Vatikán 13. januára (RV) - Benedikt XVI. dnes na poludnie pozdtravil pútnikov z celého sveta, ktorí sa zišli na Námestí sv. Petra, aby sa spolu s ním pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Vo svojom príhovore pred modlitbou sa Svätý Otec zameral na význam udalostí spojených s Ježišovým krstom. „Drahí bratia a sestry,
dnešnou nedeľou Krstu Krista Pána sa končí vianočné liturgické obdobie. Obdobie svetla, Kristovho svetla, ktoré sa zjavilo na horizonte ľudstva ako nové slnko, rozohnalo temnotu zla a nevedomosti. Dnes slávime Ježišov krst, krst Máriinho dieťaťa, ktoré sme mohli kontemplovať v tajomstve jeho narodenia. Dnes ho vidíme ako dospelého, ponárajúceho sa do vôd Jordána, aby tak posvätil všetky vody celého vesmíru – ako to zachycuje východná tradícia. Prečo však Ježiš, v ktorom nebol žiadny tieň hriechu, ide a necháva sa pokrstiť Jánom? Prečo chce uskutočniť tento čin pokánia a obrátenia spolu s mnohými inými, ktorí sa takto chceli pripraviť na príchod Mesiáša? Toto gesto, ktoré znamená začiatok Ježišovho verejného účinkovania, ako to dosvedčujú všetci evanjelisti, sa nesie v tej istej línii ako Vtelenie, zostúpenie Boha z výsosti do podsvetia. Význam tohto Božského pokorenia sa vyjadruje jedným slovom: láska, ktorá je zároveň aj menom samého Boha. Svätý apoštol Ján píše: „Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život“ a poslal ho „ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1Jn 4,9-10). Prijatie krstu od Jána je prvým verejným Ježišovým prejavom, pri ktorom Ján, keď ho videl prichádzať, povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1,29).
Evanjelista Lukáš rozpráva, že kým sa Ježiš, po prijatí krstu „modlil, otvorilo sa nebo, a zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie” (3,21-22). Ježiš je Boží Syn a je úplne ponorený do Otcovej vôle, ktorá je láska. Ježiš je ten, čo umrie na kríži a vstane z mŕtvych mocou toho istého Ducha, ktorý teraz zostupuje na neho a ho posväcuje. Ježiš je tým novým človekom, ktorý chce žiť ako Božie dieťa, v láske, človekom, ktorý si tvárou v tvár zlobe sveta zvolí cestu pokory a zodpovednosti. Nevyberie si vlastnú záchranu, ale ponúkne svoj život za pravdu a spravodlivosť. Byť kresťanmi znamená žiť takýmto spôsobom. To však so sebou prináša potrebu znovuzrodenia: narodiť sa zhora, z Boha, z milosti. Krst je týmto znovuzrodením, ktoré Kristus daroval Cirkvi, aby zrodila ľudí k novému životu. Istý starobylý text, pripisovaný sv. Hypolitovi, potvrdzuje: „Ten, kto s vierou zostúpi do tohto kúpeľa znovuzrodenia, odmieta diabla a volí si Krista, zrieka sa nepriateľa a uznáva, že Kristus je Boh, vyzlieka sa z otroctva a oblieka si adoptívne synovstvo (Discorso sull’Epifania, 10: PG 10, 862).
Ako už býva zvykom, dnes ráno som s radosťou pokrstil peknú skupinku detí, narodených v posledných troch, štyroch mesiacoch. Teraz chcem do svojej modlitby zahrnúť všetkých novonarodených, a predovšetkým pozvať nás všetkých, aby sme si pripomenuli svoj krst, toto duchovné znovuzrodenie, ktoré nám otvorilo cestu do večného života. Nech smie každý kresťan, v tomto Roku viery, nanovo objaviť nádheru toho, že sa narodil zhora, z Božej lásky a žiť ako ozajstné Božie dieťa."
Po modlitbe Anjel Pána a pred pozdravmi v jednotlivých jazykoch povedal:
„Dnes slávime Svetový deň migrantov a utečencov. V tohoročnom posolstve som prirovnal migráciu k „putovaniu viery a nádeje“. Ten, čo opustí svoju vlasť, robí tak kvôli tomu, že dúfa v lepšiu budúcnosť, ale robí to i preto, že sa zveruje Bohu, ktorý vedie kroky človeka tak, ako Abraháma. Takto sa migranti stávajú nositeľmi viery a nádeje do celého sveta. Každého z vás dnes pozdravujem osobitnou modlitbou a požehnaním. Zvlášť pozdravujem katolícke spoločenstvá migrantov, prítomné tu v Ríme.“
