Vatikán 8. mája (RV) - Františkova generálna audiencia neprestáva priťahovať značné zástupy ľudí. Na Námestí sv. Petra a Námestí sv. Pia XII. sa ich dnes zišlo približne 100-tisíc. Svätý Otec ako zvyčajne na začiatku prechádzal bielym papamobilom uličkami jednotlivých sektorov vyhradených pre pútnikov, aby sa pozdravil s veriacimi zblízka, zvlášť deťmi, postihnutými a chorými. Opäť došlo aj k výmene solidea, teda bielej pápežskej pokrývky hlavy, ktorú si Petrov nástupca - podľa zvyku pápeža Pia XI., Pia XII. i Jána XXIII. - vymieňa s tými, ktorí si ju prinesú na generálnu audienciu a podarí sa im priblížiť na dosah k trase auta, v ktorom je František. Dnešnú katechézu, ktorú prinášame v plnom znení v slovenčine, venoval Svätý Otec tretej božskej osobe, teda Duchu svätému:
"Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Veľkonočný čas, ktorý práve teraz s radosťou prežívame podľa liturgie Cirkvi, je predovšetkým časom Ducha Svätého, ktorý je nám „bez miery“ darovaný ukrižovaným a vzkrieseným Kristom (por. Jn 3,34). Tento čas milosti trvá až do slávnosti Zoslania Ducha Svätého, v ktorej Cirkev nanovo prežíva vyliatie Ducha na Máriu a na apoštolov zhromaždených pri modlitbe vo Večeradle.
Kto je však Duch Svätý? V Kréde s vierou vyznávame: „Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa“. Prvou pravdou, ktorú si v Kréde pripomíname, je že Duch Svätý je Kýrios, Pán. To znamená, že je opravdivý Boh - tak ako Otec a Syn. Z našej strany je teda objektom rovnakej adorácie a chvály, akú venujeme Otcovi a Synovi. Svätý Duch je skutočne treťou Osobou Najsvätejšej Trojice; je veľkým darom vzkrieseného Krista, ktorý otvára našu myseľ a naše srdce pre vieru v Ježiša ako v Syna poslaného Otcom - a zároveň nás vedie k priateľstvu, k spoločenstvu s Bohom.
Chcel by som sa však pozastaviť predovšetkým pri tom, že Duch Svätý je nevyčerpateľným zdrojom života Božieho v nás. Ľudia celého sveta a všetkých čias túžia po plnom a krásnom živote, po živote spravodlivom a dobrom, po živote, ktorý nie je ohrozovaný smrťou, ale môže dozrieť a vyrásť až do svojej plnosti. Človek je ako cestujúci, ktorý prechádzajúc púšťami života, pociťuje smäd po živej, čerstvej vode, ktorá by dokázala naplno uhasiť jeho hlbokú túžbu po svetle, po láske, po kráse a po mieri. Všetci pociťujeme túto túžbu! A Ježiš nám takúto živú vodu dáva: je ňou Duch Svätý, ktorý vychádza z Otca; Duch Svätý, ktorého Ježiš vlieva do našich sŕdc. „Prišiel som, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“, vraví nám Ježiš (Jn 10,10).
Ježiš sľubuje Samaritánke, že v hojnej miere a natrvalo daruje „živú vodu“ všetkým, ktorí ho spoznajú ako Syna poslaného od Otca, ktorý prišiel, aby ľuďom priniesol spásu (por. Jn 4, 5-26; 3,17). Ježiš prišiel, aby nám daroval „živú vodu“, ktorou je práve Duch Svätý, aby náš život bol vedený Bohom, aby bol Bohom oživovaný, a aby ním bol aj sýtený. Keď hovoríme, že kresťan je duchovným človekom, máme na mysli práve toto: kresťan je človek, ktorý rozmýšľa a koná podľa Boha, podľa Ducha Svätého. Ale položím vám jednu otázku. A my, rozmýšľame podľa Boha? Konáme podľa Boha? Alebo sa nechávame viesť mnohými inými vecami, ktoré nie sú práve Božie? Každý z nás si na toto musí odpovedať vo svojom srdci.
