Deň potom, ako Benedikt XVI. oznámil, že odstupuje z úradu rímskeho biskupa a pápeža, vyšla na Slovensku kniha s názvom konkláve. Publikácia z vydavateľstva Dobrá kniha sa venuje spôsobu voľby pápežov, konkrétne sa zameriava na 20. storočie. Výnimočnosť tejto knihy je v tom, že jej autorom je Slovák - Marcel Šefčík. A môžeme ju označiť ako vôbec prvú slovenskú knihu o tejto veľmi zaujímavej téme. Oslovili sme jej autora a požiadali o dlhší rozhovor, ktorý sme rozdelili na niekoľko častí. V dnešnej prvej časti rozhovoru nám autor priblíži históriu konkláve.

"Ak sa zaoberáme dejinami konkláve, tak tie nie sú až také staré. Môžeme hovoriť o konkrétnych pápežoch, ktorí stáli pri počiatku zavedenia konkláve ako inštitútu, ktorý sa zaoberá a ktorého cieľom je voľba rímskeho pápeža. Konkrétne je to pápež Mikuláš II. alebo pápež Alexander III. či Gregor X. Títo veľmi významní traja pápeži, ktorí zasiahli do procedúry konkláve. Pre samotné dejiny konkláve je taktiež dôležitá osoba pápeža Alexandra III., známeho ako výborného právnika. Tento pápež na Treťom lateránskom sneme v marci v roku 1179 prijíma niekoľko nariadení. On tam konkrétne spomína, že nechce diskriminovať iných kardinálov, ako sú kardináli presbyteri a kardináli diakoni, preto na voľbe pápeža sa podieľajú všetci kardináli, ktorí majú túto hodnosť. Zároveň pápež Alexander III. stanovuje taktiež aj dve tretiny potrebných hlasov na právoplatne kánonickú voľbu a na zvolenie Rímskeho veľkňaza."

V histórii konkláve sa kľúčovou stala voľba Gregora X., prečo?

"Ide o obdobie v roku 1268, kedy zomrel pápež Klement IV. a Apoštolský stolec zostal 33 mesiacov vakantný. My, ak hovoríme o termíne konkláve, to znamená uzavretý - voľba sa koná v uzavretých priestoroch - tak práve pri tejto voľbe, ktorá trvala 33 mesiacov od roku 1268 až do roku 1271 kardináli boli uzavretí vo Viterbe v paláci. Išlo naozaj o veľmi malé kardinálske grémium, kde títo kardináli sa nemohli dohodnúť na vhodnej osobe. Preto samotný ľud mestečka Viterba ich vlastne tým pádom uzavrel, obmedzil im potom neskôr stravu. Vyvrcholilo to práve tak, že neskôr sa strhla strecha vo Viterbe. Takto nakoniec niekoľko týchto kardinálov podľahlo zhoršenému zdravotnému stavu, a preto boli nutení zvoliť spomedzi seba zástupcov, čiže šiestich kardinálov, ktorí vyberú pápeža. Takýmto spôsobom sa títo šiesti kardináli dohodli na arcidiakonovi Viscontinu, ktorý vlastne prijíma meno Gregor X. Čiže tento pápež bol zvolený tzv. formou kompromisu. Gregor X. v roku 1274 vydáva jasné nariadenia pre voľbu pápeža, ktoré sú v konštitúcii s názvom Ubi periculum, kde mohli by sme tieto nariadenia zhrnúť do niekoľkých základných bodov. Prvý základný bod je ten, že na voľbe pápeža sa podieľajú kardináli a na neprítomnými kardinálmi sa má čakať 10 dní. Viacmenej môžeme povedať, že táto norma sa zachovala až do 20. storočia. Až do roku 1903, kedy ešte o nej ešte vraví aj pápež Pius X. Druhým takýmto nariadením bolo to, že aby sa kardináli zdržali akejkoľvek korešpondencie, aby išlo o zachovanie tajomstva ohľadom voľby. Ďalším takýmto nariadením z tejto konštitúcie dosť dôležitým bolo, aby sa voľba konala v uzavretých priestoroch paláca. No a v prípade, ak by sa kardináli sa nevedeli dohodnúť na osobe, tak pápež Gregor X. to stanovuje jasne - že ak po troch dňoch sa nedohodnú, tak kardinálom má byť obmedzený prísun stravy, kde má im byť podávaná iba večera alebo obed. A ak by po nasledujúcich ďalších piatich dňoch nezvolili pápeža, potom majú byť kardináli už len o chlebe a o vode. Potom aj nasledujúce konkláve, ktoré sa konalo v roku 1276, hneď po smrti pápeža Gregora X., bolo veľmi rýchlym konkláve, hneď už na 11. deň zvolili kardináli pápeža Inocenta V. Ďalšie meno pápeža, ktorý nejako zasiahol do procedúry, je pápež Gregor XV., ktorý v roku 1621 práve nariaďuje a hovorí o tzv. dvojtretinovej väčšine a zároveň zaviedol tajné hlasovanie prostredníctvom hlasovacích lístkov."

