Vatikán 10. februára (RV) - Vo veľmi chladnom, ale slnečnom počasí, sa na námestí Sv. Petra zišlo niekoľko tisíc pútnikov z rôznych krajín, aby si vypočuli príhovor Svätého Otca a pomodlili sa spolu s ním poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI., ktorý vychádzal z dnešného evanjelia, hovoril o Božom povolaní každého človeka: "Drahí bratia a sestry,
v rámci dnešnej liturgie nám evanjelium podľa Lukáša predstavuje príbeh o povolaní prvých učeníkov, a to v originálnom podaní vzhľadom na ďalších dvoch synoptikov, Marka a Matúša (porov. Mk 1,16-20; Mt 4,18-22). Tomuto povolaniu predchádza Ježišovo kázanie zástupom a zázračný rybolov, ktorý sa uskutočnil z Pánovej vôle (Lk 5 1-6). Kým zástup sa tlačí na brehu Genezaretského jazera, aby počúval Ježiša, on sám vidí sklamaného Petra, ktorý sa namáhal celú noc, ale nič nechytil. Najprv ho žiada, aby mohol nastúpiť do jeho loďky a mať trochu odstup od brehu. Potom, po skončení kázania, mu rozkazuje vyjsť na jazero aj so spoločníkmi a hodiť siete do vody (porov. v. 5). Šimon poslúchne. Ulovia neuveriteľné množstvo rýb. Takto evanjelista opisuje spôsob, ktorým prví učeníci nasledovali Ježiša, dôverujúc mu na základe jeho Slova, ktoré sprevádzajú zázračné znamenia. Všimnime si, že ešte predtým sa Šimon obracia na Ježiša oslovením „Učiteľ“ (v.5). Hneď potom ho nazve „Pánom“ (v.7). Toto je pedagogika Božieho povolania, ktorá sa nezameriava až tak veľmi na kvality vyvolených, ako skôr na ich vieru, takú ako Šimonova, keď povedal: „Na tvoje slovo spustím siete“ (v.5).
Obraz rybolovu pripomína poslanie Cirkvi. Sv. Augustín to takto komentuje: „Dvakrát sa učeníci pustili do rybolovu na základe Pánovho príkazu: prvý raz pred umučením a druhýkrát po zmŕtvychvstaní. V dvoch rybolovoch je znázornená celá Cirkev: taká, aká je teraz a taká, akou bude po vzkriesení mŕtvych. Teraz pojíma nespočítateľné množstvo, do ktorého patria dobrí i zlí. Po vzkriesení ju budú tvoriť iba dobrí“ (Discorso 248,1). Petrova skúsenosť, iste jedinečná, reprezentuje povolanie každého apoštola evanjelia, ktorý sa nemá nikdy zľaknúť a znechutiť pri ohlasovaní Krista všetkým národom až po hranice sveta. Dnešný text okrem toho odráža povolanie ku kňazstvu a zasvätenému životu. Ono je Božím dielom. Človek nie je pôvodcom vlastného povolania, ale je odpoveďou na Boží návrh. Ak Boh povoláva, ľudská slabosť nás nemá zastrašiť. Potrebujeme dôveru v jeho silu, ktorá pôsobí práve v našej chudobe. Vždy viac potrebujeme dôverovať jeho mocnému milosrdenstvu, čo pretvára a obnovuje.
Drahí bratia a sestry,
nech toto Božie slovo oživí v nás a v našich kresťanských spoločenstvách odvahu, dôveru a horlivosť pri ohlasovaní i pri vydávaní svedectva evanjeliu. Neúspechy a ťažkosti nech nás neznechucujú: našou úlohou je hodiť siete a Pán urobí ostatné. Zverme sa príhovoru Panny Márie, Kráľovnej Apoštolov. Ona, vedomá si svojej malosti, na Pánovo povolanie odpovedala s úplnou dôverou: „Tu som“. S jej materskou pomocou obnovme svoju pripravenosť nasledovať Ježiša, Učiteľa a Pána."
