Vatikán 3. apríla (RV) - Vatikánsky denník L´Osservatore Romano zverejnil koncom minulého mesiaca (28. marca 2013) text, ktorý argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio Sj daroval havanskému kardinálovi Jaime Lucas Ortegovi a ktorý obsahuje štyri zásadné body vystúpenia kard. Bergoglia na generálnej kongregácii kardinálov, ktorá predchádzala konkláve. Niektoré pasáže citoval kubánsky kardinál doma vo svojej homílii v sobotu 23. marca. Celý text prinieslo talianske vydanie denníka L´Osservatore Romano. Bola tu spomínaná evanjelizácia. Tá je dôvodom existencie Cirkvi. "Evanjelizácia prináša nežnú a potešujúcu radosť (Pavol VI.). Sám Ježiš Kristu nás k nej vyzýva zvnútra.
1. Evanjelizácia v sebe zahŕňa apoštolský zápal. Evanjelizácia v Cirkvi implikuje odhodlanie (parresia) vychádzať zo seba. Cirkev je povolaná vychádzať zo seba a ísť na periférie, nielen zemepisne, ale tiež existenciálne: na perifériu hriechu, bolesti, nespravodlivosti, náboženskej nevedomosti a ľahostajnosti, na periférie myslenia a vôbec na periférie akejkoľvek biedy.
2. Ak Cirkev nevychádza zo seba, aby evanjelizovala, začína sa vzťahovať sama na seba a ochorie (ako obraz sa tu ponúka zhrbená žena z evanjelia). Spory, ktoré v priebehu času postihujú cirkevné inštitúcie, korenia vo vzťahovaní sa na seba, v akomsi teologickom narcisizme. V Zjavení Ježiš hovorí, že stojí na prahu a kloope. Text zreteľne odkazuje na fakt, že Pán stojí pred dverami a chce vojsť... Niekedy si však myslím, že Ježiš klope zvnútra, aby sme ho nechali výjsť von. Cirkev, ktorá sa vzťahuje sama na seba, si nárokuje držať Ježiša Krista v sebe a nenecháva ho výjsť.
3. Ak sa Cirkev vzťahuje sama na seba, potom nevedomky začína mať za to, že má svoje vlastné svetlo, prestáva byť mysterium lunae a dáva priestor veľmi závažnému zlu, ktorým je spiritualita svetskosti (podľa De Lubaca je to najväčšie zlo, ktoré môže Cirkev postihnúť), totiž vzájomné oslavovanie jedných druhými. Jednoducho povedané, existujú dva obrazy Cirkvi. Cirkev evanjelizujúca, ktorá vychádza zo seba, Cirkev, ktorá Dei Verbum religione audiens et fidenter proclamans alebo zosvetštelá Cirkev, ktorá žije v sebe, zo seba a pre seba. Toto musí inšpirovať možné zmeny a reformy, ktoré je potrebné urobiť pre spásu duší.
4. Pokiaľ ide o budúceho pápeža, myslím na muža, ktorý by prostredníctvom kontemplácie Ježiša Krista a adorácie Ježiša Krista pomohol Cirkvi vychádzať zo seba na existenciálne periférie a pomohol jej byť plodnou matkou, ktorá žije "zo sladkej a potešujúcej radosti z evanjelizácie".