Katolícki monarchovia mali v prípade konkláve tzv. právo veta. Kedy bolo použité posledný raz?

"Vieme od 16. storočia - taktiež aj na voľbu pápeža - mali veľký vplyv katolícke mocnosti, a zároveň aj svetskí monarchovia. No však, tu musím povedať, že na otázku, ktorú ste mi položili, kedy vlastne posledný raz bolo takéto pravidlo uplatnené, tak - práve pri voľbe pápeža Pia X. v roku 1903, kedy práve po treťom kole hlasovania vyšiel kardinál Puzyna v mene rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I. a predniesol tzv. právo veta alebo výlučné právo, pri ktorom sa aj cisár ohradzuje proti kandidatúre kardinála Rampolu, preto potom aj pápež Pius X. - hneď po tom, čo je zvolený - do pol roka v roku 1904 vo svojom motu proprio Comissum nobis - vydáva zákaz akéhokoľvek politického veta."

Aké zmeny priniesli pápeži 20. storočia do spôsobu konania konkláve a jeho pravidiel?

"Každý pápež naozaj aj v tom 20. storočí uskutočnil mnohé zmeny. Ak by sme prešli od pápeža Pia X. až po Benedikta XVI., tak vždy sa objavujú nejaké malinké zmeny. Naozaj veľmi významná konštitúcia je potom konštitúcia pápeža Pavla VI., ktorá napríklad už ohraničuje vek kardinálov, kde kardináli dostávajú výpovede zo svojich funkcií po dovŕšení 75. roku svojho života. A potom konkrétne vo svojom motu proprio s názvom Ingraveacementem aetatem Pavol VI. zdôrazňuje, že tí kardináli, ktorí dovŕšili 80. rok svojho života, strácajú právo voliť pápeža. No a súčasný volebný poriadok, ktorý stanovil pápež Ján Pavol II., podľa ktorého sa konalo aj konkláve v roku 2005 a taktiež je stále v platnosti táto konštitúcia. Jedine s malinkými obmenami, ktoré vlastne dopĺňa túto konštitúciu Universi Dominici gregis od Jána Pavla II. z roku 1996 aj pápež Benedikt XVI. Tak stále je v platnosti táto konštitúcia s malinkými obmenami, ktoré vlastne vyšli aj teraz v posledných dňoch - 22. februára 2013, kde pápež, či už stanovuje to, že kardináli nemusia čakať tých 15 dní a môžu začať aj skôr s voľbou alebo potom aj zároveň v tomto motu proprio sú isté nariadenia, ktoré sa týkajú aj osôb, ktoré sú prítomné na konkláve a miestnosti budov, v ktorých sa koná voľba budúceho pápeža."

V 20. storočí sa uskutočnilo konkláve osemkrát a každé z nich bolo niečím výnimočné. Všetky voľby pápeža však majú už niekoľko storočí spoločnú jednu vec. Konajú sa v Sixtínskej kaplnke. A práve o mieste konania konkláve i jeho osobitostiach budeme hovoriť v druhej časti rozhovoru s Marcelom Ševčíkom.

( TK KBS, RV ľm; ml ) 20130307022   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]