Vatikán 27. októbra (RV CZ) - Litoměřický biskup Jan Baxant je jedným z 262 biskupov, ktorí v týchto dňoch zasadajú v Ríme na synode o novej evanjelizácii, a reprezentuje tu cirkev Českej republiky. Rozprávala sa s ním Johana Bronková. Rozhovor prinášame v plnom znení. Zúčastňujete sa na diskusiách vo frankofónnej skupine. Ako vôbec fungujú tieto menšie skupinky, kde sa odohráva synodálna diskusia a s kým ste sa tam stretol?
„Tieto skupinky fungujú veľmi jednoduchým, bezprostredným spôsobom: Sú to užšie skupiny ľudí, maximálne tridsať členné a rozhovory prebiehajú vo veľmi priateľskej atmosfére. V našej francúzskej skupine sú tri ženy, taliansky spisovateľ Enzo Bianchi a ďalší dvaja laici, ktorí diskutujú rovnakým spôsobom ako biskupi. Jazykové diskusné skupiny majú tú výhodu, že je tam možné reagovať okamžite, zatiaľ čo v synodálnej aule je potrebné prihlásiť sa s určitým predstihom.“
Koľko tých skupiniek je?
„Je ich spolu trinásť. Talianske sú tri, anglické štyri, nemecká jedna, španielske tri, francúzske dve.“
Pohybujete sa teda na synode mimo náš bežný stredoeurópsky kontext, ktorý väčšinou súvisel s nemeckou jazykovou oblasťou, čo môže byť zaujímavé, pretože je tam viac zastúpená svetová cirkev. Aké témy sa v tejto skupine objavujú?
„Objavujú sa tu podobné témy ako by bola tá, ktorú by sme riešili, keby sme mali nejakú svoju česko-slovenskú alebo možná aj poľskú jazykovú skupinu. Je to možno prekvapujúce, ale vo Francúzsku majú podobné starosti ako máme my a riešia ich podobným spôsobom ako my.“
Môžete nejaké z nich predstaviť konkrétnejšie?
„Je to sekularizácia, čo spomínajú na synode aj mnohí ostatní. Páči sa mi však, že tento jav nie je chápaný len ako niečo vyslovene negatívne, ale ako určitá výzva pre nás kresťanov, aby sme žili kresťanstvo opravdivo.“
Ako často sa na zasadaniach zúčastňuje Svätý Otec a ako vnímate jeho prítomnosť?
„Svätý Otec sa zúčastňuje takmer každý deň, čo považujem za obdivuhodné. Vždy buď dopoludnia alebo odpoludnia je prítomný na tých všeobecných zasadaniach v synodálnej aule. Jeho prítomnosť vnímam ja - a myslím si, že všetci - veľmi dobre a krásne. Nechcel by som preháňať, ale so zveličením poviem, že keď pápež prichádza, pôsobí na mňa tak trochu ako anjel prichádzajúci do našej ľudskej spoločnosti... Má nesmiernu autoritu. Správa sa ticho a nenápadne. Vôbec do rokovaní nezasahuje. Iba na začiatku mal príhovor v rámci dennej modlitby cirkvi, ktorou každý deň vždycky začíname. To mal rozsiahlejší približne 40-minutový prejav, kde vysvetlil mnohé veci, ale inak vždycky len počúva, prípadne číta jednotlivé príspevky, ktoré sú prednášané.“
Aké sú hlavné témy, okolo ktorých krúžia vaše diskusie?
„Tém je veľa, ale tie najzásadnejšie a najviac frekventované sú sekularizácia, islam, postavenie kresťanov v tomto svete a ich opravdivosť. Okruhy otázok sa točia tiež okolo toho, čo vôbec pre nás znamená ona „nová evanjelizácia“. Či je to nový program a či sa má nejako štruktúrovať do nejakého projektu, ktorý by sa cirkvi ponúkol apod.“
O čom ste v synodálnej aule hovorili Vy a na čo ste upozornil?
„Ja som si dovolil poukázať na tzv. šedú zónu, ktorú máme v našich českých pomeroch, teda o takzvaných ateistoch, ktorých Svätý Otec počas návštevy u nás nazval agnostikmi. Snažil som sa upozorniť na to, že to nie je zóna nepriateľská. Vychádzam hlavne z našich litomerických pomerov. My sa tam bez preháňania naozaj nestretávame s nejakým výsmechom kresťanstva či náboženstva. Nestretávame sa s krutým, rafinovaným či záludným prenasledovaním alebo s nepriateľskými útokmi. Skôr naopak. Stretávame sa - aj ja osobne – s takým tichým, plachým záujmom o kresťanské otázky, kresťanské hodnoty. Nie je to, samozrejme, v nejakom masovom meradle. Ide o jednotlivcov, ale som veľmi rád. Sú to práve tí, ktorí patria do onej šedej zóny a ktorým ešte možno nikdy nikto nič o Kristovi nepovedal a pokiaľ áno, tak hlúposti. Hovoril som teda práve o tom, že túto šedú zónu nepovažujem za nepriateľskú, za niečo negatívne, za niečo, čo by sme mohli odpísať. Ďalej som upozornil na to, že síce sme takou pustinou či spálenou krajinou, za akú bývajú označované zvlášť tie naše severné Čechy, ale že nad touto pustinou a spáleniskom sa vznáša Duch, takže je to skôr príležitosť, výzva. Spálenisko má totiž uhlíky, ktoré je potrebné rozfúkať a to je práve úloha evanjelizátorov, ktorým naozaj ide o vec Kristovu.“
Myslíte, že našou povinnosťou je byť evanjelizátormi a že hlavným problémom je neznalosť?
„Nepovedal by som priamo povinnosť, ale je to náša nesmierna krásna, ušľachtilá úloha a že sme to práve my, na ktorých sa Pán Boh obracia, aby sme boli jeho nástrojmi a niečo pre tu šedú zónu urobili.“
V čom Vy sám a pre seba vidíte význam biskupskej synody?
„Nemôžem si pomôcť, ale stále viac si uvedomujem, že sú to také veľké exercície a povzbudzuje ma a teší, že na celom svete ide vlastne o opravdivosť kresťanského života, čo sa sám snažím pri najrôznejších príležitostiach zdôrazňovať. Teší ma, že to tak všetci vidia.“
Trúfnete si na nejakú definíciu novej evanjelizácie?
„Pridržím sa toho, čo povedal Svätý Otec už vlani na stretnutí evanjelizátorov: Nová evanjelizácia je to, čo robíme, ale ide len o to robiť to poriadne.“
Na záver sa chcem ešte spýtať na to, čo Vás tak ľudský zahrialo počas týchto dní v Ríme?
„Je to predovšetkým jedno stretnutie, ktoré sa mi vybavuje každý deň. Hneď na začiatku, prvý deň, keď som šiel cez Svätopeterské námestie do synodálnej auly, tak ma zastavili dvaja ľudia, muž a žena. Boli to Rómovia, čo sami zdôraznili. Povedali mi, že sú z Paríža. Hovorili francúzsky a úprimne sa na mňa obrátili, zvlášť tá Rómka, s naliehavou prosbou: Evanjelizujte nás Rómov, pretože my neustále a skoro výhradne kočujeme a dostaneme sa do všetkých kútov sveta a ak budeme evanjelizovaní my, tak sa evanjelium dostane do celého sveta… Toto stretnutie bolo pre mňa takou milou spruhou na začiatok. "
Pripravila: Johana Bronková / Prepísala: Jolanka Šinajová
