Vatikán. Na Námestí sv. Petra prišlo dnes okolo 80-tisíc ľudí, aby si vypočulo príhovor Františka, pomodlili sa s ním modlitbu Anjel Pána a prijali jeho požehnanie. Príhovor Svätého Otca prinášame v plnom znení: "Drahí bratia a sestry,
mesiac jún je už tradične zasvätený najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu, maximálne ľudské vyjadrenie Božej lásky. Práve v minulý piatok sme celebrovali slávnosť Najsvätejšieho srdca Ježišovho a tento sviatok udáva tón celému tomuto mesiacu. Ľudová zbožnosť silno vníma hodnotu symbolu, a práve srdce Ježišovo je znamenitým symbolom Božieho milosrdenstva; ale nie je len symbolom imaginárnym, ale reálnym, ktorý predstavuje centrum, zdroj, z ktorého vyviera spása pre celé ľudstvo.
V evanjeliách nájdeme rôzne zmienky o Ježišovom srdci, napríklad v úryvku v ktorom sám Kristus hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11, 28-29). Podstatná udalosť je potom Kristova smrť, ktorú opisuje Ján. Tento evanjelista dosvedčuje to, čo videl na Kalvárii: jeden z vojakov vtedy, keď bol už Ježiš mŕtvy, mu kopijou prebodol bok a z rany vyšla krv a voda (porov. Jn 19, 33-34). Ján spoznáva v tomto zdanlivo náhodnom znamení naplnenie proroctiev: z Ježišovho srdca, baránka obetovaného na kríži, vyviera pre všetkých ľudí odpustenie a život.
Ale Ježišovo milosrdenstvo nie je len sentiment. Naopak, je to sila ktorá dáva život, ktorá vzkriesi človeka. Hovorí o tom i dnešné evanjelium v udalosti o Naimskej vdove (Lk 7,11-17). Ježiš so svojimi učeníkmi prichádzal do Naimu, do Galilejskej dediny, presne v momente pohrebných obradov: práve niesli na pochovanie chlapca, jediného syna vdovy. Ježišov pohľad sa ihneď uprel na plačúcu matku. Evanjelista Lukáš hovorí: „Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto“ (Lk 7, 13). Toto súcit je Božia láska voči človeku, je to milosrdenstvo, čo znamená postoj ktorým sa Boh dotýka ľudskej biedy, nášho nedostatku, nášho utrpenia, nášho strachu. Biblický výraz spolucítenie zachytáva vnútro matky: matka totiž, zakusuje všetky bolesti svojich detí ako svoje. Takto nás miluje Boh, hovorí Sväté Písmo.
A aké je ovocie tejto lásky? Je to život. Ježiš hovorí Naimskej vdove: „Neplač!“ a potom zavolá na mŕtveho chlapca a prebudí ho ako zo sna (porov. Lk 7, 13-15). Božie milosrdenstvo dáva život človeku, vzkriesi ho z mŕtvych. Pán nás neustále vedie svojím milosrdenstvom, milosrdne nás očakáva. Nemajme strach priblížiť sa k nemu. Má milosrdné srdce. Ak mu ukážeme naše vnútorné zranenia, naše hriechy, on nám ich vždy odpustí. On sám je pravé milosrdenstvo.
Obráťme sa na Pannu Máriu. Jej nepoškvrnené, materské srdce, malo v maximálnej miere podiel na Božom súcite, osobitne v hodinu umučenia a smrti Ježiša. Pomôž nám Mária byť tichými, pokornými a milosrdnými voči našim bratom."
Preložil: Peter Dufka
