Vatikán 24. decembra (TK KBS) Námestie sv. Petra sa zaplnilo tisícami ľudí, aby pozdravili Svätého Otca a pomodlili sa spolu s ním poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. V príhovore pred modlitbou Benedikt XVI. venoval pozornosť evanjeliovej udalosti o Máriinej návšteve u príbuznej Alžbety. Drahí bratia a sestry! V dnešnú štvrtú adventnú nedeľu, ktorú slávime bezprostredne pred Narodením Pána, nám evanjelium predkladá rozprávanie o Máriinej návšteve u príbuznej Alžbety. Tento príbeh nehovorí o akomsi obyčajnom prejave slušnosti, ale vo veľkej jednoduchosti opisuje stretnutie Starého a Nového zákona. Dve ženy, obe v požehnanom stave, skutočne zosobňujú očakávanie a Očakávaného. Staršia Alžbeta symbolizuje Izrael očakávajúci Mesiáša, kým mladá Mária nesie v sebe naplnenie tohto očakávania v prospech celého ľudstva. V týchto dvoch ženách sa predovšetkým stretávajú a spoznávajú plody ich života, Ján a Kristus. Kresťanský básnik Prudencius túto udalosť komentuje takto: „Dieťa v lone starenky, ústami svojej matky, pozdravuje Pána, ktorý je synom Panny“ (Apotheosis, 590: PL 59, 970). Jánovo plesanie v Alžbetinom lone je znakom naplnenia očakávania: Boh prichádza navštíviť svoj ľud. Archanjel Gabriel počas Zvestovania hovoril Márii o Alžbetinom tehotenstve (porov. Lk 1,36) ako o dôkaze Božej moci: neplodnosť sa napriek pokročilému veku premenila na plodnosť.
Alžbeta pri zvítaní sa s Máriou rozpoznáva, že sa práve realizuje Božie prisľúbenie ľudstvu a preto zvolá: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života! Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 42-43). Výraz „požehnaná si medzi ženami“ sa v Starom zákone vzťahuje na dve ženy, Jahel (Sdc 5,24) a Juditu (Jdt 13,1), obe bojovníčky, ktoré sa usilujú o záchranu Izraela. Dnes je toto oslovenie venované Márii, pokojnému mladému dievčaťu, ktoré má porodiť Spasiteľa sveta. V tejto súvislosti i Jánovo zaplesanie od radosti (porov. Lk 1, 44) pripomína tanec kráľa Dávida počas vstupu Archy zmluvy do Jeruzalema (1 Krn 15,29). Archa, v ktorej sa uchovávali tabule Zmluvy, manna a Áronova palica (porov. Hebr 9,4), bola znamením Božej prítomnosti uprostred jeho ľudu. I Ján v lone matky jasá od radosti pred Máriou, Archou novej Zmluvy, ktorá v sebe nesie Ježiša, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom.
Z príbehu Navštívenia zároveň vyžaruje nádhera vľúdneho prijatia: kde je vzájomné prijatie, počúvanie, miesto pre toho druhého, tam je Boh i jeho radosť. Napodobňujme Máriu v tomto vianočnom čase, navštívme tých, ktorí prežívajú ťažkosti, osobitne chorých, väzňov, starších a deti. A napodobňujme i Alžbetu, ktorá prijíma hosťa ako samého Boha. Pána nespoznáme, ak po ňom nebudeme túžiť, nestretneme ho, ak ho nebudeme očakávať, nájdeme ho, iba ak ho budeme hľadať. S takou istou radosťou, s akou sa Mária ponáhľa k Alžbete (porov. Lk 1,39), poďme i my v ústrety Pánovi, ktorý prichádza. Modlime sa, aby všetci ľudia hľadali Boha a objavili skutočnosť, že Boh prvý prichádza navštíviť nás. Márii, Arche Novej a Večnej Zmluvy, zverme naše srdcia, aby ich urobila schopnými prijať Boha v tajomstve jeho Narodenia.
