Vatikán 21. apríla (RV) - Svätopeterské námestie zaplnilo predpoludním približne 70-tisíc ľudí. Mnohí z nich boli prítomní už od rána v Bazilike sv. Petra na svätej omši, pri ktorej rímsky biskup František udelil kňazské svätenie desiatim seminaristom z troch rímskych seminárov (štyroch zo seminárov rímskej diecézy, štyroch zo seminára Neokatechumenátnej cesty Redemptoris Mater a dvoch zo seminárov oblátov Divino Amore). Svätý Otec František pri tejto príležitosti predniesol homíliu, ktorá je ako vzor homílii pre obrady kňazských svätení publikovaná v talianskom vydaní Pápežského pontifikálu, a doplnil ju len spontánnymi postrehmi. Ďalšou zvláštnosťou dnešného obradu bola spoločná modlitba Svätého Otca so seminaristami v sakristii pred začiatkom liturgie podľa zvyku, ktorý mal počas svojej biskupskej služby v Buenos Aires. PLNÉ ZNENIE homílie Františka je ::TU::
K téme duchovných povolaní sa Svätý Otec vrátil i v poludňajšom príhovore, ktorý ako zvyčajne predniesol z okna tretieho poschodia Apoštolského paláca:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Štvrtú nedeľu vo veľkonočnom období charakterizuje úryvok evanjelia o Dobrom pastierovi, ktorý sa číta každý rok. Dnešná stať uvádza Ježišove slová: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno” (Jn 10,27-30). V týchto štyroch veršoch je zhrnuté celé Ježišovo posolstvo, teda jadro evanjelia. Pozýva nás mať účasť na jeho vzťahu s Otcom, čo je vlastne večný život.
Ježiš si chce vytvoriť so svojimi priateľmi taký vzťah, ktorý by bol odrazom jeho vzťahu s Otcom. Vzájomný vzťah v plnej dôvere a vnútornom spoločenstve. Na vyjadrenie tejto vnútornej túžby, tohto priateľského vzťahu, Ježiš používa obraz pastiera s ovcami. On ich volá a ony poznajú jeho hlas, odpovedajú na jeho volanie a nasledujú ho. Toto podobenstvo je nádherné! Tajomstvo hlasu je pôsobivé. Od obdobia v lone svojej matky sa učíme odlišovať jej hlas od otcovho hlasu. Z tónu hlasu rozpoznávame lásku alebo pohŕdanie, náklonnosť alebo chlad. Ježišov hlas je jedinečný! Ak sa ho naučíme rozlišovať, povedie nás svojou cestou života, cestou, ktorá prekonáva aj priepasť smrti.
Ježiš však, keď spomína svoje ovce, v jednom momente hovorí,: „Môj Otec, ktorý mi ich dal...“ (Jn 10,29). Toto je veľmi dôležité, je to hlboké tajomstvo, ktoré nie je ľahké pochopiť. Keď sa cítim priťahovaný Ježišom, keď jeho hlas rozpaľuje moje srdce, je to vďaka Bohu Otcovi, ktorý do mňa vložil túžbu po láske, pravde, živote, kráse... a Ježiš je tým všetkým v plnosti! Toto nám pomáha pochopiť tajomstvo povolania, osobitne povolanie k zvláštnemu zasväteniu. Niekedy nás Ježiš volá, pozýva, aby sme ho nasledovali, ale stáva sa, že ho nespoznávame, rovnako ako sa to stalo mladému Samuelovi. Dnes je vás na tomto námestí veľa mladých. To sa vidí. Chcem sa vás opýtať: Začuli ste niekedy Pánov hlas, ktorý vás skrze nejakú túžbu, nepokoj pozýval, aby ste ho nasledovali bližším spôsobom? Chceli ste byť Ježišovými apoštolmi? Mladosť je nevyhnutné vložiť do veľkých ideálov. Opýtaj sa Ježiša, čo od teba chce. Buď odvážny! Za každým povolaním ku kňazstvu alebo rehoľnému životu – teda ešte pred ním – stojí niečia silná a intenzívna modlitba. Modlitba ženy, muža, matky, otca, spoločenstva... Preto Ježiš povedal: „Preto proste Pána žatvy – teda Boha Otca –, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ (Mt 9,38). Povolania sa rodia v modlitbe a z modlitby. Iba v modlitbe môžu vytrvať a prinášať ovocie. S radosťou dnes pripomínam, že je „Svetový deň modlitieb za povolania“. Modlime sa osobitne za nových kňazov rímskej diecézy, ktorých som dnes ráno s radosťou vysvätil. Prosme o príhovor Pannu Máriu, ktorá je Paňou toho „áno“. Ona sa naučila stále viac rozpoznávať Ježišov hlas už od chvíle, keď ho nosila pod srdcom. Panna Mária nám pomôže vždy lepšie poznávať Ježišov hlas a nasledovať ho na ceste života!
Po modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná František zameral pozornosť na Venezuelu a Čínu:
"Pozorne sledujem udalosti, ktoré sa dejú vo Venezuele. Sprevádzam ich intenzívnou modlitbou a nádejou, že sa budú hľadať a aj sa nájdu cesty spravodlivého a pokojného riešenia ťažkej situácie, ktorou krajina prechádza. Pozývam drahý venezuelský ľud, zvlášť predstaviteľov a politikov, jasným spôsobom odmietnuť akúkoľvek formu násilia a začať dialóg založený na pravde vo vzájomnom rešpekte, v hľadaní spoločného dobra a v láske k národu. Prosím veriacich, aby sa modlili a pracovali na zmierení a pokoji. Spojme sa v modlitbe plnej nádeje za Venezuelu a zverme ju do rúk Našej panej z Coromota. Rovnako myslím na tých, ktorých postihlo zemetrasenie v oblasti juhozápadnej Číny. Modlime sa za obete a za všetkých, ktorí trpia následkami tohto silného zemetrasenia."
