Vatikán 31. októbra (RV) - Vo Vatikáne sa uplynulú nedeľu skončila Biskupská synoda o novej evanjelizácii. „Myslím, že sa ukázalo veľmi zreteľne, veľmi jasne, že Cirkev chce nastúpiť na túto cestu novej evanjelizácie s veľkým odhodlaním, ako si želal Svätý Otec," povedal v prvom hodnotení pre Vatikánsky rozhlas Mons. Rino Fisichella, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie. Arcibiskup Fisichella pripomenul, že pápežská rada, ktorej predsedá, musí teraz urobiť predovšetkým solídnu a dôkladnú analýzu všetkého, čo bolo a nebolo na synode prejednávané. "Skutočnosť, že katechéza bude podľa oznámenia Svätým Otcom pod kompetenciou Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, znamená nielen zvýšenie našej zodpovednosti, ale väčšiu kvalifikovanosť novej evanjelizácie a umožní preverovanie prehlbujúceho sa vzťahu medzi evanjelizáciou a katechézou," povedal predseda vatikánskeho dikastéria.
Svätý Otec vyzýval vo svojej nedeľnej homílii, aby sme zaniesli Krista do púštnych oblastí súčasnosti. Synoda použila obraz Samaritánky s prázdnou nádobou. Mons. Fisichella v tejto súvislosti osobitne spomenul určité skupiny mládeže, v ktorých sa obeťou alkoholizmu, drog, depresií stáva mnoho mladých ľudí, spomenul aj tému nezamestnanosti a ďalších neistôt mladých. Upozornil na neustále rastúce trendy, ktoré nevedú k perspektíve, aby rodina mala ústredné postavenie v spoločnosti. Je zaujímavé, ako poznamenal Mons. Fisichella, že v scéne z Jánovho evanjelia je to Ježiš, ktorý sa obracia na Samaritánku, nečaká, že iniciatíva vyjde od nej. „Myslím, že teraz je Cirkev pozvaná hovoriť s jej súčasníkmi, opýtať sa ich, či sa cítia dobre v danej situácii na púšti a ponúknuť im na pitie vodu, ktorá uhasí ich smäd navždy“, dodal predseda Pápežskej rady.
„V období globalizácie, ako je toto, ktoré prežívame, sa javí naozaj ťažkým konštatovať, kto viac potrebuje novú evanjelizáciu. Isto, na západe je táto potreba urgentná, pretože nadvláda sekularizmu tu vytvorila púšť, akési zatmenie Boha. Je zjavné, že v odovzdávaní viery v Boha sú nám na povzbudenie mladé cirkvi. Len v Afrike je viac ako 270-tisíc katechétov.“ Podľa slov Mons. Fisichellu je nová evanjelizácia dôkladným spytovaním svedomia. Dostali sme sa do krízy viery, teda to je signál, že čosi tu nefungovalo tak ako malo. Či bude teda Rok viery akousi previerkou a či podnieti toto úsilie, nato Mons. Fisichella odpovedá: „Nevyhnutne, aby sa viera, často unavená, niekedy lenivá, mohla oživiť a doplniť zápal a znovu nabrať odhodlanie, ktoré veľmi potrebuje.“
Nedávno skončené zasadnutie biskupov hodnotil i kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Išlo už o jeho štvrtú v poradí, v minulosti nechýbal ani na synode pre Blízky východ. Ako uviedol v rozhovore pre spravodajskú agentúru Zenit, synoda biskupov je osobitne zaujímavou udalosťou, keďže sa na nej zúčastňujú zástupcovia z celého sveta. „Možnosť zozbierať skúsenosti všetkých biskupov je skutočne niečo mimoriadne, a je tiež možnosťou spoznať, ako rôznorodá je Cirkev vo svete a zároveň koľko problémov ju spája,“ uvádza kardinál Koch.
Cestou k jednote a pokoju sú podľa neho práve ekumenické dialógy, čo potvrdzuje aj vzťah Katolíckej cirkvi s luteránmi a anglikánmi. Na synode biskupov tento rok nechýbali ani zástupcovia pravoslávnych cirkví, ktoré sa v súčasnosti pripravujú na Pan-pravoslávnu synodu. Podľa kardinála ide v tomto smere „o veľký krok vpred pre ekumenický dialóg“. Tvrdí, že je potrebné podporovať úsilie Pravoslávnej cirkvi.Predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov v rozhovore reagoval aj na otázku, či sekularizáciu nezapríčinila v minulosti Cirkev sama: „V skutočnosti, niektorí historici správne zdôrazňujú, že 16. storočie schiziem a následných krvavých náboženských vojen, najmä Tridsaťročná vojna, spôsobili sekularizáciu v zmysle privatizácie náboženstva. Vzhľadom na to, že kresťanstvo bolo prítomné iba formou rôznych vyznaní, ktoré medzi sebou navzájom bojovali až do bodu preliatia krvi, nemohlo viac slúžiť ako základ a garancia spoločenskej jednoty a pokoja. Z tohto dôvodu, prúd modernej doby hľadal nové základy pre jednotu, a to bez náboženstva.“ V novoveku túto sekularizáciu sprevádzalo aj opustenie otázky o Bohu. Jedným z cieľov novej evanjelizácie je však riešenie aj tejto otázky, dodal na záver kardinál Koch.