A teraz sa môžeme pýtať: ako to, že táto voda dokáže celkom uhasiť náš smäd? Vieme, že voda je pre život nevyhnutná; bez vody sa umiera; ona uhasína náš smäd, ňou sa umývame, zúrodňuje našu zem. V liste Rimanom nachádzame toto vyjadrenie, dobre počúvajte: „ ...Božia Láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (5,5). „Živá voda“, Duch Svätý, Dar Vzkrieseného, ktorý u nás nachádza svoj príbytok, nás očisťuje, osvecuje, obnovuje, premieňa nás a robí nás účastnými na živote samého Boha, ktorý je láska. Práve preto apoštol Pavol hovorí, že život kresťana je oživovaný Duchom a jeho ovocím - a toto ovocie je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5,22-23). Duch Svätý nás uvádza do Božieho života ako „Synov v Jednorodenom Synovi“. Na inom mieste Listu Rimanom, ktorý sme viackrát spomínali, svätý Pavol všetko zhŕňa týmito slovami: „Všetci, ktorých vedie Duch Boží, sú Božími Synmi“ (Rim 8,12-14). Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia: „Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.“ (8,14-17). Toto je ten vzácny dar, ktorý Duch Svätý vkladá do našich sŕdc: život Boží, život pravých synov, vzťah dôvery a slobody, dôvery v lásku, v milosrdenstvo Boha, ktorého prejavom je tiež nový pohľad na druhých, tak na blízkych ako aj na vzdialených: pozeráme sa na nich ako na bratov a sestry v Ježišovi, ako na tých, ktorých máme rešpektovať a milovať.
Duch Svätý nás učí, aby sme sa na svet dívali očami Krista, aby sme žili svoj život tak, ako ho žil Kristus, aby sme chápali život tak, ako ho chápal Kristus. A práve preto táto živá voda, ktorou je Duch Svätý, tíši náš smäd - lebo nám vraví, že sme milovaní Bohom ako jeho deti, že môžeme milovať Boha ako jeho deti - a v jeho milosti môžeme žiť ako opravdiví Boží synovia, ako Ježiš. A my, počúvame Ducha Svätého? Čo nám hovorí Duch Svätý? Boh ťa miluje! Toto nám hovorí! Boh ťa miluje, má ťa rád. A my, milujeme opravdivo Boha a druhých - tak ako Ježiš? Nechajme sa viesť, nechajme sa viesť Duchom Svätým. Dovoľme mu, aby prehovoril do nášho srdca, a aby nám povedal toto: že Boh je láska, že nás vždy čaká, že je náš Otec - a miluje nás ako skutočný otec: opravdivo nás miluje. A práve toto hovorí Duch Svätý nášmu srdcu. Načúvajme Duchu Svätému, počúvajme Ducha Svätého a vykročme po tejto ceste lásky, milosrdenstva a odpustenia. Ďakujem!"
*
Po katechéze, ktorú prednáša František po taliansky, čítal rečník ako zvyčajne jej súhrny v ďalších jazykoch, teda vo francúzštine, angličtine, nemčine, španielčine, portugalčine, poľštine a arabčine a Petrov nástupca pripája krátky taliansky pozdrav, ktorý je vzápätí pretlmočený. Výnimku tvoria len katechézy a pozdrav v španielskom jazyku, ktorý prednáša priamo Svätý Otec.
Na dnešok pripadá liturgická spomienka Panny Márie, Prostredníčky všetkých milostí, ktorá je patrónkou Argentíny, uctievanom v najväčšom mariánskom pútnickom mieste v Lujane neďaleko Buenos Aires. Preto bola kópia tamojšej sošky umiestnená dnes v dejisku generálnej audiencie - na nádvorí pred bazilikou. František v španielskom pozdrave túto okolnosť pripomenul a požiadal prítomných krajanov o potlesk pre Madonu z Lujanu.
Po záverečnom pozdrave najpočetnejšej skupiny veriacich, ktorú tvoria taliansky hovoriaci, potom František uviedol záverečnú recitáciu modlitbu Pána týmito slovami: "Skôr, než sa budeme modliť Otče náš, pripomeňme si, že máme načúvať Duchu svätému, ktorý je v nás a počuť ho. Čo nám hovorí? Že Boh je dobrý, že Boh je Otec, že nás Boh má rád a že nám vždy odpustí. Načúvajme Duchu svätému."
Po spoločnej modlitbe Otče náš, potom Petrov nástupca všetkým požehnal.
