osobitným zreteľom na zneužívanie detí pri domácich prácach. Počujte, toto je poľutovaniahodný fenomén, ktorý neustále rastie, zvlášť v chudobných krajinách. Existuje milión detí, väčšinou dievčat, obetí tejto skrytej formy vykorisťovania, ktorého súčasťou býva zneužívanie, týranie a diskriminácia. A toto je naozajstné otroctvo. Výslovne si želám, aby mohlo medzinárodné spoločenstvo zaviesť ešte účinnejšie opatrenia na riešenie tejto skutočnej pohromy. Všetky deti by sa mali hrať, študovať, modliť a rásť, vo vlastných rodinách, v harmonickom kontexte lásky a pokoja. Títo ľudia z nich však namiesto toho, aby ich nechali hrať sa, robia otrokov. Toto je pliaga! Je to predsa ich právo a naša povinnosť. Pokojné detstvo umožňuje deťom hľadieť s dôverou na život a budúcnosť. Beda tomu, kto v nich dusí radostné nadšenie z nádeje!“
S cieľom poukázať na kritickú situáciu a veľký počet pracujúcich detí v rozličných krajinách Svetový deň proti detskej práci v roku 2002 vyhlásila Medzinárodná organizácia práce (ILO). Podľa najnovších odhadov organizácie UNICEF je na celom svete detskou prácou zotročovaných 150 miliónov detí vo veku od 5 do 14 rokov. Až 115 miliónov detí podlieha najťažšej forme detskej práce, ako napr. v bani, s chemikáliami, či pesticídmi. 60 % z nich je zamestnaných v poľnohospodárstve, 7 % v priemysle a 26 % v službách. V subsaharskej Afrike pracuje viac ako tretina detí. Ako tvrdí Giacomo Guerrera, predseda talianskej pobočky Unicef-u, „detská práca je dôsledkom chudoby a sociálneho znevýhodnenia“. „V rozvojových krajinách je mnoho detí prinútených pracovať, pretože sú siroty alebo odlúčení od rodín či preto, že musia podporovať rodinný príjem. Celosvetová finančná kríza tlačí ešte viac deti k práci, často k jej nebezpečným formám. Pre dievčatá je situácia ešte ťažšia, pretože okrem práce sa musia venovať domácim prácam, starostlivosti o menších súrodencov, vzdať sa školy. Ak je pravda, že chudoba je jadrom problému, musíme zasiahnuť, aby sme prelomili tento bludný kruh chudoby, detskej práce, ignorovania,“ uvádza Guerrera.
Preložili: sr. Agnes Jenčíková CJ / Mária Fábryová
